Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 614/2013
PDF · 422.29 KB
No categories available
IV. ÚS 614/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2014
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej
(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa vo veci návrhu ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Strapáč, PhD., na preskúmanie „Rozhodnutie[a]
Obecného Zastupiteľstva v Kysuckom Lieskovci v konaní vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle Čl. 9 ods. 6 zákona č. 357/2004 Z. z.
proti bytom starostovi obce Kysucký
Lieskovec“ z 12. marca 2013 takto
rozhodol:
1. „Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva v Kysuckom Lieskovci v konaní vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle čl. 9 ods. 6 zákona
č. 357/2004 Z. z. proti bytom starostovi
obce Kysucký Lieskovec“ z 12. marca 2013 z r u š u j e .
2. Obec Kysucký Lieskovec j e p o v i n n á zaplatiť
úhradu trov konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri
centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Petra Strapáča, PhD., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením
č. k. IV. ÚS 614/2013 11 z 3. októbra 2013 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie návrh ,
(ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka,
JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Strapáč, PhD., na preskúmanie „Rozhodnutie[a]
Obecného zastupiteľstva v Kysuckom Lieskovci v konaní vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle Čl. 9 ods. 6 zákona č. 357/2004 Z. z. proti
bytom starostovi obce Kysucký
Lieskovec“ z 12. marca 2013 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“).
Z návrhu vyplýva, že obecné zastupiteľstvo uložilo namietaným rozhodnutím
navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi [čl. 3 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 1 písm. zb)
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie
verejného funkcionára v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný zákon o ochrane
verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“)] pokutu v sume 10 854 €, pretože v písomnom
oznámení k 31. marcu 2011 podanom podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu neuviedol skutočnosť, že je konateľom v dvoch obchodných
spoločnostiach, a to , a , podľa písm. a)
a písm. b) tohto článku. Táto povinnosť pre neho vyplývala z čl. 7 ods. 1 ústavného zákona
o ochrane verejného záujmu.
Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedol:
„Nie je pravdou skutočnosť, že Ja by som zamlčoval, že som konateľom spoločností
a O tejto skutočnosti som obecnému
zastupiteľstvu doložil aj uznesenie valného zhromaždenia zo spoločnosti ,
ako aj zápisnicu z valného zhromaždenia , čo vyplýva aj
z rozhodnutia obecného zastupiteľstva, kde obecné zastupiteľstvo uvádza, že skutočne
starosta dňa 07. 02. 2013 doložil na zasadnutie obecného zastupiteľstva iba zápisnice
z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti a spoločnosti
, kde sa vzdáva funkcie konateľa jednotlivých spoločností...“
V spojitosti s tým navrhovateľ upriamil pozornosť na zákon č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), podľa
ktorého v zmysle ustanovenia § 66 ods. 2 ak zákon neustanovuje, alebo spoločenská
zmluva, alebo stanovy neurčujú inak, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého
zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu
nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie. Ak sa člen orgánu vzdá svojej funkcie
na zasadnutí orgánu, spoločnosti, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena
orgánu, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. K tomu ďalej uviedol:
„Ja som sa ako štatutárny orgán spoločnosti , ,
so sídlom zapísané v Obchodnom registri
Okresného súdu vzdal funkcie štatutárneho orgánu dňa
30. 01. 2007 o 8.00 hod. na valnom zhromaždení tejto spoločnosti, kde v bode 4 bola zmena
konateľa spoločnosti, kde bol predložený návrh na odvolanie konateľa ,
, , kde valné
zhromaždenie rozhodlo, že ku dňu valného zhromaždenia odvoláva z funkcie konateľa
, , , trvalé bytom
