Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 40/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2 v spojení s a 2 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 4. decembra 2014, ako aj

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 18. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. januára 2015

doručené podanie , , (ďalej

len „sťažovateľ“), ktoré podľa obsahu možno kvalifikovať ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1

(ďalej len „“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a 2 v spojení s a 2 a práva podľa

čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

zo 4. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. decembra 2014

(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný pre podozrenie

zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1

písm. c), d) a ods. 2 písm. c) s poukazom na a Trestného

zákona.

Uznesením sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn.

z 5. júla 2014 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c)

, pričom jeho väzba začala plynúť 3. júla 2014 o 19.00 h.

Sťažovateľ pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie uviedol, že drogy

predával, lebo potreboval peniaze na lieky a na zaplatenie nájomného, keďže je ťažko chorý

na srdce. Spáchanie skutku oľutoval a poukázal na skutočnosť, že pomáha polícii

pri vyšetrovaní predmetnej trestnej veci.

V odôvodnení uznesenia okresného súdu z 5. júla 2014, ktorým bol sťažovateľ vzatý

do väzby, sa okrem iného uvádza, že „Zo spáchania skutku je dôvodne podozrivý obvinený.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že obvinený po dlhšiu dobu zaobstarával

a viacerým osobám pravidelne distribuoval za peňažnú odplatu drogy. Menovaný je

nezamestnaný, nemá legálny zdroj príjmov. Súd je toho názoru, že u obvineného je daná

dôvodná obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by pokračoval v páchaní trestnej

činnosti.“.

Podaním z 30. októbra 2014 požiadal sťažovateľ Okresnú prokuratúru Komárno

(ďalej len „okresná prokuratúra“) o prepustenie z väzby na slobodu, pričom podstata jeho

žiadosti spočíva v tom, že sťažovateľ urobil „racionálne zmeny a razantné kroky“ k tomu,

aby jeho nezamestnanosť a nedostatok finančných prostriedkov už neboli dôvodom obavy

z pokračovania v drogovej trestnej činnosti. Na tento účel sťažovateľ predložil čestné

vyhlásenia viacerých osôb (priateľka, strýko, stará mama), z ktorých vyplýva, že budú

sťažovateľovi finančne vypomáhať, uhrádzať mu lieky, resp. v prípade jeho priateľky, táto

s ním bude žiť v spoločnej domácnosti ako družka s druhom. V žiadosti taktiež uvádza, že sa

bude snažiť získať nejaký „príspevok od štátu“, prípadne sa pokúsi zamestnať, keďže jeho

zdravotný stav mu to už umožňuje (skutočnosti uvedené v žiadosti prečítanej pri výsluchu

pred sudkyňou pre prípravné konanie 4. decembra 2014, pozn.). Sťažovateľ k žiadosti

predložil tiež záruku svojho strýka ako dôveryhodnej osoby, ktorá by v prípade jeho

prepustenia na slobodu dohliadala na jeho ďalšie konanie. Sťažovateľ poukazuje tiež na

svoje srdcové ochorenie a na skutočnosť, že v minulosti nebol trestaný. Sťažovateľ požiadal

tiež o nahradenie väzby písomným sľubom, ktorý predložil, dohľadom probačného a

mediačného úradníka a zárukou dôveryhodnej osoby.

Keďže okresná prokuratúra nevyhovela žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu, predložila vec na rozhodnutie okresnému súdu. Okresný súd uznesením sp. zn.

zo 4. decembra 2014 žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol, pričom zároveň neprijal písomný sľub sťažovateľa a väzbu ním nenahradil,

rovnako nenahradil väzbu ponúknutou zárukou ako dôveryhodnej osoby

a nenahradil väzbu ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu sa okrem iného uvádza:

„Obvinený pri výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie prečítal písomné

vyhotovenie svojej žiadosti o prepustenie – dôvody. V skutočnosti zopakoval svoje

stanovisko, ktoré uviedol aj v písomnej žiadosti.

Súd vypočul , strýka obvineného, ktorý uviedol, že ponúka záruku

za ďalšie správanie obvineného, aby sa vyvaroval páchaniu ďalšej trestnej činnosti.

V prípade ak by bol prepustený na slobodu, by ho kontaktoval. Bude sa hlásiť u neho každý

deň, alebo on ho navštívi.

