Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/260/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: Slovenská republika, v jej mene koná Slovenský hydrometeorologický ústav, so sídlom Jeséniova 17, 833 15 Bratislava, IČO: 00 156 884, zastúpeného JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 173 353, proti žalovaným: 1/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/XX, XXX XX U. M., 2/ W. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX/XX, XXX XX U. M., obaja zastúpení JUDr. Dagmar Burdovou, advokátkou so sídlom Garbiarska 2583, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 51 790 394, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v konaní o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -91 zo dňa 11. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -91 zo dňa 11. marca 2019 potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš nariaďuje opravu rozsudku č. k. -91 zo dňa 11. marca 2019 v označení žalovanej 2/ v záhlaví rozsudku, a to tak, že priezvisko tejto správne znie: „T.“.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je vlastníkom pozemku parcely registra C-KN evidovaného na katastrálnej mape, parcelné č. 408 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 920 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. M., obec U. M., okres U. O., v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3-ina k celku (výrok I.). Žalobcovi priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok II.). 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.04.2010 (pôvodne uplatnenou ako vzájomný návrh v spore vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spis. zn. smerujúci proti právnemu predchodcovi žalovaných 1/ a 2/ Ing. M. Y.) domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 k vyššie označenému pozemku (ďalej tiež „sporný pozemok“), ktorý je v súčasnosti v katastri nehnuteľností evidovaný na žalovaných 1/ a 2/. 3. Žalovaní sa spoločným podaním vyjadrili k žalobe a navrhli ju zamietnuť, pretože nárok žalobcu neuznávajú. Uviedli, že žalovaný podiel na spornom pozemku, riadne kúpili notárskou zápisnicou, predmet kúpy nebol sporný. Za podiel zaplatili predávajúcim kúpnu cenu v súlade s vtedy platnými cenami pozemkov v U. M.. Od kúpy podielu na spornom pozemku, riadne platia za pozemok dane. Podľa ich názoru žalobca zakladá svoj nárok na neúčinnej zmluve z roku 1987, ktorá nikdy nebola nikým akceptovaná. Žalobca sa mohol domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy ešte v trojročnej premlčacej dobe.

Žalovaní ďalej uviedli, že ako vlastníci pozemok užívali a starali sa oň, vnášali doň svoje úspory a svoju prácu. Žalobca v minulosti nemal záujem o pozemok, je teda zvláštne, že sa domáha vlastníctva až teraz. 4. Žalobca k obrane žalovaných 1/ a 2/ uviedol, že žiadne z tvrdení žalovaných nie je spôsobilé spochybniť ním uplatnený nárok. Pokiaľ aj žalovaní kúpili časť pozemku v roku 2012, išlo o kúpu od nevlastníka, ktorý nemal dispozičné právo k nehnuteľnosti. Nemal tak dôvod v minulosti reflektovať a ponuku právneho predchodcu žalovaných o odkúpenie žalovaného spoluvlastníckeho podielu, keďže už bol vlastníkom tohto spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy z roku 1987. V čase uzavretia kúpnej zmluvy, na podklade ktorej mali nadobudnúť sporný spoluvlastnícky podiel žalovaní 1/ a 2/ bola podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva k časti pozemku. Žalobca ďalej uviedol, že bol pred rokom 1987 štátnou organizáciou, a teda na vznik vlastníckeho práva sa nevyžadoval zápis v katastri nehnuteľností, ani iná autorizácia. Predmetný pozemok je súčasťou jeho rekreačného areálu, a ten nepretržite od roku 1987 využíva. 5. Žalovaní 1/ a 2/ v reakcii na žalobcu uviedli, že žalobca nikdy v minulosti sporný pozemok nekosil, neužíval, neupravoval, čiže neprejavoval oň záujem. Keby bol urobil právne kroky k vlastníctvu, nenastali by následné právne úkony. Už niekoľko rokov predtým, ako nadobudli časť pozemku, sa od roku 1997 viedol súdny spor. V tej dobe dobrej viere nadobudli v roku 2012 pozemok od predávajúceho M. Y., pričom tento prevzal v dobrej viere dedičstvo po svojom starom otcovi M. Y.. Žalobca ničím nepreukázal dobromyseľnosť a oprávnenú držbu predmetného pozemku. Naopak, oni pozemok udržiavali a starali sa oň, platili dane a kosili v celosti, hoci im patrí len podiel na tomto pozemku. Ak by boli právni nástupcovia M. Y. vedeli, že časť pozemku bola predaná žalobcovi, neboli by prevzali dedičstvo a neboli by platili dane a poplatky. Žalovaní v ďalšom namietali aj obsah kúpnej zmluvy z roku 1987 a nesúlad so zápismi vlastníctva a súčasne, že sa v nej nenachádza presný dátum jej uzavretia. Podľa ich názoru geometrický plán, na ktorý zmluva v ust. čl. I. odkazuje, neexistuje. Tiež vyjadrili pochybnosť o pravosti kúpnej zmluvy a či táto nebola dodatočne upravovaná, teda či v ust. čl. I. zmluvy nebola dopisovaná posledná parcela č. 408. