Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 194/2015
PDF · 487.79 KB
No categories available
I. ÚS 194/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M TECH partner s. r. o., Vodárenská 28/6006,
Prešov, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Surmom, Hlavná 122, Prešov, vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskej inovačnej
a energetickej agentúry pri posudzovaní splnenia podmienok poskytnutia pomoci,
rozhodnutím Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry z 21. mája 2013 o neschválení
žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy: kód
KaHR 111DM 1301, postupom ministra hospodárstva Slovenskej republiky pri vybavovaní
podnetu na preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku a rozhodnutím Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry
z 8. septembra 2014 o odmietnutí žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti
o poskytnutie nenávratného finančného príspevku č. 2014/1020/11078 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti M TECH partner s. r. o. o d m i e t a pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola
19. novembra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti M TECH partner s. r. o. (ďalej len
,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na spravodlivý proces
podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), základného práva na rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva na spravodlivé konanie podľa
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), práva
na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a porušenie zákazu diskriminácie
podľa čl. 14 dohovoru postupom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ministerstvo“) a Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (ďalej len ,,agentúra“)
pri posudzovaní splnenia podmienok poskytnutia pomoci rozhodnutím agentúry
z 21. mája 2013 o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
v rámci výzvy: kód KaHR 111DM 1301, postupom ministra hospodárstva Slovenskej
republiky (ďalej len ,,minister“) pri vybavovaní podnetu na preskúmanie rozhodnutia
o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku a rozhodnutím
agentúry z 8. septembra 2014 o odmietnutí žiadosti o preskúmanie rozhodnutia
o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
č. 2014/1020/11078.
2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka podala 10. júna
2013 žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy: kód KaHR
111DM 1301, ktorá bola ministerstvom prijatá. Na výzvu agentúry doručenej sťažovateľke
23. decembra 2013 predložila sťažovateľka vyžadované podklady. Rozhodnutím z 21. mája
2014 (v petite sťažnosti nesprávne uvedený dátum 21. mája 2013, pozn.) agentúra
neschválila žiadosť sťažovateľky o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z dôvodu
nesplnenia podmienok poskytnutia pomoci.
2
Konkrétnym dôvodom rozhodnutia agentúry bol nedoplatok sťažovateľky proti
Sociálnej poisťovni vo výške 0,01 eur. Sťažovateľka následne ministrovi adresovala podnet
na preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku z 10. júna 2014. Rozhodnutím agentúry z 8. septembra 2014 bola žiadosť
sťažovateľky o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku odmietnutá, keďže nesmerovala proti posúdeniu splnenia výberových
kritérií a nebola odôvodnená.
3. Sťažovateľka po opise už uvedeného sledu postupov a rozhodnutí agentúry
v sťažnosti v podstatnom uviedla:
,,Nedoplatok voči Sociálnej poisťovni vo výške 0,01 EUR bol jediným nedostatkom
formálne vytknutým sťažovateľovi a predstavoval jediný dôvod, pre ktorý bol sťažovateľov
projekt odmietnutý ešte len vo fáze preverovania splnenia podmienok na poskytnutie
pomoci a nebol ďalej posudzovaný v rámci výberových kritérií na poskytnutie nenávratného
finančného príspevku (NFP) z fondov Európskej únie..
... odbor ministerstva konštatuje, že v posudzovanom období, t. j. v januári 2014
existoval u žiadateľa o NFP nedoplatok na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 0,01
EUR za obdobie 05/2011, ale zároveň mal aj preplatok za obdobie 10/2013 vo výške 130,03
EUR, čiže sťažovateľ mal splnené odvodové povinnosti...
Zároveň poukazujeme aj na výslovné znenie § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, v zmysle ktorého ak je suma dlžného poistného nižšia ako 3,32 EUR,
Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše...
Uvedeným formalistickým prístupom ministerstva a agentúry, t. j. odmietnutím
žiadosti pre nedoplatok vo výške 0,01 EUR, ktorý ani Sociálna poisťovňa nevymáha, došlo
k porušeniu sťažovateľovho práva na spravodlivé konanie pri posudzovaní žiadosti o NFP
z fondov EÚ... Sme toho názoru, že rozhodnutie o neschválení žiadosti z 21. mája 2013 bolo
vydané v rozpore s podmienkami poskytnutia pomoci a preto malo byť preskúmavané
ministrom v zmysle § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z...
