Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 260/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1939 0002 BX z 10. februára 2015,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych

vecí a rodiny (ďalej len „ústredie práce“) č. j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1939

0002 BX z 10. februára 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava IV (ďalej len „úrad

práce“) rozhodnutím č. BA4/OPHN/SOC/2014/1603 0018 z 11. novembra 2014 rozhodol

podľa o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej

núdzi“) a podľa o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o znížení pomoci v hmotnej núdzi

sťažovateľke v sume 55,80 € mesačne od 1. októbra 2014.

Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodlo

ústredie práce napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie úradu

práce z 11. novembra 2014 potvrdilo.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:

„Úrad práce... ako aj Ústredie práce... nezisťoval skutočnosť,

že mám ukončené vysokoškolské vzdelanie (som absolventka Slovenská vysoká

škola technická, chemicko technologická fakulta ukončená v roku 1980 a Ekonomická

Univerzita, fakulta podnikový manažment, ukončená v roku 1995).

že nikdy som nebola a nie som odkázaná na pomoc inej osoby (JEP: Z 74) ako sa

uvádza v Rozhodnutí Bratislavskej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 22. 1. 1991

o mojom zdravotnom stave (t. j. znížení pracovnej schopnosti). Toto rozhodnutie

je nesprávne a zavádzajúce.

V čase vydania Rozhodnutia o ZPS som pracovala ako samostatná technologička

v ... Moje pracovné obmedzenie sa týkalo iba fyzický náročnej práci

na tomto pracovisku. O tejto skutočnosti som Úrad práce... informovala osobne dňa

22. júla 1991..., kedy som sa prvýkrát evidovala na Úrad práce... ako uchádzačka

o zamestnanie. V rokoch 1990 a 1995 som študovala na Ekonomickej Univerzite... a preto

som sa naďalej zamestnávala ako ekonómka − účtovníčka správkyňa daní.

Napriek tomu, že som dňa 12. 09. 2014 osobne navštívila kanceláriu Úrad práce...

a predložila aktuálnu lekársku správu, že ponuku na vykonávanie pracovnej činnosti

v , nemôžem vykonávať zo zdravotných dôvodov..., kde nebola

uvedená činnosť. Aktivačné centrum ÚPSVR..., mi naďalej dňa 16. 1. 2015 ponúklo iba

činnosť údržba a úprava verejnej zelene v , v čase,

keď bolo všetko pod snehom...

Toto považujem za diskrimináciu a znevažovanie mojej osoby a som toho názoru,

že Úrad práce... porušil moje základné a ľudské práva v zmysle Čl. 12 odstav 1

Slovenskej republiky.

Úrad práce... nezisťoval moje reálne uplatnenie v zamestnaní ani môj aktuálny

zdravotný stav.

V evidencii UPSVR som od 29. 12. 2010 t. j. viac ako štyri roky.

Prečo mi Úrad práce... nikdy neponúkol, alebo nesprostredkoval vhodné

zamestnanie primerané môjmu vzdelaniu, praxi, veku a zdravotnému stavu?

Ako si Úrad práce... vykonával a vykonáva služby k zamestnanosti, podľa zákona NR

SR č. o službách zamestnanosti, keď som sa sama musela súdiť pre porušovanie

a Zákona NR SR č. 312 Z. z. o štátnej

službe s mojimi bývalými zamestnávateľmi?“

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Dávka určená na zabezpečenie základných životných podmienok 61,60 eura

mesačne, ak ide o jednotlivca, podľa o pomoci v hmotnej núdzi

je v rozpore Čl 39. odst. 2 .

Rozhodnutie č. j. PS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1939 0002BX... zo dňa

10. 02. 2015... je neplatné a v rozpore z Čl 39. odst. 2 .“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľka špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20

ods. 1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným

súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označila za porušovateľa svojich práv.

Vychádzajúc zo znenia petitu sťažnosti sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že

sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa napadnutým

rozhodnutím ústredia práce z 10. februára 2015.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Vychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd poukazuje na § 22 ods. 4

zákona o pomoci v hmotnej núdzi, podľa ktorého právoplatné rozhodnutia vo veciach

pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku sú preskúmateľné súdom.

Z uvedeného ustanovenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že sťažovateľka

sa môže účinne domáhať ochrany svojich základných práv napadnutým rozhodnutím

ústredia práce z 10. februára 2015 na všeobecnom súde podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. Právomoc všeobecných súdov rozhodnúť v predmetnej veci sťažovateľky

v danom prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu

rozhodnúť o jej sťažnosti.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľky podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2015