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižných vložkách č. 8/b/2 a 8/b/3/6, pričom parcela č. 408 vznikla z pôvodnej parcely č. 8/b/3/9 vedenej ako spoločný dvor, zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX. 6. Súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš vedeného pod spis. zn. zistil, že v rámci tohto konania boli produkované dôkazy významné pre rozhodnutie v prejednávanom spore, a to najmä znalecký posudok č. 8/2015 znalkyne Ing. Márie Blahovcovej z odboru geodézia a kartografia v spojení s jej odborným vyjadrením zo dňa 10.06.2016. Podľa tohto znaleckého posudku a odborného vyjadrenia znalkyne bol sporný pozemok vytvorený z časti pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 spoločný dvor, ktorá bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnom protokole č. 659 a následne odpísaná do pozemnoknižnej vložky č. XX v podiele o veľkosti 3/6, do pozemnoknižnej vložky č. XXX v podiele o veľkosti 2/6 a do pozemnoknižnej vložky č. XXX v podiele o veľkosti 1/6. Z iných pozemnoknižných parciel sporný pozemok vytvorený nebol. Výmera spoločného dvora - pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 o veľkosti 1705 m2 nie je záväznou. Zvyškovou parcelou z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 po zápise spornej parcely na LV je pozemok parcela KN-E č. 8/514 - ostatná plocha o výmere 256 m2, evidovaná na LV č. XXXX, k. ú. U. M.. Pozemok parcela KN-E č. 408 nikdy neexistoval. Sporný pozemok bol preklopený (prečíslovaný) do registra KN-C pod č. 408. Pozemok parcela EN č. 408 nie je identický s časťou žiadneho iného pozemku pozemnoknižného registra, bol vytvorený výlučne len z časti pozemku pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9. Pozemok pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/6 nie je identický s pozemkom parcela EN č. 408 (resp. KN-C č. 408). Pokiaľ je v identifikácii parciel k pozemku vedenom v pozemkovej knihe identifikovaná v registri EN (resp. KN-C) iná parcela, ako mu prislúcha, je zrejmé, že došlo k nesprávnosti, ktorá má za následok, že na list vlastníctva sa zapíšu iné právne a vlastnícke vzťahy, ako vlastnícke vzťahy prislúchajúce jednotlivým spoluvlastníkom podľa pôvodného zápisu v pozemkovej knihe. 7. Z pozemnoknižného protokolu č. 657 pre obec Z. M. ďalej súd prvej inštancie zistil, že majetková podstata - intravilán s domom č. XX zapísané pod parcelným č. 8/b/2, humno zapísané pod parcelným č. 8/b/3/6, záhrada zapísaná pod parcelným č. 8/b/3/3 a záhrada zapísaná pod parcelným č. 8/b/5/2, boli vo vlastníctve M. Y. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2 k celku a O. Y., rod. M. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2-ica k celku. Podľa poznámky vpísanej v pozemnoknižnom protokole č. 657 s vlastníctvom parcely č. 8/b/3/3, záhrada o výmere 986 m2 je spojené vlastníctvo spoločného dvora parcelné č. 8/b/3/9 z protokolu č. 659 ideálnymi 2/6-inami. Z fotokópie pozemnoknižného protokolu č. 659 pre obec Z. M. zistil, že je na nej zapísaná majetková podstata - spoločný dvor pod parcelným č. 8/b/3/9 o výmere 1.705 m2.

8. Podľa kúpnej zmluvy vyhotovenej dňa 01.12.1987 (dátum jej neskoršieho podpisu), uzavretej medzi predávajúcim M. Y., nar. XX.XX.XXXX (zrejme správne XX.XX.XXXX) a kupujúcim Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava, kupujúci touto zmluvou nadobudol nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M., parcely č. 8/b/2 a č. 8/b/3/6 dom a humno identifikované geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou, n. p. Žilina NO EN 252 ako parcely č. 400, č. 401/4, č. 403, č. 407/3, č. 413 a č. 408. Podľa ust. čl. II. tejto zmluvy boli nehnuteľnosti odpredané kupujúcemu za kúpnu cenu určenú znaleckým posudkom znalca Štefana Užíka vo výške 47.220,- Kč. Podľa ust. čl. VII. tejto zmluvy kúpna zmluva nepodlieha registrácii na štátnom notárstve a je oslobodená od prevodných poplatkov. Podľa geometrického plánu vyhotoveného Geodéziou, n. p. Žilina NO EN 252 bol zameraný skutočný stav nehnuteľností na účel prevodu vlastníctva. Z geometrického plánu je zrejmé, že z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 (tzv. spoločný dvor) bola okrem iných vytvorená aj parcela č. 408, vpísaná do LV č. XXX, k. ú. U. M.. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného súdnym znalcom Štefanom Užíkom v apríli 1986, ktorý bol vyhotovený za účelom prevodu do socialistickej organizácie, boli ocenené všetky nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu podľa uvedenej kúpnej ceny, a to celkovo v hodnote 47.220,- Kč. Podľa tohto znaleckého posudku boli ocenené samostatne aj pozemky parcely č. 400, č. 401/4, č. 403, č. 407/3, č. 413 a č. 408 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3-ina. 9. Zo spisu Okresného súdu Poprad vedeného pod spis. zn. súd prvej inštancie zistil, že podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 10.07.2008 po poručiteľovi M. