Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 136/2015
PDF · 417.99 KB
No categories available
II. ÚS 136/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Salokom,
Advokátska kancelária, Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 14/2013
z 28. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára
2015 osobne do podateľne doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obo 14/2013 a jeho rozsudkom z 28. októbra 2014.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Krajského
súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Cb 262/02 1267 z 13. decembra 2012 bol
sťažovateľ ako žalovaný 3 spolu s ďalšími dvoma žalovanými zaviazaný zaplatiť žalobcovi
Nic Breuers Handel – en Export Maatschappij B.V., Venlo, Holandsko (ďalej len
„žalobca“), spoločne a nerozdielne sumu 2 105 405,49 € s úrokmi z omeškania. Rozsudkom
najvyššieho súdu č. k. 3 Obo 14/2013 1385 z 28. októbra 2014 bol rozsudok krajského súdu
potvrdený. Rozsudok najvyššieho súdu bol sťažovateľovi doručený 15. decembra 2014.
Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy mu odňali možnosť konať pred súdom,
pričom oba rozsudky sú pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Sťažovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že sa nemohol
oboznámiť s obsahom spisov Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 K 2/2003 a sp. zn.
19 Cbi 31/2003 ani s obsahom colných dokumentov (tzv. JCD).
Ďalej je sťažovateľ presvedčený, že so žalobcom nie je a nebol v žiadnom právnom
vzťahu, a preto vo veci nebol ani pasívne legitimovaný, a to z tých konkrétnych dôvodov,
ktoré podrobne v sťažnosti uvádza.
Sťažovateľ žiada vydať tento nález:
„Základné právo (...) na súdnu ochranu zaručené čl. 46
ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Obo/14/2013 1385
z 28. októbra 2014 postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, porušené bolo.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Obo/14/2013 1385
z 28. októbra 2014 zrušuje a vec vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie
konanie.
2
Ing. (...) priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
advokátom, v sume 353,73 €, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný zaplatiť na
účet advokáta JUDr. Martina Saloku, do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti rozsudku najvyššieho súdu č. k.
3 Obo 14/2013 1385 z 28. októbra 2014 dovolanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ podal proti odvolaciemu rozsudku
najvyššieho súdu č. k. 3 Obo 14/2013 1385 z 28. októbra 2014 dovolanie. Toto zistenie
korešponduje s argumentáciou sťažovateľa, ktorý v podanej sťažnosti zdôrazňuje, že
postupom všeobecných súdov mu bola vo viacerých konkrétne uvedených ohľadoch odňatá
možnosť konať pred súdom. Takýto nedostatok konania môže zakladať prípustnosť dovolania
opierajúcu sa o ustanovenie § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na uvedený stav je teraz v právomoci najvyššieho súdu poskytnúť ochranu
označeným právam sťažovateľa, a to v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň v
súčasnom štádiu konania vylúčená právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2015
4