Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 201/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť mal. , zastúpeného

matkou , obaja bytom , právne zastúpeného

advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, Advokátska kancelária, Andreja Kmeťa 28,

Martin, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť mal. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. januára

2015 doručená sťažnosť mal. , zastúpeného matkou

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa (ďalej len „“), základného práva na

súdnu ochranu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol, že 6. decembra 2013 podal

na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka návrh na vykonanie

exekúcie pohľadávky zameškaného výživného pre maloleté dieťa vo výške 2 500 € a trov

exekúcie.

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Okresný súd Martin vydal pre súdneho exekútora

poverenie na vykonanie exekúcie... dňa 26.02.2014, t.j. už pri vydaní poverenia okresný súd

nedodržal lehotu určenú mu ust. § 44 ods. (2) Exekučného poriadku Následne súdny

exekútor dňa 12.03.2014 vydal Upovedomenie o začatí exekúcie Ex 1863/13, ktoré

sťažovateľovi bolo doručené dňa 20.03.2014 a povinnému bolo doručené dňa 22.03.2014.

Dňa 08.04.2014... povinný... súdnemu exekútorovi... doručil... fotokópiu podaných námietok

proti upovedomeniu o začatí exekúcie, ktoré podal dňa 01.04.2014 na Okresnom súde

Martin. Požiadal súčasne o možnosť uhradiť zameškané výživné v splátkach po 150 EUR

mesačne... Žiadosť o udelenie súhlasu so splátkovým kalendárom bola sťažovateľovi

doručená dňa 22.04.2014. Sťažovateľ na ňu písomne odpovedal dňa 25.04.2014 tak, že

súhlas odoprel udeliť a požiadal, aby súdny exekútor vykonal zrážky zo mzdy povinného

v zákonom prípustnej maximálnej možnej výške a taktiež žiadal o vydanie príkazu na

zadržanie vodičského preukazu povinného podľa ust. § 179a Exekučného poriadku. Okresný

súd Martin o podaných námietkach zo strany povinného v období od 08.04.2014

do 07.11.2014 nerozhodol. Z tohto dôvodu dňa 07.11.2014 sťažovateľ podal na okresnom

súde sťažnosť na prieťahy v konaní, keďže dobu rozhodovania súdu o námietkach počas viac

ako sedem mesiacov považoval za neprimerane dlhú... O podanej sťažnosti na prieťahy v

konaní bolo rozhodnuté dňa 13.11.2014 vtom smere, že podaná sťažnosť je dôvodná

a vo veci prieťahy vznikli...

Uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 07.11.2014, sp. zn.: ,

doručeným sťažovateľovi dňa 12.11.2014, okresný súd zamietol námietky povinného proti

exekúcii vedenej na úrade súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka pod sp. zn. EX 1863/13,

ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 08.04.2014. Voči vydanému uzneseniu

sťažovateľ podal dňa 27.11.2014 odvolanie v súlade s ust. ods. (4) ...

V exekučnej veci do dnešného dňa nebolo rozhodnuté s konečnou

platnosťou. Sťažovateľ zastáva taký názor, že stav právnej neistoty sťažovateľa bude

odstránený až právoplatným rozhodnutím vo veci... Sťažovateľ poukazuje na to, že nijakým

spôsobom neprispel k dĺžke nekonania a nečinnosti okresného súdu. Rozhodovanie o

nároku maloletého na zaplatenie výživného v trvaní 14 mesiacov je podľa názoru

sťažovateľa neprijateľné.

Sťažovateľ sa domnieva, že rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí námietok

povinného nie je riadne odôvodnené. Podstatu základného práva na súdnu ochranu podľa

Článku 46 ods. (1) sťažovateľ vidí v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich

práv na súde, pričom súd je povinný konať nezávisle a nestranne tak, aby bola právu

poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré článok o základnom práve na súdnu

ochranu vykonávajú. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá,

že účastník konania ochranu dostane v zákonom predpokladanej kvalite. Každý má právo

na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, majúcej základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právo na spravodlivý proces je naplnené až tým,

že súdy – po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení – zistia riadne skutkový stav veci.

Po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne

závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že tieto neboli prijaté v omyle konajúcich

súdov, ktorý popiera zmysel a podstatu celého práva na spravodlivý proces. Okresný súd

námietky povinného posudzoval podľa Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013.

Sťažovateľ návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky zameškaného výživného na

exekútorskom úrade podal dňa 06.12.2013. Sťažovateľ je presvedčený o tom, že týmto

okamihom začalo exekučné konanie a neexistuje právne relevantný dôvod na to, aby

exekučné konanie bolo zo strany okresného súdu posudzované podľa ustanovení

Exekučného poriadku v znení do 31.10.2013 Okresný súd podľa názoru sťažovateľa

nepostupoval správne, pokiaľ žiadal povinného o jeho vyjadrenie, či zotrváva na podaných

námietkach alebo nie. Ak povinný nepodal námietky riadne u súdneho exekútora v lehote

určenej na to zákonom, takýto procesný úkon súdu považuje sťažovateľ za nadbytočný.