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX, bol predmetom dodatočného prejednania dedičstva aj spoluvlastnícky podiel na spornom pozemku o veľkosti 1/3-ina k celku. Podľa pôvodného dedičského rozhodnutia po poručiteľovi M. Y. spis. zn. zo dňa 20.08.2003 sporný pozemok predmetom dedenia nebol. Následne podľa Osvedčenia o dedičstve zo dňa 26.03.2010 po neb. M. Y., zomr. dňa XX.XX.XXXX, predmetom dedenia bol aj spoluvlastnícky podiel k spornému pozemku, ktorý nadobudol právny nástupca M. Y., nar. XX.XX.XXXX, syn poručiteľa. 10. Podľa Notárskej zápisnice č. N 176/2012, NZ 30890/2012, NCRIs 31538/2012 zo dňa 30.08.2012, spísanej notárom JUDr. Soňou Šuvadovou v U. C., uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako kupujúci a M. Y., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3 na spornom pozemku za kúpnu cenu vo výške 1.975,- eur. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, zo dňa 17.09.2012 bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech žalovaných 1/ a 2/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 11. Z výpisu z LV č. XXX pre obec a katastrálne územie U. M. vyplynulo, že sporný pozemok je podielovým spoluvlastníctvom žalobcu v podiele o veľkosti 3/6 a žalovaných 1/ a 2/ v podieloch o veľkosti 1/6 a 1/3. Správu spoluvlastníckeho podielu žalobcu vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, Bratislava. 12. V ďalšom citujúc ust. , a (ďalej len „“) v znení účinnom k 01.12.1987 a ust. a v platnom znení a ust. (ďalej len „“) súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/3-ina k celku k spornému pozemku. Išlo teda o určovaciu žalobou s pozitívnou formuláciou žalobného petitu podľa ust. , preto sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu ako základného predpokladu prípustnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa ust. je daný najmä tam, kde by sa bez takéhoto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým. Súd prvej inštancie mal za to, že bol daný naliehavý právny záujem z dôvodu, že bez požadovaného určenia by bolo žalobcove vlastnícke právo neisté, nijakým iným spôsobom než súdnym rozhodnutím nemôže žalobca docieliť ochranu. Záujem žalobcu na právnom aj faktickom usporiadaní vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania a na zapísaní jeho vlastníctva do katastra nehnuteľnosti je naliehavým právnym záujmom na určení vlastníckeho práva. Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu strán sporu, túto súd prvej inštancie vyvodil z údajov na LV č. XXX, k. ú. U. M.. Pri pasívnej vecnej legitimácii nebolo sporné, že podielovými spoluvlastníkmi k spornému spoluvlastníckemu podielu sú žalovaní 1/ a 2/ ako jeho bezpodieloví spoluvlastníci. Vlastníctvo k nemu mali nadobudnúť kúpnou zo dňa 30.08.2012 od právneho nástupcu M. Y., nar. XX.XX.XXXX, a to M. Y., nar. XX.XX.XXXX. 13. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal samotou meritórnou otázkou, či sú naplnené podmienky pre určenie vlastníckeho práva. Žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.1987 medzi ním ako kupujúcim a M. Y., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúcim. M. Y., nar. XX.XX.XXXX bol právnym predchodcom M. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol jeho vnukom a ktorý následne kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice

dňa 30.08.2012 predal podiel na uvedenom pozemku žalovaným 1/ a 2/. Súd prvej inštancie sa tak vysporiadaval s predbežnou otázkou platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987, aby bolo možné prisvedčiť vlastníckemu právu žalobcu na jej základe. Predmet kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.12.1987 bol označený dvojakým spôsobom. Predmetom kúpnej zmluvy boli jednak nehnuteľnosti označené ako nehnuteľnosti podľa pozemnoknižnej vložky č. XXX pre obec Z. M., a to parcela č. 8/b/2 - intravilán s domom č. XX a parcela č. 8/b/3/6 - humno a tiež ako nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom presne v kúpnej zmluve označeným ako geometrický plán vyhotovený Geodéziou, n. p. Žilina NO EN 252, 031 01 Liptovský Mikuláš. V zmluve označené pozemky parcelné č. 400, č. 401/4, č. 403, č. 407/3, č. 413 a č. 408 sú zakreslené v uvedenom geometrickom pláne. Čo sa týka sporného pozemku parcelné č. 408, podľa tohto geometrického plánu bol pozemok parcelné č. 408 vytvorený z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9 (tzv. spoločný dvor), čo bolo zrejmé zo zakreslenia jednotlivých parciel v geometrickom pláne. Žalovaní namietali, že číslo 408 bolo do kúpnej zmluvy vpísané dodatočne. Táto skutočnosť však preukázaná nebola. Žalovaní predložili v spore žiadny dôkaz, ktorý by spochybňoval obsah kúpnej zmluvy, resp. by dokazoval, že kúpna zmluva bola následne upravovaná a bolo do nej čokoľvek vpisované. 