čiže Ja som bol odvolaný ku dňu valného zhromaždenia a teda tým dňom
valného zhromaždenia, t. j. dňom 30. 01. 2007 zanikla moja funkcia konateľa spoločnosti
Čo sa týka mojej funkcie štatutárneho orgánu v spoločnosti
, , so sídlom
, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu
tak sa konalo valné zhromaždenie dňa 10. 01. 2007 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti, ktorého
programom bolo zobratie na vedomie vzdanie sa funkcie konateľa, kde na tomto valnom
zhromaždení konanom 10. 01. 2007 o 9.00 hod. v sídle spoločnosti som sa Ja vzdal funkcie
konateľa spoločnosti a valné zhromaždenie vzalo na vedomie vzdanie sa funkcie konateľa
, ktoré som doručil spoločnosti priamo na konaní valného zhromaždenia
písomne. Ja som sa tohto valného zhromaždenia aj zúčastnil.“
Navrhovateľ z toho vyvodil, že splnil všetky podmienky, keďže sa vzdal funkcie
člena štatutárneho orgánu priamo na zasadnutiach valných zhromaždení menovaných
obchodných spoločností, v dôsledku čoho priamo zanikla jeho účasť v nich, v zmysle
ustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Z toho dôvodu navrhovateľ tvrdí, že namietané rozhodnutie bolo vydané
neodôvodnene. Podľa neho namietané rozhodnutie po formálnej stránke trpí viacerými
chybami, čo má za následok jeho nezrozumiteľnosť a nejasnosť (nie je datované, z jeho
obsahu nie je zrejmé, kedy bolo prijaté, nemá identifikačné číslo a ani nie je v ňom uvedený
počet poslancov, ktorí za toto rozhodnutie hlasovali).
V nadväznosti na to sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd namietané rozhodnutie
zrušil.
Po prijatí návrhu navrhovateľa na ďalšie konanie ústavný súd vyzval
18. decembra 2013 obecné zastupiteľstvo, aby sa vyjadrilo k prijatému návrhu. Napriek
prevzatiu výzvy obecné zastupiteľstvo sa ani po opakovanej výzve ústavného súdu
zo 6. februára 2013 nevyjadrilo.
Ústavný súd ďalej u starostu obce (navrhovateľa) 12. mája 2014 zistil, že najbližšie
zasadnutie obecného zastupiteľstva sa bude konať 20. mája 2014; ani po tomto termíne
však ústavnému súdu nijaké stanovisko doručené nebolo.
II.
Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z výpisov z obchodného registra,
ako aj z obsahu predložených listín a iných dôkazov obsiahnutých v spise týkajúcom
sa konania obecného zastupiteľstva vo veci ochrany verejného záujmu proti navrhovateľovi
ústavný súd zistil tento skutkový stav relevantný pre posúdenie veci:
Navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom (starostom obce Kysucký Lieskovec)
po obecných voľbách uskutočnených v roku 2006.
Navrhovateľ listom z 8. januára 2007 (doručeným 10. januára 2007) oznámil
predsedníctvu Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti ,
že v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie starostu obce Kysucký Lieskovec, do ktorej bol
riadne zvolený, sa vzdáva funkcie konateľa tejto obchodnej spoločnosti podľa § 66
Obchodného zákonníka. Na riadnom valnom zhromaždení uskutočnenom 10. januára 2007
valné zhromaždenie vzalo na vedomie navrhovateľovo vzdanie sa funkcie konateľa
obchodnej spoločnosti , čím táto jeho funkcia súčasne zanikla
10. januára 2007.
Navrhovateľ ďalej na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti ,
konanom 30. januára 2007 súhlasil s návrhom na jeho odvolanie z funkcie konateľa tejto
obchodnej spoločnosti, pričom k jeho odvolaniu na uvedenom valnom zhromaždení
aj došlo, čím jeho funkcia konateľa obchodnej spoločnosti , zanikla
30. januára 2007.
Obecné zastupiteľstvo na základe podnetu z 23. januára 2013
doručeného obecnému zastupiteľstvu 23. januára 2013 a vedeného pod evid. č. ,
v ktorom sa uvádza, že „starosta obce a výkon jeho funkcie v rozpore so zákonom tým,
že popri funkcii starostu obce je zároveň konateľom v dvoch súkromných spoločnostiach“,
začalo konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa
čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona a na zasadnutí 10. októbra 2012 vyzvalo starostu
obce, aby vysvetlil „svoje pôsobenie v podnikateľských subjektoch: spoločnostiach
a .. požiadalo, aby sa vyslovil, či je pravda,
či je v týchto dvoch obchodných spoločnostiach... štatutárnym zástupcom“.