Sťažovateľ zastáva taký názor, že neefektívnym procesným postupom súdu došlo

k neodôvodnenému predĺženiu rozhodovania o námietkach povinného vo veci vedenej pod

sp. zn.: ...

Sťažovateľ sa domnieva, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvorí súčasť

základného práva na súdnu ochranu. Podľa ust. ods.(2) okresný súd mal podľa

názoru sťažovateľa v odôvodnení rozhodnutia uviesť podstatný obsah prednesov strán,

stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenia... Podľa ust. § 200 ods. (1) Exekučného poriadku

sťažovateľ, t.j. oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Sťažovateľovi v zmysle ust. ods. (1) vznikli ďalšie trovy...

Sťažovateľ si tieto trovy predpísaným spôsobom uplatnil a žiadal, aby povinný bol zaviazaný

na ich zaplatenie. Okresný súd bez akéhokoľvek odôvodnenia o nároku sťažovateľa na

náhradu trov konania vôbec nerozhodol. Sťažovateľ považuje právo na náhradu trov

konania za nárok, požívajúci ochranu podľa článku 20 ods. (1)

a podľa Článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd... Tým, že okresný súd nepriznal sťažovateľovi právo na náhradu trov konania,

zasiahol do jeho práva vlastniť majetok a práva pokojne ho užívať. ...

Sťažovateľ sa domnieva, vychádzajúc zo zásad spravodlivosti a so zreteľom na

konkrétne okolnosti tohto prípadu, že pre dovŕšenie ochrany jeho porušených základných

práv nestačí len samotná deklarácia porušenia, resp. príkaz na ďalšie konanie bez

porušovania, ale k porušeniu došlo spôsobom, ktorý si vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Tým, že došlo k závažnému

zásahu do základných práv sťažovateľa, tento žiada, aby mu Ústavný súd Slovenskej

republiky priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,00 EUR (slovom

tritisíc euro). Takto uplatnenú sumu primeraného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ

tým, že mu vznikla nemajetková ujma najmä tým, že pociťuje poníženie, hlboký pocit apatie,

nedôvery a bezmocnosti voči Okresnému súdu Martin...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Článku 46 ods. (1) Slovenskej

republiky, Článku 36 ods. (1) Listiny základných práv a slobôd a ľudského práva na

spravodlivý proces podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva vlastniť majetok podľa Článku 20 ods. (1) Slovenskej

republiky a Článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a základného práva sťažovateľa podľa Článku 48 ods. (2) Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Martin, aby

v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.: konal bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie

vo výške 3.000,00 EUR (slovom: tri tisíc eur), ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť

sťažovateľovi, do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohoto nálezu.

4. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva právo na náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 296,44 EUR... ktorú je Okresný súd Martin povinný uhradiť

na účet JUDr. Gabriely Kľačanovej... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohoto

nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa judikatúry ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci (v danom prípade krajského súdu)

nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré sťažovateľ

označil, či už pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,

prípadne z iných dôvodov (, , ). Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich základných práv „na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. (1) , článku 36 ods. (1) Listiny

základných práv a slobôd a ľudského práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. (1)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva vlastniť majetok podľa

článku 20 ods. (1) a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva sťažovateľa podľa článku

48 ods. (2) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z princípu subsidiarity, z ktorého vychádza , vyplýva, že

právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri

uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť

nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní

sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľ v petite sťažnosti uviedol, že nie je spokojný s rozhodnutím

a odôvodnením uznesenia okresného súdu „zo dňa 07.11.2014, sp. zn.:

34“.

1. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke porušenia jeho práv „na súdnu ochranu

podľa článku 46 ods. (1) , článku 36 ods. (1) Listiny základných

práv a slobôd a ľudského práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. (1) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva vlastniť majetok podľa článku 20

ods. (1) a článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd“ ústavný súd konštatuje, že proti namietanému

rozhodnutiu okresného súdu bol sťažovateľ oprávnený podať odvolanie, čo aj urobil

1. decembra 2014. O jeho odvolaní a v ňom uplatnených námietkach porušenia jeho práv je

oprávnený a aj povinný rozhodnúť príslušný krajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného

súdu.

Z toho dôvodu ústavný súd túto časť sťažnosti pri predbežnom prerokovaní odmietol

podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

2. Ústavný súd sa zaoberal aj sťažovateľovou námietkou porušenia jeho základného

práva zaručeného v , podľa ktorého každý ma právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Zo samotnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní rozhodol

uznesením 7. novembra 2014 tak, že zamietol námietky povinného. V dôsledku

sťažovateľovho odvolania, doručeného okresnému súdu 1. decembra 2014, bol spis

12. marca 2015 postúpený Krajskému súdu v Žiline.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu

na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené 7. novembra 2014. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súd obrátil so svojou

sťažnosťou až podaním z 21. januára 2015, t. j. v čase, keď porušenie označeného

základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka konania, už netrvalo

a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práv už netrvalo, pripadalo

do úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2015