Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 27/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2014

v pléne zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra

Brňáka, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka, Marianny Mochnáčovej a Ladislava Orosza

predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., Hlavná 31, Trnava, na začatie

konania podľa o súlade ,

a o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení

niektorých , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony,

a súlade o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

s a a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. októbra 2014

doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„navrhovatelia“ alebo „skupina 30 poslancov“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1

písm. a) (ďalej len „“) o súlade , a

o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „zákon o starobnom dôchodkovom sporení“) v znení

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o starobnom dôchodkovom sporení

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia

a dopĺňajú niektoré zákony, a o súlade o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) s čl. 12 ods. 2

a . Prílohou návrhu je písomné splnomocnenie navrhovateľov pre

advokáta JUDr. Jozefa Zámožíka, PhD., na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

opatrené ich podpismi (návrh na začatie konania je síce opatrený podpismi 34 poslancov,

avšak splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom je opatrené podpismi

30 poslancov).

Navrhovatelia uviedli, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná

rada“) na svojej 35. schôdzi schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

o starobnom dôchodkovom sporení. Schválený zákon bol uverejnený v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod č. (ďalej len „“) a nanovo

zadefinoval tri rôzne spôsoby výplaty starobného dôchodku a predčasného starobného

dôchodku, a to: (i) doživotný dôchodok, (ii) dočasný dôchodok a (iii) programový výber.

nadobudol účinnosť od 1. júla 2014, resp. niektoré jeho ustanovenia

nadobudnú účinnosť od 1. januára 2015. Spoločne s namietanými ustanoveniami zákona

o starobnom dôchodkovom sporení je podľa názoru navrhovateľov potrebné posúdiť aj

protiústavnosť inštitútu rezervného garančného fondu podľa § 167 zákona o sociálnom

poistení.

Navrhovatelia vo vzťahu k namietanému nesúladu § 32 zákona o starobnom

dôchodkovom sporení s označenými článkami uviedli, že pokiaľ „je na rozhodnutí

poistiteľa (ktorý stanovuje najnižšiu sumu, ktorú je ochotný vyplácať), či bude sporiteľ

poberať starobný dôchodok formou doživotného dôchodku“, uvedený stav „je možné

považovať za znevýhodňujúci (diskriminačný), a to na základe jeho iného postavenia

v systéme starobného dôchodkového sporenia v ktorom je sporiteľovi prostredníctvom

certifikátu, čiže elektronického potvrdenia o sume zodpovedajúcej aktuálnej hodnote

osobného dôchodkového účtu sporiteľa v eurách ku dňu odpísania dôchodkových jednotiek

z osobného dôchodkového účtu sporiteľa určené, či má nárok na výplatu starobného

dôchodku formou doživotného dôchodku alebo nie. Skupina nízkopríjmových sporiteľov

týmto nastavením podmienok vyplácania doživotného dôchodku tak stratí možnosť získať

nasporené peniaze práve touto formou výplaty starobného dôchodku.“. Uvedená právna

úprava je podľa navrhovateľov v rozpore s , pretože je obmedzujúca

a diskriminačná k značnej časti sporiteľov. Jediná prípustná forma diskriminácie je možná

len vtedy, ak je dostatočne odôvodnená verejnými hodnotami a ak pri stanovení práv

a povinností skupine osôb zákonodarca nepostupoval so zjavnou svojvôľou. V prípade

obmedzenia prístupu nízkopríjmových sporiteľov k výplate starobného dôchodku formou

doživotného dôchodku takéto obmedzovanie nie je dostatočne odôvodnené.

Z ustanovenia § 32 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý upravuje aj

dedenie nevyplatených nasporených úspor sporiteľa, podľa názoru navrhovateľov vyplýva

aj rozpor s , keďže uvedené ustanovenie ustanovuje, že pokiaľ „sporiteľ

splní podmienky na výplatu starobného dôchodku formou doživotného dôchodku, uzavrie

s poisťovateľom zmluvu o poistení dôchodku a následne zomrie po siedmych rokoch

(84 mesiacov) od začatia poberania mesačnej výplaty dôchodku, tak zvyšné nasporené

úspory presahujúce sumu 84 mesačných súm doživotného dôchodku sa nestávajú

predmetom dedenia podľa a ani nie sú poukázané oprávnenej

osobe v zmysle § 40a zákona o starobnom dôchodkovom sporení“. Predmetom dedenia sa

stávajú tieto sumy len vtedy, ak sporiteľ zomrie pred tým, ako mu bude vyplatených 84

mesačných súm doživotného dôchodku (obdobie 7 rokov).

Podľa navrhovateľov by predmetom dedenia mala byť „Aktuálna hodnota osobného

dôchodkového účtu zomretého sporiteľa, a to ku dňu smrti sporiteľa starobného dôchodku,

ak sporiteľ v zmluve neurčil inú oprávnenú osobu, ktorej majú byť po jeho smrti vyplatené

v celej zostávajúcej výške (tohto názoru je pritom aj dostupná právna literatúra, ktorá má

za to, že aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu zomretého sporiteľa ku dňu smrti

je predmetom dedenia)“. Pre porovnanie navrhovatelia poukázali na znenie zákona

o starobnom dôchodkovom sporení pred nadobudnutím platnosti ,

v zmysle ktorého sa za predmet dedenia považoval aktuálny zostatok účtu ku dňu smrti

sporiteľa. Novozavedenou úpravou dedenia podľa navrhovateľov hrozí, že zaručené

právo dediť podľa bude dedičovi upreté.