14. Za podstatnú skutočnosť, ktorú bolo potrebné v konaní ustáliť, považoval súd prvej inštancie to, či pozemok parcelné č. 408, uvedený takto v predmete kúpnej zmluve zo dňa 01.12.1987, je pozemkom v súčasnosti zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. U. M.. Pri analyzovaní tejto skutočnosti vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2015 znalkyne Ing. O. Blahovcovej z odboru geodézia a kartografia v spojení s jej odborným vyjadrením zo dňa 10.06.2016. Závery znalkyne, ako už boli vyššie spomenuté, považoval súd prvej inštancie za súladné s geometrickým plánom zo dňa 02.07.1987 vyhotoveným na účely kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že hoci predmet zmluvy bol označený jednak uvedeným čísla pozemnoknižnej vložky (č. 657) a tiež uvedením parcelných čísel pozemkov, vychádzajúc z geometrického plánu zo dňa 02.07.1987, pokiaľ ide o sporný pozemok parcelné č. 408, nemožno mať pochybnosti o tom, o aký pozemok sa jednalo. Týmto parcelným číslom bol označený pozemok vytvorený z časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9. Keďže pozemok parcela KN-E č. 408 nikdy neexistoval a pozemok parcela č. KN-C bol preklopený (prečíslovaný) do registra KN-C pod č. 408, nebolo možné mať pochybnosti o tom, ktorý pozemok bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Súd prvej inštancie nemal pochybnosti o tom, že obe zmluvné strany pri takomto označení predmetu prevodu si boli vedomé a isté tým, o ktorý konkrétny pozemok ide. Takéto označenie pozemku zodpovedalo vtedajším právnym predpisom, keď od 01.04.1964 na základe o evidencii nehnuteľností boli nehnuteľnosti vedené v evidencii nehnuteľností geodézie v súlade s vtedy platným právnym stavom ako EN parcely. Pozemok parcelné č. 408 bol ako EN parcela v čase kúpnej zmluvy už vedený v evidencii nehnuteľností geodézie na LV č. X., k. ú. U. M.. Podľa v čase uzavretia kúpnej zmluvy platných právnych predpisov táto kúpna zmluva nepodliehala registrácii na štátnom notárstve, ako je to konštatované aj v samotnom obsahu tejto zmluvy. Preto neobstojí námietka žalovaných, že kúpna zmluva nebola nikdy registrovaná a zavkladovaná, a preto nemohla byť nadobúdacím titulom a spôsobovať právne účinky. 15. V danom prípade sa tak nemohla uplatniť ani fikcia podľa ust. platného v čase uzavretia zmluvy, že ak sa do troch rokov nepodá návrh, má sa za to, že účastníci konania od zmluvy odstúpili, pretože tá sa mohla uplatniť jedine v prípade, ak je k zmluve potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, čo však nebol sporný prípad, keďže išlo o prevod do socialistického vlastníctva. Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 01.12.1987 súd prvej inštancie vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti považoval za platný právny úkon. Mal za preukázané, že podľa tejto kúpnej zmluvy svedčí vlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu žalobcovi. 16. Vo vzťahu k obrane žalovaných v konaní spočívajúcej v tom, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 30.08.2012 s predávajúcim M. Y., nar. XX.XX.XXXX, vychádzali z platného zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. U. M., a preto v dobrej viere nadobúdali sporný spoluvlastnícky podiel, súd prvej inštancie poukázal na ust. a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorých údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Teda hodnovernosť a záväznosť týchto údajov je formulovaná ako vyvrátiteľná právna domnienka. Išlo v tomto prípade o kolíziu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (žalobcu) a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutého na základe dobrej viery (žalovaní), t. j. o kolíziu dvoch hodnôt - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj

individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Nie je možné v každom prípade chrániť dobromyseľného nadobúdateľa veci, ale len ak to vyplýva z povahy a okolnosti konkrétneho prípadu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu bolo potrebné žalobe vyhovieť a prisvedčiť vlastníckemu právu pôvodného vlastníka. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že prišiel do U. M. v roku 1978, kde pracoval ako hydrológ, bol zamestnancom Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava a vtedy pracoval v U. M. na čiastočný úväzok ako správca kaštieľa, ktorý vlastnil Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava v podiele o veľkosti 1/3, v tom čase ešte podiel o veľkosti 2/3 neboli v majetku Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava. Dvor bol priechodný, existovali tam dlhé pozemky, ktoré sa tiahli od potoka. Spolu s manželkou kúpili spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6 na spornom pozemku kúpnou zmluvou v roku 2008 od pána M.. Kúpili aj s domom, pozemkom, aj predzáhradkou. Následne v roku 2012 kúpili sporný spoluvlastnícky podiel. Žalovaní boli stranou sporu v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spis. zn. . V uvedenom konaní vzájomným návrhom datovaným dňa 19.04.2010 uplatnil žalobca nárok, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a stal sa tak predmetom súdenej