Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 208/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, Advokátska

kancelária, Zvonárska 8, Košice, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením č. k. z 20. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“), ako

aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. z 20. marca

2013. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. januára 2015.

Zo sťažnosti a z listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu č. k. z 27. augusta 2010 zaviazaný prispievať na výživu mal. dcéry

a mal. syna po 200 € mesačne. Keďže sa omeškal s úhradou výživného v mesiaci február

2012, okresný súd vydal 14. marca 2012 poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie

povinnosti sťažovateľa zaplatiť bežné výživné v celkovej výške 400 € od 15. februára 2012

do budúcna. Sťažovateľ podal 14. apríla 2012 námietky proti trovám exekúcie a 25. apríla

2012 námietky proti exekúcii.

Uznesením okresného súdu č. k. z 20. marca 2013 (ktoré bolo

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 3. apríla 2013) bola exekúcia vyhlásená za

neprípustnú a bola zastavená. Námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie boli zamietnuté.

V uznesení však absentuje výrok o trovách exekúcie, hoci z ustanovenia § 200 ods. 5

Exekučného poriadku vyplýva povinnosť rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie v prípade, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uvádza, že „O trovách exekúcie rozhodne súd

v zmysle samostatným uznesením.“. Vo výrokovej časti uznesenia však

takýto výrok absentuje. Sťažovateľ je preto toho názoru, že v uznesení chýba akýkoľvek

výrok o trovách exekučného konania.

Bez ohľadu na dosiaľ uvedené sťažovateľ namieta aj výrok uznesenia, ktorým boli

zamietnuté námietky proti trovám exekúcie. Tento výrok popiera podstatu a účel

ustanovenia § 47 ods. 3 druhej vety Exekučného poriadku, podľa ktorého do doručenia

poverenia súdu na vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu

na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

To znamená, že exekútor vyčíslil trovy nesprávne.

Sťažovateľ žiada vydať tento nález:

„Základné právo na súdnu a inú ochranu, zaručené čl. 46 ods. 1

, jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru a jeho

2

základné právo zaručené , postupom a rozhodnutím Okresného súdu

Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Rožňava prikazuje rozhodnúť o trovách exekúcie vedenej pod sp.

zn. .

Uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. zo dňa 20.03.2013, v

časti výroku, ktorým boli námietky povinného proti trovám exekúcie zamietnuté, zrušuje a

vec vracia Okresnému súdu Rožňava na ďalšie konanie.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom,

ktorú je Okresný súd Rožňava povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

, do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 8/15 z 11. marca 2015 doručeného

ústavnému súdu 18. marca 2015 (v odpovedi na výzvu ústavného súdu) vyplýva (inter alia),

že proti uzneseniu okresného súdu č. k. z 20. marca 2013 podal sťažovateľ

ako povinný 18. apríla 2013 odvolanie. Odvolanie bolo uznesením Krajského súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 119 z 3. septembra 2014

odmietnuté. Sťažovateľ 11. decembra 2014 podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie.

Okresný súd predložil dovolanie na vyjadrenie protistrane a zároveň vyzval všetkých na

vyčíslenie trov exekúcie, o ktorých je potrebné v konečnom dôsledku rozhodnúť. Pokiaľ ide

o tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého okresný súd pri zastavení exekúcie nerozhodol aj

o trovách exekúcie, treba uviesť, že najprv sa rozhodlo o merite veci a až v konečnom

dôsledku po úplnom vyčíslení trov exekúcie po jej ukončení chcel samostatným uznesením

rozhodnúť o trovách. Následne okresný súd uznesením č. k. z 5. marca

2015 o trovách exekúcie rozhodol.

Z uznesenia okresného súdu č. k. z 5. marca 2015, ktoré predložil

ústavnému súdu predseda okresného súdu ako prílohu vyjadrenia z 11. marca 2015,

vyplýva, že sťažovateľ bol zaviazaný zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume

50,12 € a oprávnený v sume 241,90 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu č. k. 81

z 20. marca 2013 pre porušenie a , ako aj

dohovoru treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Uvedené uznesenie bolo doručené podľa rukou písanej poznámky 3. apríla 2013,

preto sťažnosť odovzdaná na poštovú prepravu 12. januára 2015 bola oneskorene podaná.

4

Okrem toho treba z pohľadu ústavného súdu podotknúť, že (ako to vyplýva

z vyjadrenia predsedu okresného súdu) proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ

odvolanie a po jeho odmietnutí dovolanie, o ktorom dosiaľ zrejme ešte rozhodnuté nebolo.

Teda aj keby bola sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu podaná v zákonnej lehote,

nebola by daná právomoc ústavného súdu o nej konať a rozhodnúť, pretože ochranu

označeným právam sťažovateľa dosiaľ poskytujú ešte všeobecné súdy, čo vzhľadom na

subsidiaritu právomoci ústavného súdu podľa vylučuje jeho právomoc

v tejto fáze konania.

Sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ požaduje prikázať okresnému súdu rozhodnúť

o trovách exekúcie, treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom

prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

Okresný súd uznesením č. k. z 5. marca 2015 už o trovách

exekúcie rozhodol, a preto v súčasnosti neprichádza do úvahy prikázať okresnému súdu, aby

takéto rozhodnutie vydal.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015

6