Súd konajúc o žiadosti obvineného dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.

Od posledného rozhodnutia súdu o väzbe obvineného, dôkazová situácia sa nezmenila.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že skutok sa stal a vykazuje všetky znaky

skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

písmeno c), písmeno d), písmeno c) s poukazom

na písmeno b), písmeno j) . Zo spáchania skutku je naďalej dôvodne

podozrivý obvinený. Obvinený dlhšiu dobu mal zaobstarávať a viacerým osobám pravidelne

distribuovať za peňažnú odplatu drogy a takto získavať zdroje svojej obživy, nakoľko legálny

zdroj príjmu nemal. Podľa názoru súdu je naďalej daná dôvodná obava, že v prípade jeho

prepustenia na slobodu bude opätovne zabezpečovať zdroj príjmu trestnou činnosťou

totožného charakteru. Dôvody väzby podľa písmeno c) u

obvineného sú naďalej dané. Preto súd jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu

zamietol. Súd neprijal ani písomný sľub obvineného a nenahradil väzbu obvineného ani

dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným, nakoľko tieto nepovažoval

za postačujúce na to, aby mohli zabrániť tomu, aby obvinený pokračoval v protiprávnom

konaní. Súd neprijal ani ponúknutú záruku dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie

obvineného, nakoľko takúto záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu jeho

trestnej činnosti nepovažoval za dostatočnú.“

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu zo 4. decembra 2014 podal sťažovateľ

ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje

zistenie z príloh sťažnosti, podľa ktorého vyšetrovanie v trestnej veci sťažovateľa bolo

ukončené záverečným preštudovaním vyšetrovacieho spisu 5. decembra 2014 za osobnej

účasti sťažovateľa.

O sťažnosti sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. na neverejnom zasadnutí

konanom 18. decembra 2014 tak, že ju zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa okrem iného uvádza:

«Nadriadený súd v rámci svojej prieskumnej právomoci dospel k záveru, že súd

I. stupňa po doručení návrhu prokurátora postupoval správne a zároveň postupom súdu

I. stupňa bolo zachované ustanovenie , keď pred

rozhodnutím o väzbe bol obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu boli vhodným

spôsobom upovedomení prokurátor, obvinený a jeho obhajca a bolo im umožnené položiť

obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe. Taktiež boli splnené materiálne

podmienky väzby a to, že skutkové okolnosti vzatia do väzby a doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky

trestného činu, existujú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený. V tejto

súvislosti krajský súd poukazuje na dôkazy vykonané orgánmi činnými v trestnom konaní

a to predovšetkým výpoveď obvineného a výpovede svedkov. K danému krajský súd navyše

dodáva, že si uvedomuje, že „dôvodnosť“ podozrenia, na ktorom sa musí zakladať tak

zatknutie obvinených osôb, ako i následné vzatie do väzby a ich následné trvanie väzby

predstavuje podstatnú časť záruk proti svojvoľnému zatknutiu a väzbe a na dôvodnosť

podozrenia musia existovať skutočnosti alebo informácie a následne v ďalšom štádiu

konania dôkazy, ktoré by presvedčili objektívneho pozorovateľa, že dotknuté osoby mohli

spáchať trestný čin. Dôkazy doposiaľ vykonané v priebehu prípravného konania pred

orgánmi činnými v trestnom konaní, sú aj podľa názoru krajského súdu dostatočné na to,

aby založili „dôvodné podozrenie“ proti obvinenému.

Nadriadený súd vyššie uvedeným postupom taktiež dospel k záveru, že súd I. stupňa

správne zistil, že u obvineného sú dané dôvody väzby uvedené v § 71 odsek 1 písmeno c/

. U obvineného naďalej existujú konkrétne skutočnosti, popísané

v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré odôvodňujú obavu, že by v prípade prepustenia

na slobodu konal spôsobom, ako to predpokladá vyššie uvedené ustanovenie Trestného

poriadku. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na konkrétne skutočnosti tak, ako sa

s nimi vysporiadal súd I. stupňa a na ktoré v konečnom dôsledku aj poukázal krajský súd

vo svojom uznesení sp. zn. z 25. 07. 2014. Preto krajský súd poukazuje

na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa v časti zistenia existencie dôvodov

väzby podľa písmeno c/ u obvineného v plnom rozsahu

stotožňuje.