veci. Už v roku 2010, teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy s M. Y., nar. XX.XX.XXXX bol spor o vlastnícke právo práve k spornému spoluvlastníckemu podielu. Podľa vyjadrení žalovaného 1/ mal tento vedomosť o dlhé roky prebiehajúcom spore vedenom pod spis. zn. , napokon vystupoval na žalovanej strane v tomto konaní. Skutočnosti, že žalovaný 1/ mal vedomosť o dlhoročnom spore svedčí aj to, že pracoval ako hydrológ a bol zamestnancom Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava, zdržiaval sa na nehnuteľnostiach patriacich Slovenskému hydrometeorologickému ústavu Bratislava v U. M.. Preto nebolo možné prisvedčiť obrane žalovaných 1/ a 2/, že dôverovali v zápis v katastri nehnuteľnosti a izolovane posudzovať len túto skutočnosť. Z okolností prípadu bolo zrejmé, že žalovaní poznali situáciu a spor ohľadom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v U. M., o to viac mali byť obozretní a vynaložiť bežnú mieru opatrnosti pri rozhodovaní o kúpe časti sporného pozemku. 17. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu titulom platnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Hodnovernosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností bola v konaní vyvrátená, preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Právni nástupcovia po nebohom M. Y., nar. XX.XX.XXXX, nemohli titulom dedenia platne nadobudnúť podiel na pozemku parcela č. 408, nakoľko M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, nebol v čase svojej smrti jeho vlastníkom. Ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a bol povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu (kúpna zmluva zo dňa 30.08.2012) bol daný len modus, t. j. spôsob nadobudnutia vkladom do katastra, ale jasne chýbal titulus, čiže platne uzavretá zmluva - právny dôvod nadobudnutia. Nebolo možné preto v posudzovanom prípade prihliadať na námietku nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere a bolo tak potrebné poskytnúť ochranu vlastníckemu právu žalobcu. 18. Súd prvej inštancie napokon žalobcovi podľa ust. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mal plný úspech vo veci. 19. Proti rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ spoločne v zákonnom určenej lehote odvolanie, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Žalovaní namietali, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ]. Žalovaní sa nestotožňovali so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nadobudol platne sporný spoluvlastnícky podiel. Poukazovali pri tom na to, že v ust. č. I. predmetnej kúpnej zmluvy bol určený predmet prevodu vlastníckeho práva takto: nehnuteľnosti k. ú. U. M. vedené v pozemnoknižnej vložke zápisnica č.XXX parcela č. 8/b/2, 8/b/3/6 dom a humno identifikované geometrickým plánom vyhotoveným Geodéziou n. p. Žilina MO EN 252, 031 01 Liptovský Mikuláš ako parcela č. 400, 401/4, 403, 407/3, 413 a 408 patriacich vlastníkovi na základe dedičských rozhodnutí Štátneho notárstva L. Mikuláš č. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a D 483/72-16 zo dňa 19.júna 1972. V tomto kontexte žalovaní poukazovali na to, že aktívum dedičstva podľa uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši pod č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 tvoril rodinný dom čp. XX /v prot. č. XXX/ múraný, izba, kuchyňa, bez špajze, bez pivnice, stará maštaľ bez humna, 2 záhrady spolu 600 m2 v poručiteľkinej polovici. Aktívum dedičstva podľa uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši pod č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972 tvoril pod c): rodinný dom č. XX U. M., múraný, izba, kuchyňa, bez špajze, stará maštaľ, humno nie je, dve záhrady a zastavaný pozemok, spolu 6 árov, pozemková kniha U. M., prot. č. 657 parc. č. 8/b/2, 8/b/3/3, 8/b/3/6, 8/b/3/5/2. Ďalej žalovaní uviedli, že v konaní bolo nesporné, že pozemok parcela KN-C č. 408 bol vytvorený z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9, ktorá bola vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M. ako spoločný dvor o

výmere 1705 m2. V spomenutých dedičských rozhodnutiach pôvodná pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/9 vedená v zápisnici č. 659, k. ú. U. M. netvorila aktívum prejednávaných dedičstiev. Preto predávajúci M. Y., nar. XX.XX.XXXX nemohol ako dedič nadobudnúť vlastníctvo k spornému pozemku, ktorý netvoril aktívum dedičstva po jeho zomrelých rodičoch, a to O. Y., rod. M. (D 312/62-9) a M. Y. (D 483/72-16). Pri uplatnení zásady nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám, nemohol predávajúci M. Y., nar. XX.XX.XXXX previesť vlastníckeho právo k spornému pozemku na žalobcu ako kupujúceho, pretože tento v čase uzatvorenia označenej kúpnej zmluvy nevlastnil. Pri úvahe, či vlastníctvo spoločného dvora pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/9 (sporný pozemok) je spojené podľa výpisov z pozemnoknižných vložiek č. XXX a č. XXX v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 2/6 s vlastníctvom parcely č. 8/b/3/3 (predmet kúpy), a teda tvorí príslušenstvo hlavnej veci, žalovaní poukazovali per analogiam na právny záver Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spise spis. zn. , podľa ktorého sa sporný pozemok stal samostatnou vecou jeho oddelením od pôvodných pozemnoknižných parciel a v čase kúpnej zmluvy bol vedený na LV č. X, k. ú. U. M.. 21. K odvolaniu žalovaní ako dôkaz pripojili fotokópie uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972. 