Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 234/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Cakom,

Rázusova 6, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1,

2 a 5 a a práv podľa a 3,

ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 90/2014 a jeho

uznesením z 11. septembra 2014, ako aj postupom Krajského súdu v Trnave v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. septembra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. novembra 2014 doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. Adriánom Cakom, Rázusova 6, Trnava, ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa , 2 a 5 a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a 3, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 90/2014 a jeho

uznesením z 11. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresného súdu“ alebo

„uznesenie okresného súdu o predĺžení lehoty trvania väzby“), ako aj postupom Krajského

súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 25. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný pre zločin krádeže

spolupáchateľstvom podľa k a . Uznesením

sudkyne pre prípravné konanie okresného súdu sp. zn. 21/2014 z 9. marca 2014

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. z 27. marca 2014 bol sťažovateľ

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v s tým, že

väzba začala plynúť 7. marca 2014.

V priebehu prípravného konania bol sťažovateľ zastúpený advokátkou

. Dňa 21. augusta 2014 matka sťažovateľa zvolila sťažovateľovi

za obhajcu Mgr. Adriána Caka (ďalej aj „obhajca sťažovateľa“). Obhajca sťažovateľa

oznámil vyšetrovateľovi podaním z 21. augusta 2014 označeným ako „Oznámenie

o prevzatí obhajoby, žiadosť o oznamovanie miesta a termínov vyšetrovacích úkonov,

žiadosť o nazeranie do spisu“, že prevzal obhajobu sťažovateľa, pričom zároveň predložil

vyšetrovateľovi splnomocnenie podpísané matkou sťažovateľa.

Vyšetrovateľ sa po oboznámení s podaním obhajcu sťažovateľa z 21. augusta 2014

vyjadril, že na prevzatie obhajoby nepostačuje splnomocnenie udelené obhajcovi matkou

sťažovateľa a že je potrebný súhlas sťažovateľa s prevzatím obhajoby. Z tohto dôvodu mal

podľa sťažnosti obhajca navštíviť ešte toho istého dňa sťažovateľa v Ústave na výkon väzby

a predložiť mu splnomocnenie z 21. augusta 2014 udelené jeho matkou.

Sťažovateľ s prevzatím obhajoby vyjadril súhlas a na znak súhlasu splnomocnenie udelené

obhajcovi jeho matkou podpísal.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že splnomocnenie udelené obhajcovi sťažovateľa matkou

sťažovateľa 21. augusta 2014 doplnené o podpis sťažovateľa predložil obhajca

vyšetrovateľovi spolu so sprievodným listom 22. augusta 2014. Podľa sťažnosti sťažovateľ

25. augusta 2014 vypovedal splnomocnenie na svoju obhajobu udelené

a túto skutočnosť toho istého dňa oznámil vyšetrovateľovi.

Následne vyšetrovateľ prípisom z 28. augusta 2014 vyzval sťažovateľa, aby mu

oznámil, či si zvolí obhajcu alebo či mu má byť obhajca ustanovený súdom. Sťažovateľ

na výzvu vyšetrovateľa nereagoval.

Dňa 4. septembra 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej

len „okresná prokuratúra“) návrh na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa

do 19. decembra 2014 s odôvodnením, že v rámci prípravného konania bolo zabezpečené

množstvo stôp, na posúdenie ktorých je vykonávané rozsiahle znalecké dokazovanie

z rôznych odvetví z odboru kriminalistiky, ktoré sa vykonáva postupne a vyžaduje väčší

časový priestor. Podľa správ kriminalistického a expertízneho ústavu a kriminalistických

analýz, oddelenia biológie a kriminalistickej analýzy mal byť znalecký posudok vyhotovený

v predpokladanom termíne do 30. októbra 2014 a posudok kriminalistickej expertízy

do 31. októbra 2014. Okresná prokuratúra odôvodnila návrh na predĺženie lehoty trvania

väzby aj tým, že je ešte potrebné preveriť výsledky údajov o uskutočnenej telekomunikačnej

činnosti, a to minimálne výsluchom osoby, na ktorú sú evidované telefónne čísla, ktoré

používali zúčastnené osoby. Podľa prokuratúry bude taktiež potrebné preštudovať rozsiahly

spisový materiál.

Dňa 11. septembra 2014 bolo obhajcovi sťažovateľa prostredníctvom e mailu

okresným súdom doručené oznámenie o termíne výsluchu, na ktorom sa malo rozhodovať

o návrhu okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby sťažovateľa s tým, že

termín výsluchu bol určený na 11. september 2014 o 12.30 h. Následne okresný súd

uznesením sp. zn. 90/2014 z 11. septembra 2014 rozhodol o predĺžení lehoty väzby

do 19. decembra 2014 a zároveň zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby

na slobodu a nenahradil jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka.

