Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 668/2014
PDF · 241.88 KB
No categories available
II. ÚS 668/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť T. J., zastúpenej
advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, Radlinského 1710, Dolný Kubín, ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného úradu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. PK-2013/140,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. J. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. decembra
2013 doručená sťažnosť T. J. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
JUDr. Michaelou Pagáčikovou, Radlinského 1710, Dolný Kubín, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
úradu Dolný Kubín (ďalej len „okresný úrad“ alebo „správny orgán“) v konaní vedenom
pod sp. zn. PK-2013/140 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 4. mája 2013
na Obvodnom oddelení Policajného zboru D. oznámenie, že v ten deň v čase okolo 20.30 h
bola napadnutá svojím manželom v mieste bydliska, a predložila správu z lekárskeho
ošetrenia potvrdzujúcu, že boli u nej zistené poranenia, ktoré si nevyžadujú
práceneschopnosť. Vec bola postúpená na prerokovanie okresnému úradu (v tom čase
obvodný úrad, pozn.) pre podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Správny
orgán upovedomil sťažovateľku prípisom č. PK-2013/140 z 3. júna 2013 o odložení
jej oznámenia podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, pretože neodôvodňuje
začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci.
Sťažovateľka považovala postup správneho orgánu za nezákonný, pretože
bez vykonania dokazovania si osvojil tvrdenie jej manžela, že sa žiadneho útoku nedopustil.
Sťažovateľka preto podala podnet podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) Okresnej prokuratúre Dolný Kubín
(ďalej len „okresná prokuratúra“). Okresná prokuratúra jej po prešetrení veci prípisom
zo 16. augusta 2013 oznámila, že jej podnet je dôvodný, a preto podala správnemu orgánu
podľa § 28 zákona o prokuratúre upozornenie prokurátora a navrhla prijatím vhodných
opatrení odstrániť zistené pochybenia.
Sťažovateľka sa domáhala preskúmania zákonnosti postupu správneho orgánu
aj podaním žaloby podľa § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. O žalobe
rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 20 S 95/2013-13
z 20. augusta 2013 tak, že konanie zastavil z dôvodu, že sťažovateľka nie je aktívne
procesne legitimovaná na podanie žaloby.
Správny orgán predvolal sťažovateľku v októbri 2013 na ústne pojednávanie,
aby vypovedala ako svedok vo veci oznámeného priestupku. Sťažovateľka namieta:
„Správny orgán... v začatom priestupkovom konaní jednostranne zmenil procesné
postavenie sťažovateľky, bez tohto aby o tom sťažovateľku akýmkoľvek spôsobom
upovedomil.
Nastala tak situácia, keď sťažovateľka – ktorá pôvodne vystupovala ako poškodená
(resp. oznamovateľka), bola správnym orgánom... informovaná o odložení veci v zmysle
ust. § 66 ods. 3 zákona č. 372/1992 Zb. (... jej bolo doručované oznámenie o odložení veci
bez začatia konania..., ktoré sa doručuje iba poškodenému), a následne po začatí
priestupkového konania bola sťažovateľka označená iba ako svedok.
Sťažovateľka tak bola z uvedeného konania ako účastník konania (poškodená –
oznamovateľka) úplne vylúčená, a to svojvoľným postupom správneho orgánu (porušiteľa),
ktorý jednostranne zmenil procesné postavenie sťažovateľky, čím jej bolo znemožnené
realizovať práva účastníka konania.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto
rozhodol: „Okresný úrad Dolný Kubín svojím postupom v konaní o priestupku pod
č. kon.: PK-2013/140 porušil základné právo sťažovateľky T. J..., na súdnu a inú právnu
ochranu v zmysle čl. 46. Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces
v súlade s hodnotami zaručenými čl. VI. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
Sťažovateľke T. J. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 €
(slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný úrad Dolný Kubín povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu s tým, že uvedená čiastka bude poukázaná
na bankový účet právneho zástupcu...
Okresný úrad Dolný Kubín je povinný nahradiť do 15 dní od právoplatnosti tohto
nálezu trovy konania...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom správneho orgánu v konaní
o priestupku. Sťažovateľka bola oznamovateľkou skutku, ktorý správny orgán posúdil ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch. Podľa zistenia ústavného súdu rozhodnutím sp. zn. PK-2013/140
z 22. novembra 2013 správny orgán uznal obvineného za vinného zo spáchania uvedeného
priestupku a uložil mu pokarhanie. Rozhodnutie okresného úradu nadobudlo právoplatnosť
17. decembra 2013.
Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania
a) obvinený z priestupku,
b) poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej
priestupkom,
c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania
týkajúcej sa zhabania veci,
d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1.
Podľa § 68 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1
písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo
opatrovníka.
Podľa § 81 ods. 2 zákona o priestupkoch sa poškodený môže odvolať proti
rozhodnutiu o priestupku len vo veci náhrady škody.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že fyzická osoba alebo
právnická osoba môže uplatniť námietku porušenia svojich základných práv a slobôd,
ak bola/mala byť účastníkom napadnutého konania (II. ÚS 191/04, III. ÚS 117/08),
v opačnom prípade fyzická osoba alebo právnická osoba nie sú oprávnenou osobou
na podanie sťažnosti ústavnému súdu.
V konaní o priestupku je poškodený ten, komu bola priestupkom spôsobená
majetková škoda a v konaní uplatnil nárok na jej náhradu (§ 70 ods. 1 zákona
o priestupkoch). Sťažovateľka si neuplatňovala v napadnutom konaní nárok na náhradu
škody a podľa názoru ústavného súdu sa na ňu nevzťahuje ani iná definícia účastníka
konania podľa § 72 zákona o priestupkoch. Správny orgán preto postupoval v súlade
so zákonom o priestupkoch, keď sťažovateľke nedoručil rozhodnutie o priestupku, pretože
nebola účastníčkou tohto konania, a teda nebola oprávnená ani uplatňovať práva účastníka
konania vrátane práva podať odvolanie. V priestupkovom konaní nemohlo preto dôjsť
k porušeniu jej práv.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde o jej odmietnutí ako podanej zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. októbra 2014