Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 103/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti PROWIL,

s. r. o., Podjavorinskej 5/760, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Peružekom,

Advokátska kancelária, Radlinského 1, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti PROWIL, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra

2014 doručená sťažnosť spoločnosti PROWIL, s. r. o., Podjavorinskej 5/760, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Okresný súd Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa

Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 Eur

(slovom päťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 284,08 Eur,

ktorú je Okresný súd Bratislava I. povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Petra

Peružeka do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako uviedol sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, spoločnosť MCA J, s.

r. o., ako žalobca doručila okresnému súdu 25. mája 2004 žalobu o zaplatenie sumy 400 000

Sk (13 277,57 €) s príslušenstvom proti žalovanému ABC KLÍMA, s. r. o. (ďalej len

„žalovaný“). Okresný súd vyzval 25. júna 2004 žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku,

ktorý bol zaplatený 7. júla 2004, 28. júla 2004 vydal platobný rozkaz, proti ktorému

žalovaný podal 30. augusta 2004 odpor. Prvé pojednávanie nariadil okresný súd až

na 7. september 2006, ďalšie pojednávania na 7. december 2006 a 10. máj 2007. Okresný

súd po postúpení pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, uznesením z 18. mája 2007

pripustil zmenu v osobe žalobcu. O odvolaní podanom proti tomuto uzneseniu žalovaným

rozhodol 26. novembra 2007 odvolací súd. Po tom, čo bola 10. októbra 2008 doručená

zmluva o postúpení pohľadávky, došlo k zmene žalobcu, ktorú okresný súd pripustil

uznesením z 20. mája 2010. V období od 10. októbra 2008 do 20. mája 2010 právny

zástupca sťažovateľa vyzval dvakrát okresný súd, aby vo veci konal a rozhodol.

Pojednávanie bolo nariadené na 3. február 2011, 24. február 2011, 13. jún 2011,

21. november 2011 a 31. máj 2012. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené až na 11. február

2013 a dosiaľ posledné pojednávanie na 12. august 2013 s tým, že toto bolo odročené

na účely ustanovenia znalca. Okresný súd však ustanovil znalca až uznesením č. k.

522 z 30. júna 2014, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 18. augusta 2014,

a to napriek tomu, že sťažovateľ riadne poskytol všetku potrebnú súčinnosť na ustanovenie

znalca a jeho ustanovenie aj urgoval. Následne 8. augusta 2014 sa začalo konkurzné

konanie na žalovaného. Vec vedená pred okresným súdom pod sp. zn.

dosiaľ nie je právoplatne skončená.

Podľa presvedčenia sťažovateľa okresný súd týmto svojím postupom v konaní sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo podľa dohovoru. Konanie na

okresnom súde trvá deväť rokov, teda neprimerane dlhý čas, hoci vec nie je po právnej ani

skutkovej stránke zložitá. Sťažovateľ k nečinnosti okresného súdu a prieťahom v konaní

nijako neprispel, v konaní bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutia

vo veci. Okresný súd bol nečinný v období od septembra 2004 do septembra 2006, potom

od 10. októbra 2008 do 20. mája 2010, ako aj od 12. augusta 2013 do 30. júna 2014.

Sťažovateľ urgoval konanie okresného súdu a žiadal o nariadenie termínov pojednávaní

podaniami z 10. júna 2009, zo 7. apríla 2010, z 26. mája 2014 a z 22. júla 2014 doručenými

do spisu okresného súdu. K sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ okrem týchto

urgencií pripojil oznámenie okresného súdu zo 7. apríla 2005 o predpokladanom termíne

pojednávania a zmene rozvrhu práce na okresnom súde, časť zápisnice o pojednávaní

z 12. augusta 2013 a uznesenie okresného súdu č. k. 522 z 30. júna 2014

o ustanovení znalca.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Odmietnuť môže aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetom je

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd so zreteľom na v danej veci skúmal,

či sú splnené podmienky na konanie pred ním.

Podľa druhej vety o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „

Z. z.“) účastník konania alebo strana v konaní môže podať sťažnosť na postup súdu, ktorá

môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi

úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa a nasl. je poskytnutie príležitosti tomuto súdu,

aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je

namietané porušenie základného podľa a práva podľa

dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa , alebo ak sa preukáže, že

sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2

).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

a nasl. zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ,

). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi

v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a citovaného zákona]. Podobne aj

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie

opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči

zodpovedným osobám dôsledky.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa

a podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v prerokúvanej veci nepreukázal, že splnil požiadavku namietania

prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdov, ani neuviedol žiadne dôvody hodné

osobitného zreteľa podľa , na ktoré by mohol ústavný

súd prihliadnuť a nevyžadovať splnenie tejto podmienky sťažovateľom.

Keďže ústavný súd z obsahu sťažnosti a ani z pripojeného spisu okresného súdu

nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z jej obsahu

nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde zo strany sťažovateľa došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

odmietol jeho sťažnosť podľa ako neprípustnú.

Ústavný súd navyše uvádza, že sťažovateľ sa stal účastníkom konania od 20. mája

2010, teda iba od toho času mohli byť napadnutým súdom porušované jeho základné práva,

a nie od začiatku súdneho konania, pretože od uvedeného času došlo k rozhodnutiu

o zámene účastníkov konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu preukázanie podania sťažnosti na prieťahy

v konaní podľa sa nevyžaduje, pokiaľ konanie na súde trvá viac

ako 5 rokov.

Ústavný súd taktiež uvádza, že sťažovateľovi ostáva možnosť v budúcnosti podať

sťažnosť na prieťahy v konaní proti postupu súdu, pokiaľ na to budú dané dôvody.

Z týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2015