V napadnutom uznesení okresného súdu sa okrem iného uvádza, že sťažovateľ

pri výsluchu 11. septembra 2014 povedal: „Nechcem k návrhu nič uviesť a žiadam

o prepustenie z väzby na slobodu. V prípade prepustenia budem bývať u rodičov, v

. Pracoval by som v , vo veľkosklade. Pred vzatím

do väzby som bol 3 roky nezamestnaný, bol som evidovaný na úrade práce. Iné trestné

konanie sa voči mne nevedie.“

Obhajca sťažovateľa pri výsluchu svojho klienta konanom 11. septembra 2014 okrem

iného uviedol, že návrh okresnej prokuratúry na predĺženie väzby nečítal z dôvodu, „že to

považujem za stratu času“, pričom argumentoval porušením práva svojho klienta

na obhajobu. Tvrdené porušenie práva na obhajobu obhajca odôvodnil tým, že „Obhajobu

môjho klienta som prevzal 21. 8. 2014, toho istého dňa som oznámil prevzatie obhajoby dal

na vedomie vyšetrovateľovi, písomne som ho požiadal o nazeranie do spisu a, ako aj

o oznamovanie všetkých termínov úkonov. Ku dnešnému dňu uplynulo obdobie od toho času

troch týždňov, v priebehu ktorých nebol schopný vyšetrovateľ umožniť mi nahliadnuť

do spisu... V dôsledku namietaného postupu OČTK bolo môjmu klientovi odňaté právo

využiť inštitút nahradenie väzby prísľubom dôveryhodnej osoby, vyjadriť sa k formálnym

a materiálnym podmienkam väzby, k zásade proporcionality, ktorým existencia stanoviska

by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu...“. V nadväznosti na citovanú kritiku obhajca

sťažovateľa požiadal okresný súd , aby „v rozhodnutí zaujal stanovisko, z akého dôvodu mi

nebolo umožnené nahliadnuť do spisu... a z akého dôvodu mi nebolo doručené uznesenie

o začatí tr. stíhania uznesenie o vznesení obvinenia... Vzhľadom na uvedené žiadam

zamietnuť návrh OP Trnava a prepustiť obvineného na slobodu.“.

Vo vzťahu k námietkam obhajcu sťažovateľa týkajúcim sa zásahu do obhajobných

práv sťažovateľa okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„K vyjadreniu obhajcu obvineného, že boli porušené práva na obhajobu súd

konštatuje, že z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obvinený vypovedanie plnej moci

obhajkyni , orgánom činným v trestnom konaní oznámil 25. 8. 2014

(č. l. 58a), neuviedol, že si zvolil nového obhajcu, na čo vyšetrovateľ vyzval obvineného

dňa 28. 8. 2014, aby v lehote troch dní oznámil, či si volí obhajcu, alebo mu má byť

ustanovený súdom. Nakoľko po podaní návrhu na predĺženie lehoty väzby obvinený nemal

zvoleného ani ustanoveného obhajcu, súd ustanovil obvinenému obhajcu, ktorého predvolal

na výsluch. Na výsluchu obvinený predložil kópiu oznámenia o prevzatí obhajoby, preto bol

výsluch prerušený a na tento bol volaný zvolený obhajca Mgr. Cako. O tom, že bol

splnomocnený na zastupovanie Mgr. Cako sa súd dozvedel až z kópií, ktoré predložil

obvinený a ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu. V spise podanie obhajcu o oznámení

a prevzatí obhajoby sa nenachádzali. Spis bol predložený súdu 4. 9. 2014.“

Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, ktorú

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému súdu

12. septembra 2014. Sťažovateľ odôvodnil svoju sťažnosť poukazom na porušenie svojich

obhajobných práv. K porušeniu obhajobných práv malo dôjsť jednak tým, že obhajcovi

sťažovateľa nebolo umožnené nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu, čím mu bola zmarená

možnosť kvalifikovane reagovať na návrh prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby,

ako aj tým, že o prevzatí obhajoby sťažovateľa jeho (novým) obhajcom sa okresný súd

dozvedel až v deň rozhodovania o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby

11. septembra 2014, keďže oznámenie o prevzatí obhajoby nebolo súčasťou vyšetrovacieho

spisu (tým došlo aj k situácii, že obhajca sťažovateľa sa o termíne výsluchu dozvedel dve

hodiny pred jeho konaním). V záverečnej časti sťažnosti sťažovateľ poukázal na to, že ak by

aj bolo pravdou, že znalecké posudky v súčasnosti nie sú súčasťou spisu, táto skutočnosť by

nemala vplyv na obmedzenie jeho osobnej slobody.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 25. septembra 2014 sťažnosť

sťažovateľa zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa najmä

uvádza:

„... Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený, ktorú bližšie

nezdôvodnil.

... Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa v súlade

so zákonom predĺžil väzbu obvineného do 19. 12. 2014, pričom vychádzal z objektívne

daných dôvodov, pre ktoré nemôže byť prípravné konanie v základnej 7 – mesačnej lehote

skončené. V tejto súvislosti preto posudzoval aj dôvody väzby obvineného, nakoľko

obvinený v rámci konania podal žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, a dospel k

správnemu záveru, že konkrétne skutočnosti a to, že obvinený je bez pracovného pomeru,

nemá stály zdroj príjmov, doposiaľ bol 1 – krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú

činnosť, bol viackrát postihnutý za priestupky, dopustil sa pokračujúcej trestnej činnosti a

trestná činnosť vykazuje črty určitej organizovanosti, sofistikovanosti a nepochybne

vyžadovala náležitú mieru prípravy, odôvodňujú ďalšie trvanie väzby v zmysle ustanovenia

.

... Súd I. stupňa sa dostatočne tiež zaoberal námietkou obhajcu obvineného v otázke

porušenia práv obvineného, uvedené údaje krajský súd overil a dospel k záveru, že

k porušeniu práv obvineného nedošlo.“

Súčasťou dokumentácie, ktorú sťažovateľ priložil k sťažnosti, je aj prípis okresnej

prokuratúry č. k. z 29. septembra 2014 označený ako „Obvinený

– trestné konanie vyrozumenie obhajcu“, ktorý je reakciou na žiadosť obhajcu

sťažovateľa o preskúmanie postupu vyšetrovateľa z 19. septembra 2014.

