Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 259/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2,

Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. februára 2015 doručená sťažnosť , Jakubov 377 (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2,

Nitra, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp.

zn. o náhradu nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

„Navrhovateľ podal dňa 01. 12. 2009 na Okresnom súde Bratislava I

proti odporcovi návrh na vydanie platobného rozkazu vzhľadom

na nespornosť žalovaného nároku na zaplatenie dlžnej sumy 4.579,93 EUR

s príslušenstvom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 09. 03. 2010 Okresný súd Bratislava I vydal platobný rozkaz

č. k. 31/Rob/259/2009, ktorým zaviazal odporcu na náhradu žalovanej sumy

s príslušenstvom.

Dňa 24. 03. 2010 odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.

Dňa 30. 04. 2010 zaslal navrhovateľ v súdom určenej lehote vyjadrenie k podanému

odporu v uvedenej právnej veci.

Napriek následným urgenciám o vytýčenie termínu pojednávania nebol vykonaný

Okresným súdom Bratislava I., už žiadny procesný úkon.

Listom zo dňa 30. 05. 2011 navrhovateľ žiadal Okresný súd Bratislava I,

aby v danom spore vytýčil termín pojednávania, nakoľko bolo poukázané na skutočnosť,

že navrhovateľ ako živnostník z dôvodu bezdôvodného neplnenia pohľadávok odporcom

sa dostáva do veľmi obtiažnej finančnej situácie.

Okresný súd bol taktiež urgovaný formou e mailov právnym zástupcom

navrhovateľa, aby tento vytýčil termín pojednávania čo najskôr podľa možností rozvrhu

práce príslušného sudcu.

Navrhovateľ listom zo dňa 22. 09. 2014 podal predsedníčke Okresného súdu

Bratislava I sťažnosť, v ktorej upozornil na prieťahy v danom súdnom konaní.

Predsedníčka Okresného súdu Bratislava I odpovedala navrhovateľovi listom zo dňa

17. 10. 2014, že sťažnosť na prieťahy v konaní je dôvodná, nakoľko odo dňa 30. 04. 2010,

kedy bolo súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu, nebol vo veci

vykonaný žiaden úkon súdu.

Navrhovateľ sa riadne a včas (a to bezprostredne po splatnosti jeho pohľadávok)

obrátil so žalobou na súd s dôverou, že mu bude poskytnutá súdna ochrana jeho zákonných

práv. Nezaplatenie peňažnej pohľadávky a následné prieťahy v súdnom konaní však mali

nepriaznivý vplyv na úhradu jeho vlastných záväzkov, znemožnilo mu tak podnikanie,

obstarávanie a následný predaj tovarov a služieb, nebol schopný riadne a včas uhrádzať

svoje záväzky, čo viedlo následne k platobnej neschopnosti a v konečnom dôsledku

ukončeniu vlastnej podnikateľskej činnosti navrhovateľa.

Navrhovateľ ako živnostník sa vzhľadom na skutočnosť nezaplatenia peňažnej

pohľadávky a prieťahov v predmetnom súdnom konaní, a to napriek zaplateniu nie malej

peňažnej sumy súdneho poplatku vopred, dostal do bezvýchodiskovej finančnej situácie

v podnikaní, musel ukončiť svoju vlastnú podnikateľskú činnosť, čím došlo k závažnému

zásahu do osobnostných aj majetkových práv navrhovateľa.

Nečinnosť súdu v dlhšom časovom období zároveň zvyšuje riziko zníženia finančnej

bonity odporcu spoločnosti ako dlžníka do takej miery, že aj v prípade

úspechu sťažovateľa v súdnom konaní jeho pohľadávka zostane neuspokojená v dôsledku

nemajetnosti odporcu.

Samotná skutočnosť, že došlo k vytýčeniu termínu pojednávania Okresným súdom

Bratislava I ako súdu prvého stupňa po skoro piatich rokoch a následnému vydaniu

súdneho rozhodnutia, nemožno bez všetkého považovať za dostatočnú nápravu prieťahov

a najmä následku, ktorý spôsobili navrhovateľovi, a to aj z pohľadu, že išlo o skutkovo

a právne jednoduchý súdny spor.