22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že žalovanými uvedené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu alebo zrušenie. Namietal, že odvolacie dôvody, uvedené v ich opravnom prostriedku a na ne nadväzujúce listiny, mohli žalovaní uplatniť kedykoľvek počas konania pred súdom prvej inštancie a bez zjavného dôvodu tak neurobili. Ide tak o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Na preskúmanie tohto odvolacieho dôvodu by odvolací súd musel vykonať nové dokazovanie. Zároveň z dôvodu spravodlivosti by žalobcovi musel byť daný dostatočný priestor na rozporovanie a najmä preukázanie tohto rozporovania. Akceptácia použiteľnosti tvrdení žalovaných by viedla v podstate k novému konaniu, bolo by to v zrejmom rozpore s pravidlami a princípmi kontradiktórneho procesu. Je samozrejmé, že v sporoch ako v súdenej veci musí súd vždy posúdiť otázku platnosti zmluvy, od ktorej jedna zo strán odvodzuje svoje právo. Súd tak robí na základe tvrdení a dôkazov použitých stranami sporu. A práve v tomto bode je daná povinnosť dôkazu a tvrdenia strany sporu a zároveň aj zodpovednosť strany za výsledok sporu. Ak strana takéto podstatné tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužila, hoci mohla, je to jej zodpovednosť. Takéto zlyhanie potom strana nemôže nahrádzať novými tvrdeniami v odvolaní. Odhliadnuc od uvedeného žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o dedičské rozhodnutia po M. Y. a jeho manželke O. Y., rod. M., z pohľadu vtedajšieho právneho poriadku a praxe v dedičských konaniach ide o úplne bežnú formuláciu dedičského rozhodnutia. Pozemok so súčasným parcelným č. 408 bol v tom čase spoluvlastníctvom viacerých susedov a išlo o pozemok priľahlý jednotlivým usadlostiam. Bolo úplne bežné, že sa takýto pozemok v dedičskom konaní opísal slovne bez uvedenia konkrétneho parcelného čísla. Takýto popis v oboch rozhodnutiach prítomný je. V ďalšom súčasne žalovaní nepreukázali, že by pod roku 1987 došlo k dodatočnému prejednaniu dedičstva po rodičoch M. Y., nar. XX.XX.XXXX, avšak aj napriek tomu došlo k prededeniu pozemku z M. Y., nar. XX.XX.XXXX na jeho syna M. Y., nar. XXXX. Ak by došlo k tomuto prededeniu po rodičoch M. Y., nar. XXXX, medzi rokmi 1987 - 2003 (úmrtie), tak by tento pozemok bol prededený už v roku 2003 v pôvodnom dedičskom konaní po M. Y., nar. XXXX. Ak by k takémuto dodatočnému prededeniu po rodičoch M. Y., nar. XXXX, došlo po jeho smrti, tak by sa pozemok nededil v dodatočnom dedičskom konaní v roku 2007 po M. Y., nar. XXXX, ale priamo by ho zdedili potomkovia M. Y., nar. XXXX, v dedičských konaniach po jeho rodičoch. Z toho vyplýva, že M. Y., nar. XXXX, musel byť vlastníkom pozemku už v roku 1987. Odvolací dôvod uvedený žalovanými tak nakoniec spochybňuje ich postavenie ako prípadných vlastníkov sporného spoluvlastníckeho podielu. Ak by totiž sporný spoluvlastnícky podiel riadne neprededil M. Y., nar. XXXX, tak ani pri následnom dedení nemohlo dôjsť k prechodu vlastníckeho práva, a teda ani k následnému platnému predaju sporného spoluvlastníckeho podielu žalovaným. Na podklade uvedeného považoval žalobca argumentáciu žalovaných do takto vzdialenej minulosti (viac ako 50 rokov) za neprimeranú a nedôvodnú. Napokon žalobca uviedol, že za účelom predaja sporného pozemku sa v roku 1987 vykonalo viacero úkonov - najmä vyhotovil sa znalecký posudok a vytvoril geometrický plán. Z oboch týchto úkonov bolo úplne zrejmé, o aký pozemok sa jedná. Preto opis pozemku uvedený v zmluve z roku 1987 je pre účely tejto zmluvy dostatočný, najmä ak v tom čase zákon nevyžadoval takéto formálne náležitosti. Zároveň nakoľko aj geometrický plán aj znalecký posudok robili osoby úplne nezávislé, spoliehal sa na to, že skutočne kupuje vec v (spolu-) vlastníctve M. Y., nar. XXXX. Kupoval tak sporný pozemok v dobrej viere, že ho kupuje od skutočného vlastníka. Ak by teda aj M. Y., nar. XXXX, nebol v roku 1987 vlastníkom, odvtedy by sporný

