Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 125/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , a maloletého

, , zastúpeného matkou , obaja zastúpení

Mgr. Róbertom Liškom, advokátska kancelária, Štefánikova 882, Poprad, vo veci

namietaného porušenia , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa

postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

a maloletého , , zastúpený matkou

(ďalej len „sťažovateľ“), obaja zastúpení Mgr. Róbertom Liškom, advokátska

kancelária, Štefánikova 882, Poprad, vo veci namietaného porušenia

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 3 Dohovoru o právach

dieťaťa postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“)

a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a určenia rozsahu vyživovacej

povinnosti vedeného pred okresným súdom a krajským súdom ako súdom odvolacím pod

sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti formulujú námietku porušenia požiadavky nestrannosti

rozhodovania súdu v predmetnej veci dôvodiac tvrdením o zaujatosti osoby zákonného

sudcu okresného súdu, v čom vidia porušenie princípu rovnosti podľa

a práva na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci postupu okresného súdu v namietanom konaní.

V ďalšom bode sťažovatelia namietajú porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa,

kde argumentujú podľa ich názoru nesprávnymi skutkovými závermi týkajúcimi sa

určenia schopností a možností povinného rodiča (otca sťažovateľa), ktoré boli podkladom

pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom okresného súdu v označenom

konaní. Sťažovatelia v uvedenom bode takisto namietajú nesprávnosť skutkových záverov

okresného súdu o nesplnení dôvodov hodných osobitného zreteľa ako predpokladu

pre priznanie tzv. spätného výživného podľa o rodine

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Opierajúc sa o predostretú argumentáciu sťažovatelia ústavnému súdu navrhujú, aby

vo veci rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie , práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa postupom okresného súdu

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , priznal primerané

finančné zadosťučinenie sťažovateľke v sume 2 000 € a sťažovateľovi v sume 3 000 €, ako aj

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

Ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný

súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia

ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Sťažovatelia sa ochrany svojich práv vo vzťahu k označenému postupu

okresného súdu mohli podľa zákona účinne domáhať (a aj sa domáhali) využitím opravného

prostriedku odvolania. V tomto kontexte bol krajský súd ako druhostupňový súd povinný

poskytnúť ochranu namietaným právam sťažovateľov. Právomoc ústavného súdu je preto (s

ohľadom na znenie ) bezprostredne vo vzťahu k postupu okresného

súdu predchádzajúcemu prijatiu meritórneho rozhodnutia vylúčená. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia označených čl. ,

dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (podľa § 25

ods. 2 ).

Pokiaľ ide o sťažovateľmi formulované porušenie označených článkov ,

dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa postupom krajského súdu v odvolacom konaní,

poukazuje ústavný súd hneď v úvode na obsah ustanovení § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, podľa ktorého návrh na začatie konania podaný ústavnému súdu musí obsahovať

označenie, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

V časti námietok smerujúcich proti postupu krajského súdu sťažnosť sťažovateľov

nespĺňala všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom ustanovené v , a síce v nej absentuje náležité

a zrozumiteľné odôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo nevyhnutný východiskový rámec

pre preskúmanie označeného postupu krajského súdu z pozície sťažovateľmi namietaného

porušenia označených článkov , dohovoru a Dohovoru o právach dieťaťa. Ústavný súd

musí konštatovať, že sťažnosť sťažovateľov neobsahuje žiadne konzistentné zdôvodnenie, t.

j. vymedzenie konkrétnych nedostatkov postupu krajského súdu v odvolacom konaní,

prípadne nedostatkov prijatého rozhodnutia odvolacieho súdu. Celá argumentácia, ktorú

sťažovatelia v obsahu podanej sťažnosti predostreli, totiž smeruje a týka sa postupu

a rozhodnutia prvostupňového súdu.

Sťažovatelia navyše nesplnili ani ďalšiu zo zákonných náležitosti požadovanú § 50

ods. 1 písm. b) , a síce k sťažnosti nepriložili kópiu právoplatného

rozhodnutia týkajúceho sa postupu v konaní, proti ktorému ich námietky smerujú.

Ústavný súd zdôrazňuje, že takýto charakter nedostatkov v zákonom predpísaných

náležitostiach nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút

povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra,

z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania ().

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v časti námietok týkajúcich sa postupu

krajského súdu v označenom konaní odmietol pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25

ods. 2 .

Ústavný súd na záver dodáva, že podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva

a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

().

Vzhľadom na všetky uvedené závery rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015