Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 111/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Svätoplukova 1730/1, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a 5 a

Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Kiššom, Svätoplukova 1730/1,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a (ďalej len „“) postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite [v súčasnosti Národná kriminálna

agentúra (ďalej len „vyšetrovateľ“)] ČVS: PPZ 252/BOK BA 2011 z 15. novembra 2011

bolo sťažovateľovi v zmysle vznesené obvinenie pre obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. c) s poukazom na .

Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. novembra 2011 bol sťažovateľ podľa a

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v , a

s tým, že väzba začala plynúť 15. novembra 2011 o 04.05 h. Krajský

súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 2. decembra

2011 zrušil uznesenie okresného súdu z 18. novembra 2011 a rozhodol o vzatí sťažovateľa

do väzby z dôvodov uvedených v a so začiatkom

plynutia väzby 15. novembra 2011 o 04.05 h. Uznesením Špecializovaného trestného súdu

Pezinok (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) sp. zn. 32/2012 z 2. mája 2012 boli

u sťažovateľa zmenené dôvody väzby na dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného

poriadku. Väzba sťažovateľa bola počas prípravného konania, ako aj v priebehu konania

pred súdom niekoľkokrát predĺžená.

Vyšetrovateľ listom z 12. marca 2012 označeným ako „Upozornenie o zmene

právnej kvalifikácie“ v zmysle sťažovateľa upozornil, že

skutok, pre ktorý bolo proti nemu vznesené obvinenie, sa bude v ďalšom konaní posudzovať

ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)

a ods. 4 písm. b) . Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) podal na sťažovateľa 10. mája

2013 na špecializovanom trestnom súde obžalobu vedenú pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11 pre

zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného

zákona, obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)

a ods. 4 písm. b) a zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

a .

Rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK z 26. mája 2014

bol sťažovateľ odsúdený pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa a zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

a , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 6 rokov s výkonom trestu s minimálnym stupňom stráženia, trest

prepadnutia majetku a bolo mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou

formou. Proti rozsudku z 26. mája 2014 podali sťažovateľ i prokurátor.

Rozsudkom špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 bolo konanie

sťažovateľa v predmetnej veci prekvalifikované na zločin. Okresný súd ihneď po vyhlásení

rozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 v rámci hlavného pojednávania

uznesením špecializovaného trestného súdu zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu z 5. mája 2014 a v jeho odôvodnení uviedol: „Obžaloba bola podaná

na obž. za jeden obzvlášť závažný zločin a za dva zločiny, pričom súd uznal

obžalovaného vinným z dvoch zločinov. Podľa

celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie

u neho presiahnuť tridsaťšesť mesiacov. Väzba obžalovaného začala plynúť

od 15. 11. 2011 o 04.05 hod.“

Najvyšší súd nariadil v predmetnej veci verejné zasadnutie vo veci odvolania

prokurátora a obžalovaných pod sp. zn. na 25. až 27. november 2014.

Keďže maximálna lehota trvania väzby u sťažovateľa pri právnej kvalifikácii skutku v

tom čase bola 36 mesiacov a táto lehota mu mala uplynúť 15. novembra 2014 o 04.05 h,

obhajca sťažovateľa doručil do podateľne najvyššieho súdu 14. novembra 2014 o 11.10 h

žiadosť o prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu z dôvodov uvedených v § 76 ods. 9

s poukazom na . Na túto žiadosť

odpovedal predseda senátu najvyššieho súdu v ten istý deň o 12.53 h podaním doručeným

faxom obhajcovi sťažovateľa, v ktorom sa vyjadril, že z dôvodu podania odvolania proti

rozsudku špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 prokurátorom pre najvyšší súd

neplatí povinnosť uvedená v .

Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd v konaní sp. zn. porušil jeho

základné právo podľa a 5 tým, že ho v lehote 36 mesiacov ustanovenej

neprepustil z väzby na slobodu do 15. novembra

2014 do 04.05 h a nedodržal ustanovenie .

Následne bol sťažovateľ rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

z 26. novembra 2014 uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa

a , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov s výkonom trestu s minimálnym stupňom stráženia a bolo

mu uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, avšak uvedený

rozsudok mu do dňa podania tejto sťažnosti nebol doručený.