spoluvlastnícky podiel vydržal, nakoľko ohľadom neho vznikol spor až v roku 2010, čiže pozemok držal nerušene približne 23 rokov. 23. Žalovaní sa v odvolacej replike nestotožnili s názorom žalobcu, že nimi predložené dôkazy v odvolacom konaní sú neprípustnou novotou. Súd pri právnom posúdení, či sa v danom prípade jedná o absolútne neplatný právny úkon (kúpna zmluva), totiž skúma ex offo náležitosti tohto úkonu, vrátane subjektu právneho úkonu a za použitia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. Nimi v odvolaní označené listiny sú súčasťou ich argumentácie, ktorú predniesli v konaní ku absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Preto ich nemožno považovať za neprípustnú novotu, ktorú mali a mohli uviesť v konaní pred súdom prvej inštancie, ale za súčasť skúmania platnosti právneho úkonu súdom. Ďalej žalovaní poukazovali na to, že neboli v konaní pred súdom prvej inštancie zastúpení právnikom (subjektívne právo), preto nebolo možné od nich spravodlivo očakávať schopnosť presnej analýzy absolútne neplatného právneho úkonu. V opačnom prípade by nároky na nich boli neprimerané a odmietnutie predmetných dôkazov ako neprípustných novôt prísne a nespravodlivé. 24. Žalobca v odvolacej duplike trval na tom, že tvrdenia a listiny produkované žalovanými v odvolaní sú neprípustnými novotami v odvolacom konaní. Samotnú platnosť nadobúdacieho titulu súd skúma ex offo. Avšak súd tak robí na základe tvrdení a dôkazov, ktoré mu predkladajú strany sporu. Keďže žalovaní predmetné listiny súdu prvej inštancie nepredložili, nie je možné na ne prihliadať. Navyše ani pri použití týchto listín by súd nemohol rozhodnúť inak, minimálne z dôvodu vydržania vlastníctva na jeho strane. Za nedôvodnú považoval tiež argumentáciu žalovaných, že neboli právne zastúpení. Žalovaní boli zúčastnení na konaní niekoľko rokov. Bolo ich zodpovednosťou, že sa nenechali zastúpiť advokátom. 25. Ďalšie podania strán neboli odvolaciemu súdu predložené. 26. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo podané oprávneným subjektom ( - súd prvej inštancie rozhodol v neprospech žalovaných, keď žalobe proti žalovaným vyhovel v celom rozsahu a priznal žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania), včas ( ) a proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť takýmto opravným prostriedkom [ a a ], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 27. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ). 28. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie. 29. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že je v zmysle ust. viazaný odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť v zmysle ust. dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. 30. Na doplnenie tak považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaných 1/ a 2/ formulovanú v ich opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Vady týkajúce sa podmienok konania odvolací súd nezistil. 31. Žalovaní 1/ a 2/ odvolanie odôvodnili uvedením skutkových tvrdení o tom, že sporný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na spornom pozemku ešte ako pozemnoknižnej parcele č. 8/b/3/9, evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M., nebol uvedený ako aktívum dedičstva v dedičských rozhodnutiach po poručiteľoch M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a jeho manželke O. Y.,

rod. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, t. j. po pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkoch, a preto ho nemohol ich syn M. Y., nar. XX.XX.XXXX nadobudnúť dedením. Tento potom uplatnením zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má, nemohol sporný spoluvlastnícky podiel platne previesť na žalobcu a žalobca sa tak nestal jeho vlastníkom. Tieto svoje tvrdenia preukazovali k odvolaniu pripojenými fotokópiami uznesení Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972. 32. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( ). 33. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaní svoje odvolanie odôvodnili skutkovými tvrdeniami a tieto podložili dôkazmi, ktoré neuplatnili ako prostriedky procesnej obrany v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietali vlastnícke právo M. Y., nar. XX.XX.XXXX k spornému spoluvlastníckemu podielu, ktorý mu mal patriť dedením na podklade spomenutých rozhodnutí štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši (ako to bolo uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 01.12.1987). Súčasne možno konštatovať, že žalovaní ani nenavrhli v konaní pred súdom prvej inštancie vykonať dokazovanie spomenutými uzneseniami Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši č. k. D 312/62-9 zo dňa 30.06.1962 a č. k. D 483/72-16 zo dňa 19.06.1972. Je teda zrejmé, že prostriedky procesnej obrany obsiahnuté v odvolaní žalovaných je potrebné považovať za prostriedky procesnej obrany uplatnené až v odvolacom konaní. Možnosť ich uplatnenia v odvolacom konaní však žalovaní neodôvodnili žiadnym z dôvodov podľa ust. a takýto dôvod ani nepreukázali. Zjavne sa tieto dotknuté prostriedky procesnej obrany netýkali podmienok konania [písm. a)] a ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu [písm. b)]. Rovnako týmito prostriedkami procesnej obrany nemalo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [písm. c)]. Napokon žalovaní nijako nezdôvodnili, že tieto prostriedky procesnej obrany bez svojej viny nemohli uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie [písm. d)]. Naopak je zrejmé, že dotknuté uznesenia Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši boli vydané pred takmer 60-timi, resp. 50-timi rokmi a žalovaní tak mohli tieto označiť ako dôkaz už v konaní pred súdom prvej inštancie, obzvlášť, ak ich existencia vyplývala priamo z listinného dôkazu produkovaného žalobcom - spornej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987. Nič žalovaným nebránilo, aby potom z takto vykonaných dôkazov vyvodili nimi až v odvolaní produkované skutkové tvrdenia o tom, že M. Y., nar. XX.XX.XXXX na podklade týchto rozhodnutí Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši dedičstvo, ktoré by spočívalo v spornom spoluvlastníckom podiele, nenadobudol. Súčasne žalovaní ani v odvolaní (ako ani v odvolacej replike) vôbec neuviedli, že by sa fotokópie nimi v odvolacom konaní predložených listín nenachádzali v ich dispozícii už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovaných v podanej odvolacej replike, že ide novoty podľa ust. , keďže tieto len preukazujú nimi tvrdenú absolútnu neplatnosť spornej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987, na ktorú je súd povinný prihliadať aj bez námietky (ex offo). Odvolací súd však poukazuje na to, že súd môže skúmať platnosť právneho úkonu len z hľadiska takých skutkových okolností, ktoré sú obsiahnuté v stranami produkovaných prostriedkoch procesného úroku a procesnej obrany. Skutkový dôvod, z ktorého žalovaní vyvodzovali neplatnosť spornej kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987 však z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany produkovaných stranami sporu v konaní pred súdom prvej inštancie nevyplýval. Rovnako nebolo možné dať za pravdu ani argumentácii žalovaných, že od nich nebolo možné spravodlivo požadovať, aby sporné prostriedky procesnej obrany produkovali v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže v tomto štádiu konania neboli zastúpení osobou s právnickým vzdelaním. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že dotknuté ust. , ako aj ust. nijako nerozlišujú medzi stranou zastúpenou osobou s právnickým vzdelaním (advokátom) a stranou takouto osobou nezastúpenou. V danom prípade ani nešlo o spor s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské spory podľa a nasl. , antidiskriminačné spory podľa a nasl. alebo individuálne pracovnoprávne spory podľa a nasl. ). Odvolací súd tak dal naopak v tomto za pravdu argumentácii žalobcu obsiahnutej v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaných a odvolacej duplike.

34. V nadväznosti na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. , keďže žalovaní produkovali v odvolacom konaní prostriedky procesnej obrany neuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré však nebolo možné uplatniť v zmysle ust. . 35. Ak súčasne žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že v danom prípade nebolo možné uvažovať s tým, že vlastníctvo sporného pozemku (ako pozemnoknižnej parcely č. 8/b/3/9, evidovanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX., k. ú. U. M.) nie je možné spájať s vlastníctvom pozemku evidovaného ako pozemnoknižná parcela č. 8/b/3/3 v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k. ú. U. M. ako príslušenstvo tohto pozemku ako hlavnej veci, a to z dôvodu, že sporný pozemok v čase kúpy (uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987) bol už ako parcela EN č. 408 evidovaný v evidencii nehnuteľností na LV č. X, k. ú. U. M., ani túto ich námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku (odseky č. 11, 25 a 26) vyčerpávajúco vysporiadal s otázkou, čo bolo predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.1987 a odvolací súd stotožňujúc sa s posúdením tejto otázky súdom prvej inštancie nepovažuje za potrebné niečo k tomuto dodať a v plnom rozsahu naň odkazuje. 36. Keďže žalovaní 1/ a 2/ už ďalšiu argumentáciu v odvolaní neuplatnili, odvolací s poukazom na doposiaľ uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I., ktorým bolo rozhodnuté v merite veci, ako aj závislom výroku II. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil. 37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a , pričom vychádzal z plného úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému sú tak žalovaní 1/ a 2/ ako nerozluční spoločníci povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie ( ). 38. Záverom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri písomnom vyhotovení rozsudku dopustil zjavnej chyby v písaní, keď v záhlaví rozsudku označil žalovanú 2/ priezviskom „T.“, pričom priezvisko žalovanej 2/ správne znie „T.“. Preto odvolací súd nariadil súdu prvej inštancie postupom podľa ust. Základných princípov s použitím ust. opravu napadnutého rozsudku v označení žalovanej v záhlaví rozsudku, a to tak, že priezvisko tejto správne znie: „T.“. 39. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).