Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 797/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí

senátu 24. októbra 2000 predbežne prerokoval podnet ,

vo veci porušenia základných práv upravených v čl. 39

ods. 1, a 2 a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd samostatne alebo v ich vzájomnom spojení, ako

aj vo veci porušenia vyššie uvedených práv v spojení s

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Podnet na začatie konania o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

2. augusta 2000 doručené podanie ,

(ďalej len „navrhovateľka“), označené ako „Podnet na začatie konania pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa Slovenskej

republiky“, zastúpenej advokátom JUDr. Robertom Ficom, CSc., bytom Bratislava,

H. Meličkovej 13, ktorým žiada, aby ústavný súd vo svojom rozhodnutí vyhlásil,

„že

Národná rada Slovenskej republiky prijatím zákona z 22. júna 2000 o zvýšení

dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia porušila práva

podnecovateľky zaručené v článku 39 ods. 1, článku 19 ods. 1 a 2 Slovenskej

republiky a v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach samostatne alebo

v ich vzájomnom spojení, ako aj vyššie uvedené práva v spojení s článkom 13 ods. 4

.“

Svoju požiadavku navrhovateľka argumentovala tým, že Národná rada

Slovenskej republiky 22. júna 2000 schválila zákon o zvýšení dôchodkov v roku

2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, na základe ktorého sa zvýšili starobné dôchodky celkovo o 10 %. Toto

zvýšenie dôchodkov, aj keď realizované schváleným zákonom a v súlade so

o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov,

nezabezpečuje podľa navrhovateľky dosiahnuteľnosť a realizáciu práva na primerané

hmotné zabezpečenie v starobe, ktoré zaručuje v , pričom sa toto

právo súčasne stretáva s právom na rešpektovanie súkromného života a ľudskej

dôstojnosti zaručeným v a 2 , a najmä Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, či už samostatne alebo v spojení; súčasne

dochádza k porušeniu týchto práv v spojení s článkom 13 ods. 4 .

Primeranosť hmotného zabezpečenia, rešpektovanie súkromného života

a zachovanie ľudskej dôstojnosti garantovaných a aj Dohovorom o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bez ustanovenia zákonných garancií

kvantitatívnej úrovne zvýšenia dôchodkov je tým limitom, ktorý by mal byť pre

zákonodarcu rozhodujúci pri zvyšovaní dôchodkov.

Navrhovateľka vychádzala z toho, že hmotné zabezpečenie v starobe je

súčasne základnou podmienkou organizácie súkromného života, ktorý nemožno

realizovať bez primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, a má teda dopad aj

na súkromný život a ľudskú dôstojnosť. Je toho názoru, že zvyšovanie dôchodkov

realizované k 1. augustu 2000 nerešpektuje spravodlivú rovnováhu medzi verejným

a súkromným záujmom; odmietanie zvýšiť dôchodky v takom rozsahu, aby sa

zachovala reálna úroveň dôchodkov a aby sa rešpektovali základné práva občana

upravené v a 19 ods. 1 a 2 len z ekonomických dôvodov, nie je

v súlade so sledovaným verejným záujmom v tejto oblasti. Túto situáciu dokladuje

navrhovateľka aj niektorými kvantitatívnymi ukazovateľmi – oficiálnymi údajmi

Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorých napr. spotrebiteľské ceny

v priemere narástli u dôchodcov od júla 1999 do marca 2000 o 17,3 %.

Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľka sa rozhodla obrátiť na ústavný

súd so svojím podnetom, v ktorom žiada vysloviť porušenie jej základných práv už

vyššie uvedeným petitom.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislý súdny orgán ochrany

ústavnosti oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie svojich základných práv, ak o ich ochrane nerozhoduje iný

orgán (súd). Pri predbežnom prerokovaní každého podnetu ústavný súd skúma, či sú

splnené náležitosti ustanovené v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

citovaného zákona. Jednou z podmienok, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom

prerokovaní, je aj to, či nejde o zjavne neopodstatnený podnet.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu (, až

) ústavný súd pri posudzovaní otázky zjavnej neopodstatnenosti podnetu

zisťuje, či prekážkou prijatia podnetu nie je ústavná a zákonná úprava jednotlivých

typov konaní pred ústavným súdom ( – 129, a až 74

). Každé z týchto konaní pred ústavným súdom sa

vyznačuje tým, že ho možno začať iba ako samostatné konanie a iba na návrh

oprávnených subjektov. Preto žiadne z týchto konaní nemôže tvoriť súčasť iného

druhu konania pred ústavným súdom. Vychádzajúc z uvedenej ústavnej a zákonnej

úpravy za opodstatnené návrhy na začatie konania pred ústavným súdom (vrátane

podnetov fyzických a právnických osôb) možno považovať len tie, o ktorých je možné

konať a aj rozhodnúť v niektorom z uvedených typov konaní pred ústavným súdom

ako v samostatnom konaní. Ústavný súd potvrdil túto skutočnosť, keď v konaní

o podnete () konštatoval: „Konanie o podnete fyzických alebo právnických

osôb nemožno začať a vysloviť v ňom porušenie ústavného práva, ak takémuto

konaniu musí predchádzať konanie pred ústavným súdom podľa druhej hlavy tretej

časti , pričom navrhovateľ nemá procesnú legitimáciu na

začatie takéhoto konania“.

Navrhovateľka sa síce domáhala konania o podnete (na čo je ako fyzická

osoba procesne legitimovaná), avšak predmetom tohto konania nemôže byť otázka,

ktorú žiadala v tomto konaní od ústavného súdu riešiť. Ústavný súd totiž nemôže

v konaní o podnete rozhodnúť, že Národná rada Slovenskej republiky porušila právo

navrhovateľky priznané , a 2 a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd samostatne alebo ich vzájomným

spojením, ako aj vyššie uvedené práva v spojení s prijatím

zákona z 22. júna 2000 o zvýšení dôchodkov v roku 2000 o úprave dôchodkov

priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti

sociálneho zabezpečenia, nakoľko k záveru o porušení vyššie uvedených článkov

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spôsobom vyššie

uvedeným označeným zákonom – by ústavný súd mohol

dospieť len v konaní podľa ) o súlade tohto zákona s

a až v závislosti od výsledku takéhoto konania by mohol vysloviť porušenie

základných práv navrhovateľky podľa , a 2 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na toto konanie je však

podľa príslušné plénum ústavného súdu a možno ho začať len na

návrh procesne legitimovaných subjektov uvedených v § 18 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Nakoľko navrhovateľka vo svojom podnete požadovala také konanie, ktoré

ústavný súd nebol oprávnený uskutočniť, bolo potrebné jej podnet po predbežnom

prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnený podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2000