Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 231/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,

PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod

sp. zn. až sp. zn. a sp. zn. vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 29. mája

2014, sp. zn. z 5. júna 2014, sp. zn. z 5. júna 2014 a sp.

zn. z 26. júna 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako

podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. augusta

2014 a 25. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a

uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. mája 2014, sp. zn. z 5. júna 2014, sp. zn. z 5. júna

2014 a sp. zn. z 26. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského

súdu“).

Z obsahu sťažností vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“)

uzneseniami špecifikovanými v prílohách k sťažnostiam uložil sťažovateľke (ako oprávnenej

v exekučnom konaní), aby zaplatila súdny poplatok v sume 1 € za spracovanie hromadného

podania – návrhu na zmenu súdneho exekútora – podľa „položky č.20b Sadzobníka súdnych

poplatkov (príloha )“. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd

napadnutými uzneseniami uznesenia okresného súdu potvrdil.

Podľa sťažovateľky okresný súd aj krajský súd porušili jej právo na súdnu ochranu

a právo na spravodlivý súdny proces tým, že „svoje rozhodnutie formulovali na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva

a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie

domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole

ústavnosti“.

Podľa názoru sťažovateľky „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť

konanie podľa ust. “ a „postúpiť návrh ústavnému súdu na

zaujatie stanoviska“.

Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uviedla, v čom spočíva podľa jej názoru rozpor

položky 20b) Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“)] s .

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, aby napadnuté uznesenia

krajského súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné

zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“).

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné

konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých

účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť

v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

uznesenia.

2. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže

podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd

iných osôb, nie svojich (). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom

prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (, I. ÚS

43/98, ).

O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď

namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri

predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd z obsahu napadnutých uznesení,

ktoré boli pripojené k sťažnostiam, nepochybne zistil, že sťažovateľka v napadnutých

konaniach nemá postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie

sťažnosti podľa (mutatis mutandis , ,

). Z napadnutých uznesení krajského súdu vyplýva, že účastníčkou

napadnutých konaní v procesnom postavení oprávnenej je obchodná spoločnosť

EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava.

Keďže sťažovateľka nie je účastníčkou napadnutých exekučných konaní, postupom

a napadnutými uzneseniami krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jej základných práv

alebo slobôd podľa (m. m. ). Vzhľadom na uvedené

skutočnosti sťažovateľka nie je v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovaná

na podanie sťažností ústavnému súdu.

Keďže porušenie označených práv postupom a napadnutými uzneseniami krajského

súdu namietala v konaní pred ústavným súdom osoba odlišná od účastníka týchto súdnych

konaní, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25

ods. 2 ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2015