Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Csp-2-2022.pdf
PDF · 86.96 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/2/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobkyne: J.N. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Na K. XX/XX, S. Š., adresa na doručovanie J. XX, R.: XXX XX, zast.: JUDr. Peter Svrček, advokát, so sídlom Dončova 5, Ružomberok, proti žalovanému: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO:36432105, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom Poľnohospodárskym družstvom Likavka, sídlo: Likavka, IČO: 00 195 596, na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej 31.7.2008 medzi veriteľom Poštová banka, a.s., sídlo: Prievozská 2/B, 821 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a žalobkyňou ako dlžníčkou.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od doručenia tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne Poľnohospodárskemu družstvu Likavka, sídlo: Likavka, IČO: 00 195 596, aby nezačal vykonávať zrážky zo mzdy, prípadne aby v ich vykonávaní nepokračoval, ak s ním už začal.
III. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu prvej inštancie dňa 13.01.2022 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa uzavrela 31.7.2008 zmluvu o úvere s veriteľom Poštová banka, a. s., sídlo: Prievozská 2/B, 821 02 Bratislava, IČO: 31 340 890. V článku 3 ods. 5 tejto zmluvy bola obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Listom z 30.11.2021 vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobkyne Poľnohospodárske družstvo Likavka, sídlo: Likavka, IČO: 00 195 596, na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere, tvrdiac, že pohľadávku voči žalobkyni vo výške 5 736,62 € nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.12.2015. Keďže však túto zmluvu nepredložil, vyzval ho zamestnávateľ žalobkyne na jej predloženie, čo sa 21.12.2021 aj stalo. Keďže však súčasťou zmluvy neboli prílohy, na ktoré sa odvoláva a z ktorých by malo vyplývať, ktoré pohľadávky boli postúpené, zamestnávateľ žalobkyne opätovne vyzval žalovaného na predloženie prílohy, k čomu došlo 10.1.2022. Listom z 30.11.2021 vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobkyne Poľnohospodárske družstvo Likavka, sídlo: Likavka, IČO: 00 195 596, na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere, tvrdiac, že pohľadávku voči žalobkyni vo výške 5 736,62 € nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.12.2015. Keďže však túto zmluvu nepredložil, vyzval ho zamestnávateľ žalobkyne na jej
predloženie, čo sa 21.12.2021 aj stalo. Keďže však súčasťou zmluvy neboli prílohy, na ktoré sa odvoláva a z ktorých by malo vyplývať, ktoré pohľadávky boli postúpené, zamestnávateľ žalobkyne opätovne vyzval žalovaného na predloženie prílohy, k čomu došlo 10.1.2022. V liste z 30.11.2021 žalovaný uvádza, že žalobkyňa úver zo zmluvy o úvere riadne nesplácala, a preto ho pôvodný veriteľ vyhlásil za predčasne splatný. Žalobkyňa vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nedisponuje, ale keďže ho urobil pôvodný veriteľ, muselo k nemu dôjsť pred 4. decembrom 2015. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Aj keď žalobkyni nie je známe, kedy sa dostala do omeškania so zaplatením splátky úveru, je zrejmé, že k premlčaniu práva došlo pred 4. decembrom 2018. Žalovaný si tejto skutočnosti musí byť vedomý, avšak svoje právo neuplatňuje žalobou voči žalobkyni, ktorá by sa v prípadnom konaní mohla brániť vznesením námietky premlčania, ale sa od zamestnávateľa žalobkyne domáha vykonávania zrážok zo mzdy, pričom zamestnávateľ premlčanie práva zo zmluvy o úvere namietať nemôže. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakladá značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne, ktorej by jej výkonom bolo zasiahnuté do základného zdroja jej príjmu - mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere (čo je podľa súčasného právneho stavu neprípustné - § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.) a žalobkyňa nemala nijakú možnosť ovplyvniť existenciu a obsah tejto dohody. Žalobkyňa bude musieť strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu premlčanej pohľadávky, a to vo výške vyčíslenej žalovaným bez súdnej kontroly. Zabezpečovacie právo žalovaného vyplývajúce z dohody o zrážkach zo mzdy je taktiež premlčané, keďže sa v premlčacej dobe neuplatnilo u zamestnávateľa žalobkyne a následne priamo na súde, avšak žalobkyňa ani zamestnávateľ nemôžu premlčanie tohto práva namietať, keďže námietka premlčania je výlučne procesným inštitútom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to súdnu kontrolu zmluvných podmienok spotrebiteľských zmlúv ex offo, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité poskytnúť spotrebiteľovi ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v rámci zrážok zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly (rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev C-106/77 Simmenthal). Doručením výzvy Poľnohospodárskemu družstvu Likavka, zamestnávateľovi žalobkyne, vytvoril žalovaný stav, keď sa premlčaným zabezpečovacím právom snaží dosiahnuť uspokojenie svojho premlčaného zabezpečeného práva bez toho, aby mala žalobkyňa možnosť v civilnom procese námietku premlčania vzniesť. Zamestnávateľ žalobkyne taktiež nemôže premlčanie namietať a podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka má povinnosť zrážky mzdy vykonávať. Celý tento proces nepodlieha súdnej kontrole, hoci v súdnom konaní by súd ex offo skúmal prijateľnosť zmluvnej podmienky spočívajúcej v zabezpečení dlhu spotrebiteľa dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom neprijateľnosť takejto dohody obsiahnutej v zmluve o úvere stanovil sám zákonodarca, avšak s účinnosťou až po uzavretí zmluvy o úvere z 31.7.2008. Takouto dohodou a jej realizáciou zo strany žalovaného dochádza k značnej nerovnováhe vo vzájomnom vzťahu dodávateľa (žalovaného) a spotrebiteľa (žalobkyne) bez možnosti žalobkyne tomuto postupu zabrániť buď aktívnym konaním voči zamestnávateľovi, alebo vznesením námietky premlčania v súdnom konaní. Týmto postupom žalovaného je ohrozený jediný príjem žalovanej, hoci v civilnom procese, v ktorom by si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5 736,62 € a v ktorom by žalobkyňa mala možnosť sa brániť, by bol žalovaný pravdepodobne neúspešný pre vznesenie námietky premlčania. Je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tak, aby sa nastolila väčšia miera rovnováhy medzi nimi. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia bude poskytnutá ochrana právu žalobkyne na poberanie mzdy, jej jediného príjmu, a do právneho postavenia žalovaného nebude zasiahnuté neprimeraným a ťažko napraviteľným spôsobom, keďže môže svoje právo uplatniť v civilnom procese. Zamestnávateľ žalobkyne zatiaľ nezačal vykonávať zrážky zo mzdy, keďže v čase splatnosti mzdy po doručení výzvy žalovaného (21.12.2021) ešte nemal preukázané postúpenie pohľadávky, avšak v čase najbližšej splatnosti mzdy (21.1.2022) už môže dôjsť k vykonaniu zrážok. Z tohto dôvodu žalobkyňa formuluje druhú časť petitu návrhu alternatívne.
3. Na preukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa predložila zmluvu o úvere zo dňa 31.07.2008, predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 30.11.2021, zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 04.12.2015 s prílohami, mailovú výzvu žalovanému zo dňa 20.12.2021.
4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa ods. 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa ods. 3 neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa ods. 2 písm. c) a d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §326.
10. Podľa § 329 ods. 1, veta prvá, CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 332 ods.1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
13. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
14. Podľa ods. 2, súd vo výroku uznesenia podľa ods. 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
15. Podľa ods. 3, súd aj bez návrhu uznesenia o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutí, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
16. Z pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.07.2008 súd zistil, že žalobkyňa uzavrela zmluvu o úvere s veriteľom Poštová banka, a. s., sídlo: Prievozská 2/B, 821 02 Bratislava, IČO: 31 340 890. V článku 3 ods. 5 tejto zmluvy bola obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, čo je podľa súčasného právneho stavu neprípustné - § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.) a žalobkyňa nemala nijakú možnosť ovplyvniť existenciu a obsah tejto dohody.
17. Žalovaná uvádza, že listom z 30.11.2021 vyzval žalovaný zamestnávateľa žalobkyne, Poľnohospodárske družstvo Likavka, sídlo: Likavka, IČO: 00 195 596, na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere, tvrdiac, že pohľadávku voči žalobkyni vo výške 5 736,62 € nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.12.2015. Ďalej, že v liste z 30.11.2021 žalovaný uvádza, že žalobkyňa úver zo zmluvy o úvere riadne nesplácala, a preto ho pôvodný veriteľ vyhlásil za predčasne splatný.
18. Žalobkyňa má nárok žalovaného za premlčaný. 19. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je
bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
20. Žalobkyňa podaným návrhom sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Povinnosťou žalobkyne bolo osvedčiť základné skutočnosti pri nariadení neodkladného opatrenia. Naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi ňou a žalovaným tak, aby týmto postupom žalovaného nebol ohrozený jediný príjem žalovanej, hoci v civilnom procese, v ktorom by si žalovaný uplatnil nárok na zaplatenie sumy 5 736,62 € a v ktorom by žalobkyňa mala možnosť sa brániť, by bol žalovaný pravdepodobne neúspešný pre vznesenie námietky premlčania. Je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami tak, aby sa nastolila väčšia miera rovnováhy medzi nimi.
21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudokC-106-77 Simmenthal).
22. Súčasne bola splnená ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi. Listinnými dôkazmi uvedenými vyššie bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobkyne vykonávanie zrážok z jej mzdy. Pokiaľ by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne, resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného, na úkor žalobkyne, súd považoval za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiadny nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane žalovaného, ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úver nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a preto mu vyhovel. 23. Práva veriteľa - žalovaného nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni sa svojej pohľadávky podaním žaloby domáhať na príslušný všeobecný súd.
24. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne jej zamestnávateľom Poľnohospodárskym družstvom Likavka, sídlo: Likavka, IČO: 00 195 596, na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej 31.7.2008 medzi veriteľom Poštová banka, a.s., sídlo: Prievozská 2/B, 821 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a žalobkyňou ako dlžníčkou, sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neuložil povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspech vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, preto o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyni patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie o výške trov vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).