Pokiaľ ide o nahradenie účelu väzby u obžalovaného niektorým z inštitútov na jej

nahradenie, konkrétne uvedených v ustanovení § 80 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/,

písmeno c/ , krajský súd poukazuje, že v prípade obvineného ide

o stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, a v tomto prípade možno nahradiť účel väzby iba

v prípade existencie výnimočných okolností prípadu.

Je potrebné uviesť, že pri posudzovaní väzby obvineného s ohľadom na uvedené,

krajský súd prihliadol aj na povahu a závažnosť trestného činu, taktiež závažnosť

usvedčujúcich dôkazov a očakávaný trest v prípade uznania viny. Je potrebné uviesť, že

obvinený je stíhaný pre obzvlášť závažný úmyselný trestný čin a so závažnosťou

usvedčujúcich dôkazov sa už súd I. stupňa v dôvodoch napadnutého uznesenia vysporiadal.

Taktiež krajský súd poukazuje na to, že vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku,

pozbavenie osobnej slobody obvineného nie je neprimeraným opatrením v povahe stíhaného

trestného činu a trestu, ktorý zaň mohol uložiť, vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku je

i krajský súd toho názoru, že žiadnym z inštitútov na nahradenie väzby navrhovaných

obvineným nie je možné dosiahnuť predpokladaný účel väzby, pretože prijatie niektorého

inštitútu na nahradenie jeho väzby neodôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti treba uviesť, že výnimočné okolnosti prípadu sa posudzujú

z hľadiska pomerov páchateľa a určitých okolností prípadu, pričom pri posudzovaní osoby

páchateľa sa pozornosť venuje najmä jeho predchádzajúcemu životu (vek, recidíva, postoj

ku skutku) a teda ani osoba páchateľa, a ani okolnosti prípadu (ide o obzvlášť závažný

úmyselný trestný čin pomerne vysokej miery závažnosti) neodôvodňujú konštatovanie

takýchto okolností.»

Podstata žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu je založená na jeho

tvrdení, že v jeho prípade existujú dostatočné predpoklady na nahradenie väzby

ktorýmkoľvek zo zákonných inštitútov (s výnimkou peňažnej záruky). Sťažovateľ zastáva

názor, že čestné vyhlásenia blízkych osôb o tom, že mu finančne budú pomáhať najmä

s úhradou liekov, ktoré okresnému súdu predložil (priateľka, strýko a stará mama), záruka

dôveryhodnej osoby (jeho strýka) a písomný sľub samotného sťažovateľa, prípadne

dohľad probačného a mediačného úradníka sú dostatočnou zárukou na nahradenie väzby

a zabezpečenie úkonov a účelu trestného konania za súčasného pobytu sťažovateľa

na slobode.

V zásade identickým spôsobom sťažovateľ odôvodňuje svoju sťažnosť adresovanú

ústavnému súdu, pričom poukazuje na judikatúru ústavného súdu, z ktorej vyplýva, že

pri rozhodovaní o väzbe je potrebné brať zreteľ na zásadu primeranosti a zdržanlivosti,

pričom vždy by mali byť uprednostnené opatrenia, ktoré budú najlepšie na dosiahnutie účelu

trestného konania, ale nebudú neprimerane zasahovať do základných práv a slobôd osoby,

voči ktorej sa uplatňujú. Sťažovateľ zastáva názor, že odôvodnenia napadnutých uznesení

súdov oboch stupňov sú nedostatočné a ako také nepreskúmateľné a nezohľadňujúce

osobitosti jeho trestnej veci (osobitne poukazuje na prílohu č. 8 sťažnosti ‒lekárske správy

diagnostikujúce srdcové ochorenie, tzv. srdcové zlyhávanie na podklade systolickej

dysfunkcie ľavej komory NYHA II).

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „porušovateľovi zakázal pokračovať v porušení

práva alebo slobody, aby preskúmal skutočné dôvody väzby resp. aby prikázal súdu, aby

riadne hodnotil dôkazy a nahradil väzbu s iným účinným spôsobom, ako to ukladajú

zákonodarci v Žiadam tiež, aby Ústavný súd urobil predbežné opatrenie

vo veci.“.