Obecné zastupiteľstvo uložilo starostovi obce, aby do 15. októbra 2012 predložil
doklady o ukončení funkcie konateľa v spoločnostiach , a
Po predložení zápisníc z valných zhromaždení uvedených obchodných spoločností
navrhovateľom na zasadnutie konané 7. februára 2013 a po konštatovaní poslancov
obecného zastupiteľstva, že „stále nepredložil úradný doklad o zápise tejto skutočnosti
v obchodnom registri“, obecné zastupiteľstvo na zasadnutí konanom 12. februára 2013
začalo konanie vo veci ochrany verejného záujmu, tvrdiac, že z písomného oznámenia
starostu obce k 31. marcu 2013 nevyplýva, že priznal skutočnosti uvedené v čl. 7 ods. 1
písm. a) a c) ústavného zákona. Ak by aj túto skutočnosť v oznámení priznal, jednoznačne
by z oznámenia vyplývalo, že svojím konaním porušuje tento ústavný zákon.
V namietanom rozhodnutí obecného zastupiteľstva, ktoré bolo navrhovateľovi
doručené 12. marca 2013, sa uvádza:
« , bytom starosta obce Kysucký
Lieskovec... vykonával počas celého funkčného obdobia popri verejnej funkcii aj funkciu
štatutárneho zástupcu v dvoch obchodných spoločnostiach...
Uvedeným konaním porušil Čl. 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.
„Starosta obce“ v písomnom oznámení k 31. 3. 2011 podanom podľa Čl. 7 ods. 1
zákona č. 357/2004 Z. z neuviedol skutočnosť, že je konateľom vyššie uvedených spoločností
podľa písm. a) a podľa písm. b) tohto článku.
Týmto konaním porušil zároveň ustanovenie Čl. 7 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona
Za konanie v rozpore s Čl. 5 ods. 2 a Čl. 7 ods. 1 písm. a) a písm. c) zákona
č. 357/2004 Z. z. sa , bytom starostovi
obce ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej šesťnásobku mesačného platu starostu obce
to jest pokuta v sume 10 854, eur (slovom desaťtisícosemstopäťdesiatštyri eur).
Starosta obce je zároveň povinný v lehote do 1. apríla 2013 zanechať funkcie
štatutárneho zástupcu v spoločnostiach a
a dať svoje pomery do súladu s Čl. 5 ods. 2 zákona č. 357/2004 Z. z.»
Rozhodnutie obecného zastupiteľstva osobne doručil navrhovateľovi 12. marca 2013
poslanec obecného zastupiteľstva.
III.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh
na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému
funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.
Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 sa na konanie
vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľ žiada zrušiť rozhodnutie
obecného zastupiteľstva, je žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia obecného
zastupiteľstva v konaní podľa jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde
označeného ako „Konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov“ (§ 73a a § 73b zákona o ústavnom súde).
Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejným
funkcionárom je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú
v čl. 2 ods. 1 tohto ústavného zákona.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu na účely čl. 7 a čl. 8
a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8 sa osoba, ktorá vykonávala
verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa
skončenia výkonu verejnej funkcie.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy
do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
podľa odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu
verejnej funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 9 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu výbor začne
konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár podľa
čl. 7 alebo čl. 8 nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto
ústavným zákonom alebo zákonom.
Z citovaných ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
vyplýva, že navrhovateľ ako verejný funkcionár mal povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu spočívajúcu v povinnosti podať oznámenie funkcií,
zamestnaní, činností a majetkových pomerov, ktoré má povinnosť podať každý
verejný funkcionár za predchádzajúci rok vždy (periodicky, resp. pravidelne)
do 31. marca nasledujúceho roku. Túto povinnosť navrhovateľ splnil.
Podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak verejný
funkcionár vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť podľa odseku 1 a 2 tohto článku
v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia
do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom
ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.
Podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár
nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho,
kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon
podnikateľskej činnosti, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.