V označenom prípise okresnej prokuratúry sa uvádza:

«Preskúmaním žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 19. 09. 2014

bolo zistené, že je obsahovo zhodná so žiadosťou o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

zo dňa 26. 08. 2014, preto v podrobnostiach odkazujem na vyrozumenie zo dňa

18. 09. 2014.

Opakovane uvádzam, že Okresnému riaditeľstvu PZ v Trnave ste dňa 22. 08. 2014

predložili podanie, ktoré však neobsahovalo ako prílohu splnomocnenie zo dňa 21. 08.

2014 opatrené súhlasom obvineného , preto uvedené splnomocnenie nemohlo

byť ani založené do vyšetrovacieho spisu. Podotýkam, že obvinený mal v tom

čase ešte stále zvoleného iného obhajcu ( ), a preto nedošlo k porušeniu

práva obvineného na obhajobu. Zároveň nie je pravdou, že ste neboli prítomný pri

rozhodovaní o väzbe. Ihneď potom ako bolo súdu oznámené obvineným, že si zvolil obhajcu

a doložil aj splnomocnenie do spisu, ste boli upovedomený o termíne rozhodovania o väzbe

a tohto konania ste sa zúčastnili. Súd Vám dal možnosť oboznámiť sa s návrhom

prokurátora na predĺženie lehoty väzby, pričom ste uviedli, že čas na naštudovanie

„nepotrebujete“. Opätovne poukazujem tiež na skutočnosť, že od 04. 09. 2014 sa

vyšetrovací spis /rovnopis/ nachádzal na Okresnom súde Trnava, kde by Vám bolo

umožnené ako obhajcovi po predložení príslušného splnomocnenia nahliadnuť do spisu, na

čo poukázal aj súd na zasadnutí dňa 11. 09. 2014. Z úradného záznamu vyšetrovateľa zo

dňa 22. 09. 2014 je taktiež zistiteľné, že napriek predchádzajúcej dohode ste nevyužili

možnosť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu a ani ste sa neskontaktovali s vyšetrovateľom

za účelom dohodnutia si iného termínu.»

Súčasťou príloh sťažnosti je aj prípis vyšetrovateľa z 11. septembra 2014, ktorým

vyšetrovateľ reaguje na oznámenie obhajcu sťažovateľa o prevzatí obhajoby z 21. augusta

2014. V označenom prípise vyšetrovateľa sa uvádza:

„Dňa 21. 08. 2014 som obdržal oznámenie o prevzatí obhajoby, žiadosť

o oznamovanie miesta a termínov vyšetrovacích úkonov, žiadosť o nazretie do spisu na obv.

a obv. , ktorých prílohou bolo plnomocenstvo podpísané

, matkou oboch obvinených.

V sa uvádza, že obvinený alebo iná oprávnená osoba

zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

V sa uvádza, že ak si obvinený nezvolí obhajcu sám

a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade,

súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné

v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného povinné obvinenému umožniť, aby

v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene.

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania

upovedomiť oprávnenú osobu.

mal v čase doručenia oznámenie o prevzatí obhajoby, žiadosti

o oznamovanie miesta a termínov vyšetrovacích úkonov a žiadosti o nazretie do spisu

zvolenú ako obhajkyňu s ktorou súhlasil aby ho zastupovala

vo veci vedenej na OKP OR PZ Trnava pod ČVS: ORP 347/1 VYS TT 14 Kh. Je pravdou,

že obhajcu môže obvinenému zvoliť aj príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ,

osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba ale v zákone sa hovorí pokiaľ si ho

obvinený nezvolí sám. nebol zbavený spôsobilosti na právne úkony,

so zvoleným obhajcom súhlasil a preto mám za to, že plnomocenstvo podpísané jeho

matkou nevyjadruje vôľu .

Z uvedeného dôvodu Vám preto nebolo umožnené nahliadnuť do spisového materiálu

a takisto oznamované miesta a termíny vyšetrovacích úkonov.“

Sťažovateľ poukazuje na to, že splnomocnenie udelené obhajcovi jeho matkou je

v súlade s a predložením splnomocnenia orgánu činnému

v trestnom konaní (splnomocnenie bolo predložené dvakrát) nastali účinky zastupovania

sťažovateľa obhajcom v zmysle .

Podľa názoru sťažovateľa orgány činné v trestnom konaní prevzatie obhajoby

obhajcom sťažovateľa ignorovali, neumožnili mu nazrieť pred rozhodovaním okresného

súdu o predĺžení lehoty trvania väzby do vyšetrovacieho spisu, čím mu znemožnili

„plnohodnotne, relevantne a vecne pri výsluchu kde sa o návrhu rozhodovalo na návrh

reagovať a účinne uplatňovať námietky schopné zabezpečiť iné rozhodnutie, ako urobené,

ktorým lehota trvania väzby bola predĺžená. Namietaním postupu a jeho dôsledkom

porušenia práv na obhajobu pri výsluchu kde sa o návrhu rozhodovalo, obhajca s ohľadom

na zásadu súdnej ochrany zásahov do základných práv a slobôd očakával, že súd zabezpečí

nápravu nezákonného stavu a porušenia ustanovení upravujúcich práva na obhajobu resp.

nezákonných zásahov do práv na obhajobu vyvolanými orgánmi činnými v trestnom konaní,

vyvodí dôsledky. Tak sa však nestalo. V zmysle zásady, ktorou mal byť viazaný nekonal

a nápravu zásahov do mojich práv nezabezpečil. Záver, ktorý vyvodil nezodpovedal

skutočnosti o existencii prevzatej obhajoby dňa 21. 08. 2014, ktorú som pri výsluchu

preukázal splnomocnením a podaniami zo dňa 21. 08. 2014 a 22. 08. 2014.