Sťažovateľ požiadal tiež o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov na svoje

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z okrem iného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa

a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu mohol sťažovateľ podať sťažnosť (čo aj

využil), o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského

súdu v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc z uvedeného,

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa

a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

Pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil

na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde totiž okrem iného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, tiež napr. , , ,

).

Podstata námietok sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu je

založená na tvrdení, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s existenciou konkrétnych

skutočností uvedených v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré mali podľa

jeho názoru odôvodňovať nahradenie väzby niektorým zo sťažovateľom navrhnutých

inštitútov (záruka dôveryhodnej osoby, písomný sľub, dohľad probačného a mediačného

úradníka). Rovnako tak sa krajský súd podľa sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s tým, že

vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu preukázal (mal preukázať), že jeho

životné potreby sú financované jemu blízkymi osobami, a neprihliadol ani na špecifické

okolnosti jeho trestného stíhania.

Sťažovateľ existenciu materiálnych dôvodov väzby v odôvodnení sťažnosti

nespochybňuje, nepopiera, že obvinenie je dôvodné, ani to, že nemá nijaký legálny zdroj

príjmu. Táto skutočnosť podľa záverov krajského súdu odôvodňuje obavu z pokračovania

v páchaní drogovej trestnej činnosti.

Podľa ak je daný dôvod väzby podľa

písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať

obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak

a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky

za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi,

prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu

vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie

považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočnú a prijme ju,

b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej

činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo

v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu

obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo

c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel

väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo

odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa

osobitného predpisu.

Podľa súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa

podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú

väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky. Súčasne môže obvinenému súd

a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť splnenie primeraných povinností

a dodržanie obmedzení.

Ak je obvinený stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71

ods. 2 písm. a) až c) alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo

podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú

výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi,

prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.

Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

(v spojení s odôvodnením napadnutého uznesenia okresného súdu) dal dostatočnú odpoveď

na sťažovateľovu argumentáciu uvedenú v jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu.

Ústavný súd sa stotožňuje so všetkými argumentmi uvedenými v napadnutom uznesení

krajského súdu, pričom každý z nich považuje za ústavne akceptovateľný, v nijakom

prípade nie za arbitrárny, vrátane argumentácie týkajúcej sa nenahradenia väzby

príslušnými inštitútmi , osobitne s prihliadnutím na fakt, že sťažovateľ je

trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin, a to vzhľadom na to, že táto skutočnosť výrazne

v zmysle dikcie obmedzuje možnosť nahradenia väzby

zárukou, sľubom alebo dohľadom.

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia napadnutých uznesení okresného súdu

a krajského súdu k sťažovateľom predloženým lekárskym správam uvádza (vzhľadom na to,

že sťažovateľ v rámci svojej argumentácie zvýrazňuje okolnosti týkajúce sa jeho

zdravotného stavu ako výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré je potrebné jeho väzbu

nahradiť, aj keď je obvinený zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, pozn.), že

z poslednej lekárskej správy predloženej sťažovateľom z 29. októbra 2014 vyplýva,

že u neho ide o srdcové zlyhávanie na podklade systolickej dysfunkcie ľavej komory NYHA

II, stav po myokarditíde, pričom lekárka na tomto základe odporúča „ľahký pohyb,

maximálne prechádzky, redukovaná telesná záťaž 6 mesiacov. Racionálna strava

s redukciou soli, výživnú diétu“ a zároveň medikamentóznu liečbu (6 druhov liekov).

Zohľadňujúc uvedené, ústavný súd zastáva názor, že odporúčania ošetrujúcej lekárky

možno zabezpečiť a naplniť aj v režime väzby, z čoho možno urobiť záver, že sťažovateľ

neuviedol také výnimočné okolnosti svojho trestného stíhania, ktoré by zakladali

nespochybniteľné dôvody na záver, v zmysle ktorého by jeho väzba mala byť nahradená

niektorým z na to určených inštitútov.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti

dospel k záveru, že medzi odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a obsahom

sťažovateľom označených práv podľa a dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie reálne

mohol vysloviť ich porušenie. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods.

2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2015