Ustanovenie § 32 zákona o starobnom dôchodkovom sporení podľa názoru

navrhovateľov „pri voľbe výplaty starobného dôchodku formou doživotného dôchodku núti

sporiteľa uzavrieť so životnou poisťovňou písomnú zmluvu o poistení dôchodku, ktorej

súčasťou je aj samostatná a podľa navrhovateľov protiústavná úprava dedenia, ktorá sa

obmedzuje na 84 mesačných súm dôchodkového sporenia, pričom z oficiálnych štatistík

jednoznačne vyplýva, že drvivá väčšina sporiteľov sa dožije viac ako 84 mesiacov

na dôchodku (t. j. 7 rokov života), čím stráca produkt obmedzeného resp. limitovaného

dedenia takmer úplne svoje opodstatnenie. Takýto mechanizmus zavedený zákonom

č. obmedzuje sporiteľa na prístup k svojmu majetku ešte za života a po jeho

smrti obmedzuje aj jeho dedičov v práve na dedenie tohto majetku.“.

Navrhovatelia tiež uviedli, že ustanovením § 33 zákona o starobnom dôchodkovom

sporení sa zavádza úplne nový inštitút dočasného dôchodku, v zmysle ktorého je táto forma

výplaty starobného dôchodku vyplácaná poistiteľom iba počas doby dohodnutej v zmluve

o poistení. Z uvedeného súčasne vyplýva, že ak sporiteľ zomrie počas dohodnutej doby

vyplácania starobného dôchodku, nevyplatená časť nasporenej sumy z tzv. II. piliera nie je

predmetom dedenia a ani nedochádza k jej výplate oprávnenej osobe určenej v zmluve

o poistení dôchodku tak, ako to je v prípade doživotného starobného dôchodku. Zostatok

nasporených prostriedkov sa stáva príjmom poisťovateľa (životnej poisťovne).

Navrhovatelia sú toho názoru, že takéto obmedzenie dedenia je v rozpore s čl. 20 ods. 1

.

Navrhovatelia ďalej poukazujú na protiústavnosť samotnej zmluvy o poistení

dôchodku upravenej v § 46f zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú bude

uzatvárať poistiteľ (životná poisťovňa) a poistený (sporiteľ) pre účely vyplácania

starobného dôchodku formou doživotného dôchodku alebo dočasného dôchodku.

Z uvedeného ustanovenia podľa navrhovateľov vyplýva, že v prípade, ak sporiteľ splní

podmienky pre výber formy výplaty starobného dôchodku a rozhodne sa pre jednu z týchto

foriem, má povinnosť uzatvoriť so životnou poisťovňou zmluvu o poistení dôchodku.

Uvedená povinnosť sa vzťahuje aj na „sporiteľov, ktorým nevznikol pôvodne nárok

na výplatu starobného dôchodku formou dočasného dôchodku, ale požiadali Sociálnu

poisťovňu o výplatu starobného dôchodku formou dočasného dôchodku (keďže každá

poisťovňa je schopná vyplácať starobný dôchodok z II. piliera aspoň v minimálnej sume,

ktorú si určí a zaeviduje do ponukového systému v zmysle ust. § 46e ods. 8 zákona

č. ). Tento mechanizmus, ale nie je možné uplatniť pri doživotnom dôchodku,

keďže pri výplate doživotného dôchodku nie je stanovená zákonná možnosť sporiteľa

požiadať o túto formu výplaty starobného dôchodku v prípade, ak poistiteľ oznámi v deň

vydania certifikátu cez ponukový systém, že ponuku doživotného starobného dôchodku

alebo doživotného predčasného starobného dôchodku nevyhotoví z dôvodu, že suma

uvedená v certifikáte nepostačuje ani na výplatu (i) doživotného starobného dôchodku alebo

doživotného predčasného starobného dôchodku aspoň v minimálnej sume, ktorú určí

poisťovateľ a zaeviduje do ponukového systému v zmysle

Z. z. alebo (ii) doživotného predčasného starobného dôchodku v sume potrebnej na splnenie

podmienky podľa [ zákona

č. ].

Z vyššie uvedeného vyplýva, že sporiteľ, ktorý nespĺňa podmienky na výplatu

starobného dôchodku formou doživotného dôchodku nemá možnosť dohodnúť vyplácanie

starobného dôchodku formou doživotného dôchodku, aj keď v prípade nesplnenia

podmienok na výplatu starobného dôchodku formou dočasného dôchodku (§ 33 ods. 3

) a nesplnenia podmienok na výplatu starobného dôchodku formou

programového výberu ( ) zákon túto možnosť pripúšťa.“.

