Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 259/2015
PDF · 378.82 KB
No categories available
II. ÚS 259/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2,
Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 87/2010, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
27. februára 2015 doručená sťažnosť , Jakubov 377 (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2,
Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.
zn. 31 Cb 87/2010 o náhradu nemajetkovej ujmy.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:
„Navrhovateľ podal dňa 01. 12. 2009 na Okresnom súde Bratislava I
proti odporcovi návrh na vydanie platobného rozkazu vzhľadom
na nespornosť žalovaného nároku na zaplatenie dlžnej sumy 4.579,93 EUR
s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 31 Rob/259/2009.
Dňa 09. 03. 2010 Okresný súd Bratislava I vydal platobný rozkaz
č. k. 31/Rob/259/2009, ktorým zaviazal odporcu na náhradu žalovanej sumy
s príslušenstvom.
Dňa 24. 03. 2010 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.
Dňa 30. 04. 2010 zaslal navrhovateľ v súdom určenej lehote vyjadrenie k podanému
odporu v uvedenej právnej veci.
Napriek následným urgenciám o vytýčenie termínu pojednávania nebol vykonaný
Okresným súdom Bratislava I., už žiadny procesný úkon.
Listom zo dňa 30. 05. 2011 navrhovateľ žiadal Okresný súd Bratislava I,
aby v danom spore vytýčil termín pojednávania, nakoľko bolo poukázané na skutočnosť,
že navrhovateľ ako živnostník z dôvodu bezdôvodného neplnenia pohľadávok odporcom
sa dostáva do veľmi obtiažnej finančnej situácie.
Okresný súd bol taktiež urgovaný formou e mailov právnym zástupcom
navrhovateľa, aby tento vytýčil termín pojednávania čo najskôr podľa možností rozvrhu
práce príslušného sudcu.
Navrhovateľ listom zo dňa 22. 09. 2014 podal predsedníčke Okresného súdu
Bratislava I sťažnosť, v ktorej upozornil na prieťahy v danom súdnom konaní.
Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I odpovedala navrhovateľovi listom zo dňa
17. 10. 2014, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná, nakoľko odo dňa 30. 04. 2010,
kedy bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu, nebol vo veci
vykonaný žiaden úkon súdu.
Navrhovateľ sa riadne a včas (a to bezprostredne po splatnosti jeho pohľadávok)
obrátil so žalobou na súd s dôverou, že mu bude poskytnutá súdna ochrana jeho zákonných
práv. Nezaplatenie peňažnej pohľadávky a následné prieťahy v súdnom konaní však mali
nepriaznivý vplyv na úhradu jeho vlastných záväzkov, znemožnilo mu tak podnikanie,
obstarávanie a následný predaj tovarov a služieb, nebol schopný riadne a včas uhrádzať
svoje záväzky, čo viedlo následne k platobnej neschopnosti a v konečnom dôsledku
ukončeniu vlastnej podnikateľskej činnosti navrhovateľa.
Navrhovateľ ako živnostník sa vzhľadom na skutočnosť nezaplatenia peňažnej
pohľadávky a prieťahov v predmetnom súdnom konaní, a to napriek zaplateniu nie malej
peňažnej sumy súdneho poplatku vopred, dostal do bezvýchodiskovej finančnej situácie
v podnikaní, musel ukončiť svoju vlastnú podnikateľskú činnosť, čím došlo k závažnému
zásahu do osobnostných aj majetkových práv navrhovateľa.
Nečinnosť súdu v dlhšom časovom období zároveň zvyšuje riziko zníženia finančnej
bonity odporcu spoločnosti ako dlžníka do takej miery, že aj v prípade
úspechu sťažovateľa v súdnom konaní jeho pohľadávka zostane neuspokojená v dôsledku
nemajetnosti odporcu.
Samotná skutočnosť, že došlo k vytýčeniu termínu pojednávania Okresným súdom
Bratislava I ako súdu prvého stupňa po skoro piatich rokoch a následnému vydaniu
súdneho rozhodnutia, nemožno bez všetkého považovať za dostatočnú nápravu prieťahov
a najmä následku, ktorý spôsobili navrhovateľovi, a to aj z pohľadu, že išlo o skutkovo
a právne jednoduchý súdny spor.
