Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 231/2015
PDF · 348.91 KB
No categories available
II. ÚS 231/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,
PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod
sp. zn. Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014 vo veci
namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 12 CoE 307/2013 z 29. mája
2014, sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 5. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 21/2014 z 5. júna 2014 a sp.
zn. 12 CoE 310/2013 z 26. júna 2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014 s p á j a na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9539/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako
podané zjavne neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. augusta
2014 a 25. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a
uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 12 CoE 307/2013
z 29. mája 2014, sp. zn. 11 CoE 187/2013 z 5. júna 2014, sp. zn. 11 CoE 21/2014 z 5. júna
2014 a sp. zn. 12 CoE 310/2013 z 26. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenia krajského
súdu“).
Z obsahu sťažností vyplýva, že Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“)
uzneseniami špecifikovanými v prílohách k sťažnostiam uložil sťažovateľke (ako oprávnenej
v exekučnom konaní), aby zaplatila súdny poplatok v sume 1 € za spracovanie hromadného
podania – návrhu na zmenu súdneho exekútora – podľa „položky č.20b Sadzobníka súdnych
poplatkov (príloha zákona č. 71/1992 Zb.)“. Na základe odvolaní sťažovateľky krajský súd
napadnutými uzneseniami uznesenia okresného súdu potvrdil.
Podľa sťažovateľky okresný súd aj krajský súd porušili jej právo na súdnu ochranu
a právo na spravodlivý súdny proces tým, že „svoje rozhodnutie formulovali na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva
a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie
domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole
ústavnosti“.
Podľa názoru sťažovateľky „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa, mali prerušiť
konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP“ a „postúpiť návrh ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska“.
Sťažovateľka v sťažnostiach ďalej uviedla, v čom spočíva podľa jej názoru rozpor
položky 20b) Sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)] s ústavou.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že
postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenia
krajského súdu zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal finančné
zadosťučinenie a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy
použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 9539/2014 až sp. zn. Rvp 9541/2014 a sp. zn. Rvp 12475/2014 a z tohto obsahu
vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť
v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný
súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
uznesenia.
2. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže
podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd
iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98). Sťažnosti, v ktorých sťažovatelia nenamietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom
prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS
43/98, II. ÚS 128/95).
O návrhu podanom zjavne neoprávnenou osobou možno hovoriť vtedy, keď
namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.
Za návrh podaný niekým zjavne neoprávneným preto možno považovať návrh, pri
predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).
Pri predbežnom prerokovaní sťažností ústavný súd z obsahu napadnutých uznesení,
ktoré boli pripojené k sťažnostiam, nepochybne zistil, že sťažovateľka v napadnutých
konaniach nemá postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou na podanie
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (mutatis mutandis II. ÚS 113/02, III. ÚS 162/09,
I. ÚS 343/09). Z napadnutých uznesení krajského súdu vyplýva, že účastníčkou
napadnutých konaní v procesnom postavení oprávnenej je obchodná spoločnosť
EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava.
Keďže sťažovateľka nie je účastníčkou napadnutých exekučných konaní, postupom
a napadnutými uzneseniami krajského súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jej základných práv
alebo slobôd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 205/04). Vzhľadom na uvedené
skutočnosti sťažovateľka nie je v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovaná
na podanie sťažností ústavnému súdu.
Keďže porušenie označených práv postupom a napadnutými uzneseniami krajského
súdu namietala v konaní pred ústavným súdom osoba odlišná od účastníka týchto súdnych
konaní, ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. apríla 2015