Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 252/2015
PDF · 365.99 KB
No categories available
II. ÚS 252/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm, s. r. o.,
Kmeťova 26, Košice, zastúpenou konateľom spoločnosti JUDr. Róbert Ružbašán, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra
2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„Dňa 16.11.2011 sťažovateľka podala na Okresnom súde Košice II. návrh
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa domáhala voči žalovanému
... vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 298,42 € s príslušenstvom. V danom
prípade nejde o skutkovo a právne náročnú vec, ktorá by si vyžadovala výsluch viacerých
svedkov, množstvo procesných úkonov, išlo o bežnú vec.
Okresný súd Košice II. nariadil v danej veci pojednávanie po takmer 7 mesiacoch
na deň 14.06.2012 pojednávanie, na ktorom vypočul sťažovateľku a aj žalovaného.
Následne vydal uznesenie, ktorým pojednávanie odročil na neurčito za účelom pripojenia
spisov 31C/30/2004, 22C/77/2009 a 31C/117/2010, ktoré v konaní vyžiadal súd aj napriek
tomu, že súd mohol rozhodovať aj bez pripojenia uvedených spisov.
Od 14.6.2012 do dnešného dňa nebolo vo veci nariadené ďalšie pojednávanie, ani
vydané rozhodnutie, či vykonaný akýkoľvek ďalší procesný úkon, ktorým by sa konalo
vo veci samej.
Dňa 30.07.2014 podala sťažovateľka sťažnosť na postup súdu pre porušovanie práva
na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov predsedovi okresného súdu.
Predseda okresného súdu v odpovedí na podanú sťažnosť zo dňa 25.08.2014 konštatuje, že
v predmetnom konaní došlo k prieťahom...
Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu už
takmer tri roky. Skutočnosť, že Okresný súd Košice II. vo veci nenariadil pojednávanie už
viac ako 2 roky je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý
súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej
lehote.
Z opísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz, je zbytočne
zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, v predmetnej veci už viac ako 2 roky nebolo
nariadené pojednávanie, a to aj bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania
konkrétneho dôkazu. Okresný súd Košice II. postupoval neracionálne a zmätočne, a to už
od samotného začiatku, keď bol dňa 16.11.2011 sťažovateľkou podaný návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia. K tomuto návrhu podal odporca vyjadrenie, pričom súd nariadil
pojednávanie až na deň 14.6.2012, čo je takmer 7 mesiacov od podania návrhu. Teda len
medzi samotným podaním návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia a prvým
pojednávaním vo veci bol neadekvátny časový odstup.
Pojednávanie nariadené na 14.06.2012 bolo po vypočutí sťažovateľky a žalovaného
odročené na neurčito a doposiaľ ani po viac ako dvoch rokoch nebolo nariadené ďalšie
pojednávanie. Je neprípustné a v rozpore zo so všetkými základnými zásadami občianskeho
súdneho konania, aby sa vo veci nekonalo viac ako dva roky len z dôvodu pripojenia spisov,
ktoré však ku konaniu pripojiť vôbec netreba.
Odo dňa konania posledného pojednávania súd nekoná vôbec, doposiaľ nevytýčil
pojednávanie a nevykonal žiadne procesné úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej.
Z vyššie uvedených dôvodov podala dňa 30.07.2014 sťažovateľka sťažnosť na postup
súdu pre porušovanie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
predsedovi Okresného súdu Košice II. V odpovedi na podanú sťažnosť predseda okresného
súdu konštatoval, že v uvedenom konaní došlo k prieťahom.
Tieto skutočnosti u sťažovateľky vytvárajú právnu neistotu a to už od momentu
podania návrhu, rovnako tak aj počas celého konania, a ktorá pretrváva dodnes, z dôvodu,
že nie je vytýčené ďalšie pojednávanie a nie je vo veci ani právoplatne rozhodnuté. ...
Sťažovateľka sa domáha priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie a to
vo výške 4 000 €.
Výšku primeraného zadosťučinenia odôvodňujeme
a) Nemajetkovou ujmou:
Už od 16.11.2011 sa sťažovateľka usiluje o priznanie jej nároku voči žalovanému
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 298,42 €, pričom o jej nároku nebolo
do dnešného dňa rozhodnuté... Skutočnosť, že sa sťažovateľka dlhé roky nedokáže domôcť
meritórneho rozhodnutia aj za okolností, že sa nejedná o mimoriadne zložitý spor a jeho
nároky sú preukázané, spôsobila stratu dôvery v súdy a súdny systém Slovenskej republiky
a ich význam, pocit krivdy a nespravodlivosti.
b) Majetkovou ujmou
Sťažovateľke počas obdobia od podania návrhu až doposiaľ vznikla nečinnosťou súdu
majetková ujma. Počas celého konania bola nútená vynakladať nemalé finančné prostriedky
na to, aby sa domohla svojho práva čo sa jej dodnes stále nepodarilo. Je potrebné taktiež
zohľadniť, skutočnosť, že sťažovateľka je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím...
invalidná dôchodkyňa, ktorá poberá invalidný dôchodok tvoriaci jej jediný príjem, a preto
riadne neuhradenie jej nároku voči žalovanému, ako aj nemožnosť domôcť sa úhrady na
súde zhoršuje jej, už aj tak zlú sociálnu situáciu...“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky na verejné prerokovanie bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 19C/145/2011 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/145/2011 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré je
Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť
sťažovateľke na účet právneho zástupcu sťažovateľa.
4. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľke trovy konania vo výške
340,09 € do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 145/2011.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V súvislosti s tým ústavný súd pripomína, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04) podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
Sťažovateľka sťažnosť predsedovi okresného súdu podala 30. júla 2014. Predseda
okresného súdu v odpovedi na sťažnosť z 25. augusta 2014 prieťahy v konaní sám uznal
a avizoval nápravu v plynulosti konania.
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd účinnú nápravu uskutočnil vo forme
nariadenia termínu pojednávania na 15. december 2014 a tiež na 26. január 2015.
Nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu, že na žiadosť sťažovateľky, ktorá
avizovala, že má chorých rodičov, a preto žiada o odročenie pojednávania, sa tieto
pojednávania neuskutočnili.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ústavný súd nad rámec uvádza, že pokiaľ by v budúcnosti v postupe okresného súdu
dochádzalo k prieťahom v konaní, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala
kvalifikovanú sťažnosť pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2015