Namietaným postupom ako aj oznámením termínu výsluchu o rozhodovaní o návrhu

na predĺženie lehoty trvania väzby na Okresnom súde v Trnave v časovom predstihu dvoch

hodín došlo mimo iného aj k zásahu do práva na primeraný čas na prípravu obhajoby.

Sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trnava o návrhu na predĺženie lehoty

trvania väzby som prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. Krajský súd v Trnave, ako

súd odvolací sa však jej dôvodmi nezaoberal. Konštatoval len, že sťažnosť som neodôvodnil

a stereotypne interpretoval odôvodnenie Okresného súdu Trnava V dôsledku namietaného

postupu, ako aj toho, že Krajský súd v Trnave nevzal na vedomie dôvody mojej sťažnosti,

bolo tiež porušené moje právo na účinný opravný prostriedok.“.

Sťažovateľ argumentuje, že okolnosť, že nereagoval na výzvu vyšetrovateľa

z 28. augusta 2014 v súvislosti s voľbou obhajcu, ani skutočnosť, že okresný súd mu

ustanovil v konaní obhajcu, nemá nijaký vplyv na to, že k neprípustnému zásahu do ním

označených práv došlo, keďže podaniami z 21. a 22. augusta 2014 vyšetrovateľovi oznámil

prevzatie obhajoby jeho obhajcom a nič to nemení na fakte, že tieto jeho podania netvorili

súčasť spisového materiálu.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Postupom a rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn.: 90/2014 zo dňa

11. 09. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn: , zo dňa

25. 09. 2014, o predĺžení lehoty trvania väzby boli porušené základné práva a slobody

sťažovateľa podľa čl. , ods. 2, ods. 5 a

a ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) čl. 5 ods. 3 čl. 6 ods. 3 písm.

b) písm. c) a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. Uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.: 90/2014 zo dňa 11. 09. 2014 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. , zo dňa 25. 09. 2014 sa zrušujú.

III. Sťažovateľ sa bezodkladne prepúšťa z väzby na slobodu.

IV. Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave sú povinní nahradiť sťažovateľovi

spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia v sume 275,94 Eur na účet jeho

právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a a práv podľa a 3, a a

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 90/2014 a jeho

uznesením o predĺžení lehoty trvania väzby, ako aj postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho napadnutým uznesením z 25. septembra 2014.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak

stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie

slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie

zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné

zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní.

Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred

sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má

právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže

podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva:... mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva:... obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to

záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

II.1 K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 11. septembra 2014

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby

sťažovateľa do 19. decembra 2014, zároveň zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby

na slobodu a rozhodol o nenahradení jeho väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

Sťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako aj

postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť, čo aj urobil a krajský súd bol oprávnený

a aj povinný o tejto sťažnosti rozhodnúť. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti

sťažovateľa, v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu na ústavný prieskum

napadnutého uznesenia okresného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

II.2 K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uzneseniu z 25. septembra 2014

Napadnutým uznesením krajského súdu bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa, ktorú

zahlásil do zápisnice ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia okresného súdu o predĺžení

lehoty trvania väzby.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ namieta, že

neodstránil pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré ignorovali prevzatie

obhajoby obhajcom sťažovateľa, neumožnili mu nazrieť pred rozhodovaním okresného súdu

o predĺžení lehoty trvania väzby do vyšetrovacieho spisu, čím mu znemožnili realizáciu

jeho obhajobných práv, keďže bez znalosti vyšetrovacieho spisu nebol jeho obhajca

schopný sa relevantne vyjadriť k dôvodom návrhu okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty

trvania väzby. Ďalej sťažovateľ namieta, že jeho obhajcovi nebol poskytnutý primeraný čas

na prípravu obhajoby, keďže bol o termíne výsluchu informovaný dve hodiny pred jeho

konaním. Napokon sťažovateľ namieta, že krajský súd nedisponoval pri svojom rozhodovaní

jeho sťažnostnými námietkami, a teda nereagoval na ne napriek tomu, že svoju sťažnosť

zahlásenú do zápisnice 11. septembra 2014 odôvodnil písomným podaním doručeným

okresnému súdu 12. septembra 2014, čím malo byť porušené jeho právo na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru.

Ústavný súd si zabezpečil zápisnicu o výsluchu o návrhu okresnej prokuratúry

na predĺženie lehoty väzby konanom pred okresným súdom 11. septembra 2014 vo veci

sp. zn. 90/2014 (ďalej len „zápisnica o výsluchu“).

Zo zápisnice o výsluchu vyplýva, že výsluch sťažovateľa začal 11. septembra 2014

o 8.15 h. Prítomní boli sudkyňa pre prípravné konanie, asistentka, prokurátorka okresnej

prokuratúry, sťažovateľ, obhajca sťažovateľa , pričom sťažovateľ, ako aj

obhajca boli o termíne výsluchu upovedomení 8. septembra 2014.