Uvedené obmedzenie možnosti sporiteľov dohodnúť si vyplácanie starobného

dôchodku formou doživotného dôchodku aj bez splnenia podmienok jeho výplaty

vyplývajúce z § 32 v spojitosti s § 33 ods. 3 a § 33a ods. 3 zákona o starobnom

dôchodkovom sporení je podľa názoru navrhovateľov diskriminačné a protiústavné, pretože

je v rozpore s .

Navrhovatelia v súvislosti s povinnosťou uzatvoriť zmluvu o poistení dôchodku

poukazujú aj na z nej vyplývajúce oprávnenie životných poisťovní požadovať úhradu

jednorazového poistného za poistenie rizika dlhovekosti a smrti poisteného pri doživotnom

dôchodku alebo za poistenie rizika dožitia pri dočasnom dôchodku z prostriedkov sporiteľa,

čo je v neprospech sporiteľa. Podľa názoru navrhovateľov poisťovateľ nie je «oprávnený

požadovať poistné za pokrytie rizika dožitia, nakoľko nejde v tomto prípade o náhodnú

a nepredvídateľnú udalosť (rozdiel je poistenie dlhovekosti, ktoré zabezpečuje sporiteľovi,

ktorý sa dožije „viac ako predpokladá poisťovňa“ neustále až do smrti výplatu starobného

dôchodku). V prípade dočasného dôchodku však navrhovatelia považujú súčasnú právnu

úpravu (po nadobudnutí účinnosti ) za protiústavnú, nakoľko

poistník je povinný platiť poistné za to, že sa dožije určitý vymedzený vopred dohodnutý čas

(5, 7 alebo 10 rokov), pričom ak sa nedožije celého tohto výplatného obdobia, zvyšná suma

sa stáva príjmom poistiteľa.».

Vylúčenie možnosti dedenia nasporených nevyplatených súm odvedených do tzv.

II. piliera v prípade uzavretia zmluvy o poistení dôchodku, na základe ktorej sa vypláca

dočasný dôchodok alebo obmedzenie ich prevodu oprávnenej osobe určenej v zmluve

o poistení dôchodku vyplývajúce z ustanovení § 46f zákona o starobnom dôchodkovom

sporení, je preto podľa navrhovateľov v rozpore s .

Navrhovatelia súčasne namietajú aj protiústavnosť právnej úpravy rezervného fondu

solidarity upraveného v § 167 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného ustanovenia, ako

aj z ustanovenia § 121 zákona o starobnom dôchodkovom sporení, na ktoré sa § 167 ods. 1

zákona o starobnom dôchodkovom sporení odvoláva, vyplýva, že odvod sporiteľov do tzv.

I. piliera vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu (sadzba poistného do rezervného

fondu) je podľa názoru navrhovateľov potrebné posudzovať ako odvod, ktorý by mal byť

súčasťou poistného na starobné poistenie a mal by mať vplyv na výšku dôchodkových

dávok poskytovaných z tzv. I. piliera. Napriek tomu tento odvod nie je zohľadňovaný

pri výpočte výšky dôchodkovej dávky konkrétneho sporiteľa, ale je použitý na úhradu

dávok, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v príslušnom základnom

fonde a na úhradu škody spôsobenej dôchodkovou správcovskou spoločnosťou

a depozitárom, hoci tieto by mali byť hradené zo štátneho rozpočtu. Navrhovatelia vyslovili

názor, v zmysle ktorého nie je udržateľné, aby sa „sporitelia povinne skladali Sociálnej

poisťovni na úhradu nedostatku finančných prostriedkov spôsobených zlým hospodárením“

alebo uhrádzali škody, ktoré spôsobili svojimi nezákonnými rozhodnutiami a postupmi

dôchodkové správcovské spoločnosti. Navrhovatelia sa preto domnievajú, že právna úprava

rezervného fondu uvedená v § 167 zákona o starobnom dôchodkovom sporení je v rozpore

s právom vlastniť majetok zaručeným .

Navrhovatelia na základe uvedených skutočností navrhli, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Ustanovenia , a o starobnom dôchodkovom

sporení a o zmene a doplnení niektorých , ktorým

sa mení a dopĺňa o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony a ustanovenie o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov nie sú v súlade s ustanoveniami článku 12 ods. 2 a článku 20 ods. 1

.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o súlade zákonov

s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas

národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) ústavný súd začne konanie ak návrh podá najmenej pätina poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa ak osoby uvedené v

až písm. f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym

predpisom vyššej právnej sily, môžu podať ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať

a) označenie predpisu, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily sa

namieta, s vyjadrením, či navrhovateľ napáda predpis v celom rozsahu alebo v jeho časti,

prípadne v jednotlivom ustanovení,

b) označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie

alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým

napadnutý predpis nie je v súlade.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ústavný súd podľa predbežne prerokoval návrh

skupiny 30 poslancov a dospel k názoru, že návrh spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 37

ods. 3 , ako aj procesné podmienky, za ktorých ústavný súd môže

vec prerokovať a rozhodnúť o nej. Na základe týchto skutočností ústavný súd rozhodol

o prijatí návrhu na ďalšie konanie ( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2014