Za daných okolností máme za to, že ako jediný možný a spravodlivý prostriedok
nápravy a zmiernenia ujmy sťažovateľa je priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia za niekoľko rokov prieťahov, ktoré v súdnom konaní vznikli a ktoré ho tak
zbytočne predĺžili, práve v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. Navrhovateľ
z tohto dôvodu požaduje za porušenie jeho práva primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 2 120, EUR (t. j. približne vo výške sumy úrokov z omeškania odo dňa podania
návrhu na zaplatenie peňažnej pohľadávky do doby vyhlásenia rozsudku v danej veci
Okresným súdom Bratislava I).
Vzhľadom k vyššie uvedenému, podávame sťažnosť proti porušeniu základných práv a
slobôd v konaní sp. zn. 31 Cb/87/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I. V danom
konaní sa od roku 2010, t. j. 4 roky a osem mesiacov nepojednávalo a nevykonal žiaden iný
právny či procesný úkon. Domnievame sa, že nekonaním Okresného súdu Bratislava I bolo
porušené právo sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 100 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Súd sa v konaní sp. zn. 31 Cb/87/2010 touto zásadou neriadil a porušil dané
ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb/87/2010 porušené bolo.
2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
2 120, EUR, ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 355,73 EUR (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov)
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Sťažovateľ ďalej doplnil sťažnosť podaním zo 4. marca 2015, doručeným ústavnému
súdu 11. marca 2015, v ktorom okrem iného uvádza:
«Po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia – Rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 22. 01. 2015 sťažovateľ zistil, že medzičasom v spoločnosti
došlo... (v marci 2014) k zmenám v osobe spoločníka a konateľa
a to na osoby, ktoré sú nekontaktné a teda spoločnosť bola medzičasom
(v marci 2014) týmto spôsobom „zlikvidovaná.“...
Uvedené znamená, že pohľadávka sťažovateľa sa v dôsledku porušenia práva
sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek úspechu
sťažovateľa v súdnom konaní stala de facto nevymožiteľná...
Za daných okolností máme za to, že ako jediný možný a spravodlivý prostriedok
nápravy a zmiernenia ujmy sťažovateľa (zásahu do osobnostných a majetkových práv
sťažovateľa), je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za nevymožiteľnosť práva
sťažovateľa a za niekoľko rokov prieťahov, ktoré v súdnom konaní vznikli a ktoré ho tak
zbytočne predĺžili, a to práve v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I.
Navrhovateľ z toho dôvodu požaduje za porušenie jeho práva primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 6.699,93 EUR (t. j. sumy istiny vo výške 4.579,93 EUR a sumy
2 120, EUR vo výške sumy úrokov z omeškania odo dňa podania návrhu na zaplatenie
peňažnej pohľadávky do doby vyhlásenia rozsudku v danej veci Okresným súdom
Bratislava I).»
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu
základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,
ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedený právny názor ústavného súdu je
akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek
proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).
Sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
31 Cb 87/2010, v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho základné právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,
že okresný súd rozsudkom sp. zn. 31 Cb 87/2010 z 22. januára 2015 rozhodol vo veci
samej. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že okresný súd
rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j.
pred 27. februárom 2015, vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony
na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už okresný súd nemohol žiadnym
ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom,
a teda nemohol už ani porušovať základné právo označené sťažovateľom.
Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní sp. zn. 31 Cb 87/2010 sťažnosťou,
ktorá bola ústavnému súdu doručená 27. februára 2015, t. j. v čase, keď okresný súd
už vo veci nekonal, resp. keď rozsudok okresného súdu č. k. 31 Cb 87/2010 111
z 22. januára 2015 už bol sťažovateľovi doručený 9. februára 2015, k porušovaniu jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy už nemohlo dochádzať.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha, argumentujúc výškou ujmy
spôsobenej mu postupom všeobecného súdu, nie je prostriedkom nápravy tejto ujmy
spôsobenej mu v konaní pred všeobecným súdom ani účelom konania podľa čl. 127 ústavy,
ale je jedným z právnych dôsledkov vyslovenia porušenia práv sťažovateľa ústavným súdom
v konaní podľa čl. 127 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015