V úvodnej časti výsluchu predstúpil sťažovateľ, ktorý uviedol, že si zvolil obhajcu

Mgr. Caka, pričom túto skutočnosť oznámil aj vyšetrovateľovi, a preto žiadal, aby jeho

obhajca bol prítomný pri výsluchu. Následne bol výsluch prerušený do 12.15 h, pričom

obhajca sťažovateľa bol opakovane telefonicky a e mailom kontaktovaný vo veci

prebiehajúceho výsluchu sťažovateľa. V čase 12.15 h okresný súd pokračoval v prerušenom

výsluchu s konštatovaním, že sa dostavil obhajca sťažovateľa.

Sudkyňa pre prípravné konanie krátkou cestou doručila obhajcovi sťažovateľa návrh

okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby. Obhajca sťažovateľa v tejto

súvislosti uviedol: „Čas na naštudovanie návrhu nepotrebujem.“. Po oboznámení návrhu

okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby okresný súd pristúpil k výsluchu

sťažovateľa, ktorý uviedol: „Nechcem k návrhu nič uviesť a žiadam o prepustenie z väzby na

slobodu. V prípade prepustenia budem bývať u rodičov, v .

Pracoval by som v , vo veľkosklade. Pred vzatím do väzby som bol 3 roky

nezamestnaný, bol som evidovaný na úrade práce. Iné trestné konanie sa voči mne

nevedie.“ Ani okresná prokurátorka, ani obhajca sťažovateľa nemali na sťažovateľa žiadne

otázky.

Sudkyňa pre prípravné konanie následne oboznámila obsah spisového materiálu

90/2014, pripojený spis okresného súdu sp. zn. a

a vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava (ďalej aj „okresné

riaditeľstvo Policajného zboru“) OKP: ČVS: ORP 347/1 VYS TT 2014 Kh.

K oboznámeným spisom žiadna zo strán nemala pripomienky ani návrhy, a preto okresný

súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Prítomná prokurátorka okresnej prokuratúry uviedla, že na návrhu na predĺženie

lehoty trvania väzby trvá, a uviedla, že „časové rozloženie dokazovania, kedy je potrebné

pripočítať lehotu na podanie obžaloby 20 pracovných dní, čas potrebný na ukončenie

vyšetrovania, ako aj čas potrebný na ukončenie znaleckého dokazovania, ktorý je

predpokladaný k 31. 10. 2014. v zákonnej lehote nebolo možné skončiť dokazovanie,

napriek zákonnému postupu orgánov činných v tr. konaní. Zároveň navrhujem žiadosť

obvineného o prepustenie na slobodu zamietnuť.“.

Obhajca sťažovateľa uviedol: „Ja som návrh OP Trnava dnes nečítal, z dôvodu, že to

považujem za stratu času. Nakoľko postupom OČTK bolo porušené právo môjho klienta

na obhajobu, v dôsledku čoho by som dnes aj tak nevedel zaujať k návrhu relevantné

stanovisko a odopreté mi bolo právo reagovať na argumenty, ktoré majú slúžiť

pre navrhovaný postup. Obhajobu môjho klienta som prevzal 21. 8. 2014, toho istého dňa

som oznámil prevzatie obhajoby dal na vedomie vyšetrovateľovi, písomne som ho požiadal

o nazeranie do spisu a, ako aj o oznamovanie všetkých termínov úkonov. Ku dnešnému dňu

uplynulo obdobie od toho času troch týždňov, v priebehu ktorých nebol schopný

vyšetrovateľ umožniť mi nahliadnuť do spisu, tak by som dnes vedel využívať práva môjho

klienta na obhajobu. Za porušenie práva na obhajobu nepovažujem ani tak to, že o

dnešnom rozhodovaní o väzbe som sa dozvedel zhruba pred dvomi hodinami, ale to, že mi

nebolo možné predložiť spis k nahliadnutiu. V dôsledku namietaného postupu OČTK bolo

môjmu klientovi odňaté právo využiť inštitút nahradenie väzby prísľubom dôveryhodnej

osoby, vyjadriť sa k formálnym a materiálnym podmienkam väzby, v zásade

proporcionality, ktorým existencia stanoviska by mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu.

Právo na obhajobu je garantované nielen , ale aj SR a dohovorom o

ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dohliadať nad zákonnosťou v prípravnom

konaní, ktorej súčasťou je aj právo obvineného na obhajobu, je povinnosťou prokurátora,

ktorý si ju však neplnil a preto žiadam súd, aby sa s vecou vysporiadal on sám záverom, že

rozhodne o nepredĺžení lehoty väzby, a prepustení obvineného na slobodu, z

dôvodu porušeného práva na obhajobu. Dovoľujem si dnes požiadať súd, aby v rozhodnutí

zaujal stanovisko, z akého dôvodu mi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu, doposiaľ v

priebehu 3 týždňov, a z akého dôvodu mi nebolo doručené uznesenie o začatí tr. stíhania

uznesenie o vznesení obvinenia. Považujem za podstatné vo vzťahu k dôvodnosti návrhu OP

Trnava. Vzhľadom na uvedené žiadam zamietnuť návrh OP Trnava a prepustiť obvineného

na slobodu.“

Sťažovateľ na záver po vystúpení svojho obhajcu uviedol, že sa pridržiava jeho

vyjadrenia. Následne okresný súd vyhlásil napadnuté uznesenie, ktoré ihneď do zápisnice

kompletne odôvodnil. Po vyhlásení a odôvodnení uznesenia a poučení o opravnom

prostriedku a po poučení obhajcu sťažovateľa o tom, že k výroku o predĺžení lehoty trvania

väzby je potrebné sa vyjadriť ihneď, obhajca sťažovateľa uviedol, že podáva sťažnosť proti

vyhlásenému uzneseniu.