Navrhovateľ v reakcii na výzvu obecného zastupiteľstva z 10. októbra 2012
[aby „predložil doklady, ktoré by preukázali, že nie je konateľom v spoločnostiach
a ktoré by... vyvrátili tvrdenia uvedené v podnete“
(podnet proti starostovi obce Kysucký Lieskovec
z 23. januára 2013, v ktorom sa namieta, že popri funkcii starostu je zároveň konateľom
v dvoch súkromných spoločnostiach, čo je v rozpore s výkonom tejto verejnej funkcie,
pozn.)] preukázal 5. februára 2013 predložením zápisníc z valných zhromaždení
označených obchodných spoločností, že vo vzťahu k svojim funkciám v štatutárnych
orgánoch dvoch obchodných spoločností v zmysle dikcie čl. 5 ods. 7 ústavného zákona
(„je povinný... takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom
ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu“) sa týchto funkcií vzdal. Ak sa člen
orgánu alebo štatutárny orgán vzdá svojej funkcie priamo na zasadnutí tohto orgánu,
je vzdanie sa funkcie účinné okamžite (§ 66 ods. 2 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ
takéto právne úkony vykonal. Podľa názoru ústavného súdu v tomto konkrétnom
prípade mali právne úkony navrhovateľa právotvorné účinky a boli dostatočné z hľadiska
naplnenia účelu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zápis týchto
skutočností v obchodnom registri má v danom prípade deklaratórnu (osvedčujúcu) povahu.
Obecné zastupiteľstvo uvedený spôsob preukázania skutočností o vzdaní sa funkcií
konateľa v označených obchodných spoločnostiach neakceptovalo, argumentujúc
aktuálnymi výpismi z obchodného registra k 24. novembru 2012. Aktuálne výpisy
z obchodného registra pritom považovalo za dôkaz toho, že navrhovateľ sústavne porušuje
čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Podľa názoru ústavného súdu z rozdielu dátumu zápisu v obchodnom registri
s dátumom vzdania sa verejnej funkcie, t. j. so skutočným stavom veci, nemožno
automaticky vyvodzovať porušenie (nesplnenie) povinnosti verejného funkcionára podľa
čl. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ako to urobilo obecné zastupiteľstvo
v prípade navrhovateľa. Navrhovateľ si totiž splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala
z ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, spôsobom, ktorý tento ústavný zákon
predpokladá.
Ústavný súd, konštatujúc nesúlad napadnutého rozhodnutia s ústavným zákonom
o ochrane verejného záujmu a majúc na zreteli svoju úlohu, ktorú plní v opravnom konaní,
v rámci ktorého výlučne jemu prislúcha na základe špecifickej právomoci zasiahnuť
do rozhodnutia obecného zastupiteľstva, dospel s poukazom na uvedené k záveru,
že v danom prípade malo obecné zastupiteľstvo postupovať v súlade s čl. 9 ústavného
zákona o ochrane verejného záujmu a nezačínať konanie o ochrane verejného záujmu
na podnet, resp. konanie vo veci ochrany verejného záujmu začaté proti navrhovateľovi ako
verejnému funkcionárovi podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
zastaviť.
Vzhľadom na uvedené dôvody preto ústavný súd rozhodnutie obecného
zastupiteľstva z 12. marca 2013 týmto nálezom zrušil.
Navrhovateľ žiadal priznať proti obecnému zastupiteľstvu úhradu trov konania pred
ústavným súdom, ktorú vyčíslil jeho právny zástupca sumou 668,04 €. Trovy konania
bližšie špecifikoval ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava, návrh
na preskúmanie rozhodnutia).
Pri rozhodovaní o požadovanej úhrade trov konania ústavný súd vychádzal z § 36
zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku
konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil
inému účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov konania právny zástupca navrhovateľa vychádzal z § 1 ods. 3, § 11
ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Ústavný súd preto v súlade s § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal
navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 275,94 € (za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2013 po 130,16 € a 2 x 7,81 € režijný paušál). Keďže obci
bola uložená povinnosť uhradiť navrhovateľovi trovy konania (výrok 2), ústavný súd
zaviazal na splnenie tejto povinnosti pokladňu Obecného zastupiteľstva Kysucký Lieskovec,
ktorá nakladá s rozpočtovými prostriedkami obce.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2014