Sťažovateľ v argumentácii uviedol, že v prípade, ak by bol z väzby na slobodu

prepustený v zákonnej lehote ustanovenej , mohol

požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody počas jeho pobytu

na slobode, pretože v čase vyhlásenia právoplatného rozsudku najvyššieho súdu

z 26. novembra 2014 so započítaním svojej väzby vykonal už 2/3 trvania trestu ustanovenú

, a v prípade kladného rozhodnutia o jeho žiadosti

o podmienečné prepustenie by už do výkonu trestu nemusel nastúpiť. Avšak v dôsledku

postupu najvyššieho súdu takúto možnosť nemal, resp. takáto možnosť mu bola odňatá.

Uvedeným postupom najvyššieho súdu bolo sťažovateľovi odňaté aj právo zúčastniť

sa komunálnych volieb, ktoré boli vyhlásené na 15. november 2014, a došlo tak k porušeniu

jeho práva zúčastňovať sa na správe veci verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich

zástupcov podľa .

V súčasnosti je sťažovateľ stále vo výkone trestu odňatia slobody v

, pretože Okresný súd Trnava dosiaľ nenariadil pojednávanie na prerokovanie

a rozhodnutie jeho žiadosti o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú podal

27. novembra 2014.

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby o jeho sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

nevydaním písomného príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote

do 15. 11. 2014 do 04.05 hod. porušil základné práva sťažovateľa zaručené v čl. 17 ods. 2

a ods. 5 .

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

nevydaním písomného príkazu na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu v lehote

do 15. 11. 2014 do 04.05 hod. porušil politické práva sťažovateľa zaručené v čl. 30 ods. 1

.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 €...,

ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť náhradu trov konania

sťažovateľa v sume 226,52 € na účet jeho právnemu zástupcovi... do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,ústavný súd“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 2

a 5 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

. K namietanému porušeniu uvedených práv sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku

toho, že najvyšší súd nevydal písomný príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby na slobodu

v lehote do 15. novembra 2014 do 04.05 h, následkom čoho sťažovateľ nemohol realizovať

ani svoje aktívne volebné právo.

Podľa a opravným prostriedkom proti rozsudku

prvého stupňa je odvolanie. Odvolanie má odkladný účinok.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje

krajský súd. O odvolaní proti rozsudku špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší

súd.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa o väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom

konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení

dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.

Podľa celková lehota väzby v prípravnom

konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov,

ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.

Podľa ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný

za viac trestných činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin

najprísnejšie trestný.

Podľa trestné konanie je konanie podľa tohto

zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku,

prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej

a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby,

návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine

a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

V predmetnej veci bola obžaloba proti sťažovateľovi podaná za zločin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa , obzvlášť

závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 4

písm. b) a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)

. Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred

súdom, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, podľa § 76 ods. 6 písm. c)

nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov.

V danom štádiu konania vo veci sťažovateľa bol na rozhodovanie o jeho väzbe

po podaní odvolania prokurátorom proti rozsudku špecializovaného trestného súdu

z 26. mája 2014 príslušný najvyšší súd. Z hľadiska posúdenia zákonnosti trvania väzby

sťažovateľa najvyšší súd správne posúdil, že predmetom uvedeného trestného konania sú

skutky špecifikované v obžalobe, resp. skutky, z ktorých bolo proti nemu vznesené

obvinenie, keďže rozsudok špecializovaného trestného súdu z 26. mája 2014 z dôvodu

odvolania podaného prokurátorom nenadobudol právoplatnosť (zo sťažnosti vyplýva, že

sťažovateľa o tejto skutočnosti vyrozumel najvyšší súd vo svojej odpovedi na jeho žiadosť

o prepustenie zo 14. novembra 2014 o 12.53 h, pozn.). Vzhľadom na uvedené bol pre

určenie celkovej lehoty väzby sťažovateľa v súlade s

rozhodujúci čin najprísnejšie trestný, ktorý bol v jeho prípade kvalifikovaný ako obzvlášť

závažný zločin, pri ktorom je celková lehota trvania väzby stanovená na štyridsaťosem

mesiacov. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že uvedeným postupom

najvyššieho súdu k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 30

ods. 1 postupom najvyššieho súdu nemohlo dôjsť.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015