Z dokumentácie priloženej k sťažnosti zjavne vyplýva, že obhajca sťažovateľa

podaním doručeným Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Trnava 21. augusta 2014

k ČVS: ORP 347/1 VYS TT 2014 vyšetrovateľovi oznámil, že na základe splnomocnenia

udeleného matkou sťažovateľa prevzal obhajobu sťažovateľa, a zároveň požiadal

o oznamovanie miesta a termínov vyšetrovacích úkonov, ako aj o možnosť nazrieť

do vyšetrovacieho spisu. Prílohou podania malo byť splnomocnenie na obhajobu.

Ako predmet podania bolo označené nasledovné: „Vec: obv. – Oznámenie

o prevzatí obhajoby, žiadosť o oznamovanie miesta a termínov vyšetrovacích úkonov,

žiadosť o nazretie do spisu“. Z prezentačnej pečiatky okresného riaditeľstva Policajného

zboru vyplýva, že predmetné podanie bolo doručené 21. augusta 2014. V kolónke

prílohy/listy nie je uvedený nijaký údaj.

Z príloh sťažnosti ďalej nepochybne vyplýva, že obhajca sťažovateľa v podaní

doručenom okresnému riaditeľstvu Policajného zboru 22. augusta 2014 k ČVS: ORP 347/1

VYS TT 2014 oznámil vyšetrovateľovi, že na základe jeho stanoviska o neakceptovaní

prevzatia obhajoby sťažovateľa v dôsledku absencie súhlasu sťažovateľa s prevzatím

obhajoby obhajcom zvoleným matkou sťažovateľa mu opakovane predkladá predmetné

splnomocnenie udelené mu matkou sťažovateľa 21. augusta 20144, avšak s tým, že je

na ňom už vyznačený aj súhlas sťažovateľa s obhajobou. Obhajca sťažovateľa zároveň

zopakoval svoju požiadavku na nazretie do vyšetrovacieho spisu v čo najskoršom termíne.

Prílohou podania malo byť splnomocnenie na obhajobu. Ako predmet podania bolo

označené nasledovné: „Vec: obv. a spol. – Oznámenie o prevzatí obhajoby,

doplnenie.“

Z prezentačnej pečiatky okresného riaditeľstva Policajného zboru vyplýva, že

predmetné podanie bolo doručené 22. augusta 2014. V kolónke prílohy/listy nie je uvedený

nijaký údaj. Ústavný súd vzal do úvahy aj ďalšiu nespochybniteľnú skutočnosť, podľa ktorej

bol sťažovateľ do 25. augusta 2014 vo svojej trestnej veci zastúpený ním splnomocnenou

obhajkyňou .

Ďalej je nesporným faktom, že sťažovateľ na výzvu vyšetrovateľa z 28. augusta 2014,

ktorou vyšetrovateľ sťažovateľa vyzval, aby mu v lehote 3 dní oznámil, či si zvolí obhajcu

alebo či mu má byť obhajca ustanovený súdom, nikdy nereagoval. Zo zistení ústavného

súdu ďalej vyplynulo, že opatrením okresného súdu sp. zn. 90/2014 z 5. septembra 2014

bol sťažovateľovi ustanovený obhajca . Predmetné opatrenie bolo

sťažovateľovi doručené faxom spolu s návrhom na predĺženie lehoty trvania väzby 8.

septembra 2014. Poštou bol návrh na predĺženie lehoty trvania väzby doručený

sťažovateľovi 10. septembra 2014 a obhajcovi sťažovateľa

9. septembra 2014.

Z oboch prípisov okresnej prokuratúry (z 18. septembra a z 26. septembra 2014),

ktoré sú prílohami sťažnosti, vyplýva, že podanie obhajcu sťažovateľa doručené okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru 22. augusta 2014 neobsahovalo prílohu – splnomocnenie

z 21. augusta 2014 opatrené súhlasom sťažovateľa. Rovnaký záver možno vyvodiť aj

z prípisu vyšetrovateľa z 11. septembra 2014, ktorý uvádza, že splnomocnenie udelené

obhajcovi sťažovateľa jeho matkou nevyjadruje vôľu sťažovateľa.

Podľa obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí

obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

Podľa ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu

ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade,

súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné

v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného povinné obvinenému umožniť, aby

v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu zvolila obhajcu vo vlastnom mene.

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné o žiadosti obvineného bez meškania

upovedomiť oprávnenú osobu.

Podľa ak je obvinený pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu mu

oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.

Podľa obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v

tej istej veci aj viacerých obhajcov.

Podľa obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si

zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.

Z citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že na účinné

prevzatie obhajoby sťažovateľa, ktorý nie je pozbavený spôsobilosti na právne úkony

a ktorého spôsobilosť na právne úkony nie je ani obmedzená, obhajcom zvoleným matkou

sťažovateľa bol potrebný súhlas sťažovateľa. Sťažovateľ tento súhlas na splnomocnenie

udelené obhajcovi jeho matkou následne aj udelil.

Kým sťažovateľ tvrdí, že splnomocnenie udelené obhajcovi jeho matkou opatrené aj

jeho následným súhlasom bolo prílohou podania jeho obhajcu, ktoré bolo okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru doručené 22. augusta 2014, orgány činné v trestnom konaní

tvrdia opak. Rovnaký záver, teda že splnomocnenie opatrené následným súhlasom

sťažovateľa nebolo súčasťou vyšetrovacieho spisu, vyplýva aj z napadnutých uznesení

okresného súdu a tiež krajského súdu.