Za daných okolností máme za to, že ako jediný možný a spravodlivý prostriedok

nápravy a zmiernenia ujmy sťažovateľa je priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia za niekoľko rokov prieťahov, ktoré v súdnom konaní vznikli a ktoré ho tak

zbytočne predĺžili, práve v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I. Navrhovateľ

z tohto dôvodu požaduje za porušenie jeho práva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 2 120, EUR (t. j. približne vo výške sumy úrokov z omeškania odo dňa podania

návrhu na zaplatenie peňažnej pohľadávky do doby vyhlásenia rozsudku v danej veci

Okresným súdom Bratislava I).

Vzhľadom k vyššie uvedenému, podávame sťažnosť proti porušeniu základných práv a

slobôd v konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Bratislava I. V danom

konaní sa od roku 2010, t. j. 4 roky a osem mesiacov nepojednávalo a nevykonal žiaden iný

právny či procesný úkon. Domnievame sa, že nekonaním Okresného súdu Bratislava I bolo

porušené právo sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Súd sa v konaní sp. zn. touto zásadou neriadil a porušil dané

ustanovenie .“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

2 120, EUR, ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 355,73 EUR (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattri centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ing. Branislava Pecha, PhD., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ ďalej doplnil sťažnosť podaním zo 4. marca 2015, doručeným ústavnému

súdu 11. marca 2015, v ktorom okrem iného uvádza:

«Po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia – Rozsudku Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 22. 01. 2015 sťažovateľ zistil, že medzičasom v spoločnosti

došlo... (v marci 2014) k zmenám v osobe spoločníka a konateľa

a to na osoby, ktoré sú nekontaktné a teda spoločnosť bola medzičasom

(v marci 2014) týmto spôsobom „zlikvidovaná.“...

Uvedené znamená, že pohľadávka sťažovateľa sa v dôsledku porušenia práva

sťažovateľa, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek úspechu

sťažovateľa v súdnom konaní stala de facto nevymožiteľná...

Za daných okolností máme za to, že ako jediný možný a spravodlivý prostriedok

nápravy a zmiernenia ujmy sťažovateľa (zásahu do osobnostných a majetkových práv

sťažovateľa), je priznanie primeraného finančného zadosťučinenia za nevymožiteľnosť práva

sťažovateľa a za niekoľko rokov prieťahov, ktoré v súdnom konaní vznikli a ktoré ho tak

zbytočne predĺžili, a to práve v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Bratislava I.

Navrhovateľ z toho dôvodu požaduje za porušenie jeho práva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 6.699,93 EUR (t. j. sumy istiny vo výške 4.579,93 EUR a sumy

2 120, EUR vo výške sumy úrokov z omeškania odo dňa podania návrhu na zaplatenie

peňažnej pohľadávky do doby vyhlásenia rozsudku v danej veci Okresným súdom

Bratislava I).»

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu

základného práva nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa

je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

základných práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa . Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, v ktorom podľa neho okresný súd porušil jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľa, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,

že okresný súd rozsudkom sp. zn. z 22. januára 2015 rozhodol vo veci

samej. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že okresný súd

rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu, t. j.

pred 27. februárom 2015, vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už okresný súd nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom,

a teda nemohol už ani porušovať základné právo označené sťažovateľom.

Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní sp. zn. sťažnosťou,

ktorá bola ústavnému súdu doručená 27. februára 2015, t. j. v čase, keď okresný súd

už vo veci nekonal, resp. keď rozsudok okresného súdu č. k. 111

z 22. januára 2015 už bol sťažovateľovi doručený 9. februára 2015, k porušovaniu jeho

základného práva podľa už nemohlo dochádzať.

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, ktorého sa sťažovateľ domáha, argumentujúc výškou ujmy

spôsobenej mu postupom všeobecného súdu, nie je prostriedkom nápravy tejto ujmy

spôsobenej mu v konaní pred všeobecným súdom ani účelom konania podľa ,

ale je jedným z právnych dôsledkov vyslovenia porušenia práv sťažovateľa ústavným súdom

v konaní podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015