Záveru o absencii prílohy – splnomocnenia udeleného obhajcovi matkou sťažovateľa

a opatreného následným súhlasom sťažovateľa vo vyšetrovacom spise v relevantnom čase,

nasvedčuje v prvom rade skutočnosť, že nie je vyznačené ako príloha na prezentačnej

pečiatke okresného riaditeľstva Policajného zboru na podaní obhajcu sťažovateľa

z 22. augusta 2014, ktoré bolo okresnému riaditeľstvu Policajného zboru doručené

22. augusta 2014. Tento záver potvrdzuje tiež prípis vyšetrovateľa z 28. augusta 2014 (tento

síce nie je prílohou sťažnosti, ale jeho existencia nesporne vyplýva jednak zo samotnej

sťažnosti sťažovateľa adresovanej ústavnému súdu, ako aj z napadnutého uznesenia

okresného súdu); vyšetrovateľ týmto prípisom vyzval sťažovateľa, aby mu oznámil, či si

zvolí obhajcu alebo či mu má byť obhajca ustanovený súdom. Sťažovateľ na označený prípis

však nereagoval, a preto mu bol opatrením okresného súdu z 5. septembra 2014 ustanovený

za obhajcu .

Pri akceptácii dosiaľ uvádzaných skutočností možno bez zásadnejších pochýb dospieť

k záveru, že okresný súd rozhodujúci o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty trvania

väzby sa o súhlase sťažovateľa s prevzatím obhajoby obhajcom sťažovateľa splnomocneným

jeho matkou dozvedel pri rozhodovaní o predmetnom návrhu 11. septembra 2014 a

okamžite na túto skutočnosť reagoval prerušením výsluchu a informovaním obhajcu

sťažovateľa o termíne výsluchu.

Odhliadnuc od dosiaľ uvedeného, ústavný súd považuje pre svoje rozhodovanie

za podstatné to, že obhajca sťažovateľa nežiadal výsluch určený na 11. september 2014

z dôvodu prípravy obhajoby preložiť na iný termín, pričom taktiež počas výsluchu vyhlásil,

že nepotrebuje čas na naštudovanie návrhu okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty

trvania väzby.

Navyše, vo vzťahu k námietke, že obhajca sťažovateľa nemal možnosť nahliadnuť

do vyšetrovacieho spisu, a tým mu bolo znemožnené kvalifikovane reagovať na návrh

okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby, považuje ústavný súd za potrebné

poukázať na skutočnosť, že zo zápisnice z výsluchu vyplýva, že po výsluchu

sťažovateľa sudkyňa pre prípravné konanie oboznámila prítomných s vyšetrovacím spisom

ČVS: ORP 347/1 VYS TT 2014 Kh, t. j. sťažovateľ a jeho obhajca mali možnosť oboznámiť

sa s jeho obsahom.

Z uvedených dôvodov považuje ústavný súd námietky sťažovateľa týkajúce sa

namietaného porušenia základného práva na obhajobu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru za zjavne neopodstatnené a účelové. K námietke

sťažovateľa, že mu nebol poskytnutý primeraný čas na prípravu svojej obhajoby, ústavný

súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažovateľovi, ako aj jeho obhajcovi

bol návrh okresnej prokuratúry na predĺženie lehoty trvania väzby

doručený 8., resp. 9. septembra 2014.

Na podporu svojho záveru o zjavnej neopodstatnenosti argumentácie sťažovateľa

smerujúcej proti porušeniu práva na obhajobu ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že sťažovateľ

bol počas celého prípravného konania až do 25. augusta 2014 zastúpený ním zvolenou

obhajkyňou a následne od 5. septembra 2014 obhajcom

.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ namietal neprípustný zásah do svojho práva

na obhajobu v súvislosti s rozhodovaním o predĺžení lehoty trvania väzby, preskúmal

ústavný súd aj odôvodnenie napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu

vo vzťahu k dôvodom predĺženia lehoty väzby a dospel k záveru, že tieto zodpovedajú

zákonným kritériám, odôvodnenie predmetných rozhodnutí je zrozumiteľné, logické

a nemožno ho považovať za arbitrárne.

Ústavný súd považuje za vhodné svoj záver o ústavne akceptovateľnom odôvodnení

napadnutého uznesenia okresného súdu dokumentovať poukazom na jeho relevantnú časť,

v ktorej sa uvádza: „Dôvody väzby:

. obvinený je bez pracovného pomeru, nemá stály zdroj príjmov

. doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný a to trestným rozkazom Okresného súdu

Trnava pod č. k. zo dňa 29. 10. 2008, právoplatným dňa 07. 11. 2008,

rovnako za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3

písm. a) , na podmienečný trest odňatia slobody

. od roku 2010 dvadsaťkrát postihnutý za priestupok, prevažne na úseku cestnej

premávky

. obvinený páchal trestnú činnosť s vysokou frekvenciou, keďže v priebehu necelých

troch dní bol schopný spolu s ďalšou osobou odcudziť tri vozidlá

. trestná činnosť vykazuje črty určitej organizovanosti, sofistikovanosti a nepochybne

vyžadovala náležitú mieru prípravy

. stíhané konanie má charakter pokračovacej trestnej činnosti

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti v ich súhrne možno sa dôvodne

domnievať, že v prípade prepustenia obvineného z väzby na slobodu, tento bude pokračovať

v páchaní trestnej činnosti, aby si tak zabezpečil finančné prostriedky na živobytie, čím je

u neho aj naďalej daný dôvod väzby podľa .

Vzhľadom na požiadavku, aby trvanie väzby s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu neprekročilo nevyhnutný čas, bolo nevyhnutné preveriť aj doterajší postup orgánov

činných v trestnom konaní a to, či postupujú vo veci s osobitnou starostlivosťou

a urýchlením v prípade takejto dlhšie trvajúcej väzby.

Oboznámením sa so spisovým materiálom sudkyňa pre prípravné konanie zistila, že

voči osobe obvineného boli doteraz plynule vykonávané jednotlivé úkony

trestného stíhania. V rámci prípravné konania bol vypočutý obvinený ,

poškodený , , , svedok ,

, , bola vykonaná domová prehliadka, prehliadka iných priestorov,

osobná prehliadka obvineného a svedka , boli porovnané

pachové stopy, do konania bol pribraný Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave

na podanie znaleckých posudkov z odvetvia daktyloskopie, odvetvia kriminalistickej

biológie a genetickej analýzy, metalografie, metalurgie, informatiky a elektrotechniky.

Doposiaľ neboli vypracované znalecké posudky z odboru prírodovedného skúmania

a kriminalistických analýz, oddelenie biológie a genetickej analýzy a z odboru

kriminalistickej expertízy (elektrotechniky a metalurgia), ktoré by podľa správ

kriminalistického a expertízneho ústavu a kriminalistických analýz mali byť vyhotovené

v predpokladanom termíne do 30. 10. 2014 a do 31. 10. 2014. Na základe poskytnutých

údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti bolo dňa 26. 08. 2014 urobené

vyhodnotenie, ktorého výsledky je potrebné preveriť. Z tejto analýzy vyplýva možná účasť

ďalších osôb na páchaní trestnej činnosti, resp. tieto osoby by mohli objasniť ďalšie

okolnosti páchania trestnej činnosti obvineným . Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti nebolo možné prípravné konanie v základnej sedemmesačnej lehote

väzby ukončiť. Tieto dôvody spočívajú mimo procesnej aktivity (činnosti) súdu alebo

orgánov činných v trestnom konaní, čiže ich nespôsobili orgány činné v trestnom konaní

alebo súd svojou nečinnosťou. Úkony trestného stíhania boli pritom vykonávané plynule

a bez prieťahov.

Keďže i napriek iniciatíve orgánov činných v trestnom konaní sa vec doposiaľ

nepodarilo ukončiť a prepustením obvineného na slobodu by mohlo byť zmarené alebo

podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, sudkyňa pre prípravné konanie

skonštatovala, že návrh na predĺženie trvania väzby u obvineného považuje

za dôvodný, preto lehotu trvania väzby predĺžila do 19. 12. 2014.“

Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd rozhodol o jeho sťažnosti bez toho, aby

poznal jej dôvody, pričom sťažovateľ svoju sťažnosť prostredníctvom obhajcu odôvodnil

podaním doručeným do podateľne okresného súdu na druhý deň po vyhlásení uznesenia.

Túto námietku sťažovateľa ústavný súd považuje za opodstatnenú, keďže tvrdenie krajského

súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia, podľa ktorého „Proti tomuto

uzneseniu podal... sťažnosť obvinený, ktorú bližšie nezdôvodnil“, nezodpovedá skutočnosti.

Zo zistení ústavného súdu totiž jednoznačne vyplynulo, že odôvodnenie sťažnosti

sťažovateľa doručené okresnému súdu 12. septembra 2014 je súčasťou spisu, nachádza sa na

č. l. 34 spisu a bolo jeho súčasťou už pred predložením spisu okresným súdom

krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti, keďže spis bol krajskému súdu predložený

18. septembra 2014.

Napriek uvedenému ústavný súd na rozdiel od sťažovateľa zastáva názor, že týmto

pochybením krajského súdu nedošlo k neprípustnému zásahu do práva sťažovateľa

na účinný prostriedok nápravy podľa dohovoru a ani do iného či dohovorom

garantovaného práva sťažovateľa.

Ústavný súd totiž zistil, že obsah argumentácie obhajcu sťažovateľa, ktorú

prezentoval v konaní pred okresným súdom (pozri zápisnicu o výsluchu) a v odôvodnení

sťažnosti adresovanej krajskému súdu, je v podstate identický a smeroval (len) k tvrdenému

neprípustnému zásahu do obhajobných práv sťažovateľa. Príslušná sťažnostná argumentácia

sťažovateľa teda nepredstavovala pre krajský súd nové, dosiaľ neznáme skutočnosti, keďže v

nej uvedené dôvody boli obsahom prednesu obhajcu sťažovateľa počas výsluchu sťažovateľa

konaného pred okresným súdom 11. septembra 2014.

V súvislosti s uvedeným ústavný súd podčiarkuje, že aj pri akceptácii formálneho

pochybenia krajského súdu v trestnej veci sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním

o predĺžení trvania jeho väzby z materiálneho hľadiska k neprípustnému zásahu do jeho

a dohovorom garantovaných práv nemohlo dôjsť, keďže tak okresný súd, ako aj

krajský súd ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom odôvodnili svoje

rozhodnutia. Procesné pochybenia, ktoré ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistil, podľa jeho názoru nedosahujú takú intenzitu, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení sťažovateľom

označených základných práv podľa , 2 a 5 a a práv podľa

čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 13 dohovoru. Ústavný súd preto

túto časť sťažnosti odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2015