Zároveň v danom prípade podnet na preskúmanie rozhodnutia agentúry
o neschválení žiadosti o NFP nevybavoval minister, ako to predpokladá zákon č. 528/2008
Z. z., ale samotná agentúra, ktorá pri preskúmaní vlastného rozhodnutia o neschválení
žiadosti o NFP nekoná z pozície nestranného orgánu...
Princíp rovnosti zbraní v zmysle čl. 47 ods. 3 ústavy dáva každej strane konania
možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody
voči protistrane. Zo skutočnosti, že predmetný nedoplatok voči Sociálnej poisťovni je
za obdobie 05/2011 vyplýva, že tento musel existovať aj v čase posudzovania iných dvoch
žiadostí sťažovateľa o poskytnutie NFP... Ani v jednom z týchto dvoch prípadov predmetný
nedoplatok nebol sťažovateľovi vytknutý ... a teda postup daných orgánov je založený
na svojvôli...
Užívanie práva na spravodlivé konanie o žiadostiach o poskytnutie NFP nebolo
doteraz sťažovateľovi zabezpečené bez diskriminácie založenej na regionálnom pôvode
sťažovateľa, keďže ako spoločnosť so sídlom v Prešovskom kraji bola pri posudzovaní
svojich žiadostí o NFP znevýhodnená oproti najväčšiemu konkurentovi... so sídlom
v Banskobystrickom kraji.
Navyše bolo v danom prípade porušené aj právo na účinný opravný prostriedok, keď
sa minister nezoberal na základe podnetu preskúmaním rozhodnutia o neschválení žiadosti
o NFP, ale podnet na preskúmanie rozhodnutia riešila agentúra postupom podľa § 14
ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z., ktorý na danú situáciu nebolo možné aplikovať a zároveň
nekonala z pozície nestranného orgánu.“
4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
ministerstva a agentúry pri posudzovaní splnenia podmienok poskytnutia pomoci,
rozhodnutím agentúry z 21. mája 2013 (správne 21. mája 2014, pozn.) o neschválení
žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku v rámci výzvy: kód
KaHR 111DM 1301, postupom ministra pri vybavovaní podnetu na preskúmanie
rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
a rozhodnutím agentúry z 8. septembra 2014 o odmietnutí žiadosti o preskúmanie
rozhodnutia o neschválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku
č. 2014/1020/11078 došlo k porušeniu jej označených práv. Ďalej žiadala, aby ústavný súd
zrušil rozhodnutie agentúry z 8. septembra 2014 v spojení s rozhodnutím agentúry 4
z 21. mája 2013 (správne 21. mája 2014, pozn.) a zaviazal ministerstvo a agentúru spoločne
a nerozdielne zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 eur a nahradiť
jej trovy konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo
slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Cieľom
predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti namietajúcej porušenie
základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie konanie alebo
o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom zo
zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný
súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže
odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podstata sťažnostných námietok sťažovateľky je sústredená do tvrdenia
o formalistickom postupe agentúry a nekonania ministra o jej podnete za situácie, keď
tvrdený nedoplatok voči Sociálnej poisťovni ani neexistoval, a aj v prípade jeho
existencie by ho Sociálna poisťovňa vzhľadom na jeho zanedbateľnú výšku
nepredpísala. Ak za týchto okolností bola jej žiadosť o nenávratný finančný príspevok
rozhodnutím agentúry z 21. mája 2014 neschválená a jej následný podnet ministrovi bol
posúdený ako žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti o nenávratný
finančný príspevok a táto žiadosť bola rozhodnutím agentúry z 8. septembra 2014
odmietnutá, došlo tým podľa názoru sťažovateľky k zásahu do jej označených práv
podľa ústavy a dohovoru.
8. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej
z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 528/2008 Z.
z.“) na poskytnutie pomoci a podpory nie je právny nárok.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. žiadateľ môže podať písomnú žiadosť
o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti, ak žiadateľ a riadiaci orgán nie je tá
istá osoba. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o nechválení žiadosti možno podať len
proti posúdeniu splnenia výberových kritérií. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o
neschválení žiadosti musí byť odôvodnená a podaná riadiacemu orgánu, ktorý
rozhodnutie o neschválení žiadosti vydal, do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak
žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti nespĺňa podmienky 6
ustanovené týmto odsekom, riadiaci orgán žiadosť odmietne. Odmietnutie žiadosti o
preskúmanie rozhodnutia o neschválení žiadosti je konečné.
Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z. štatutárny orgán riadiaceho orgánu
môže z vlastného podnetu preskúmať rozhodnutie o schválení žiadosti alebo
rozhodnutie o neschválení žiadosti. Ak bolo toto rozhodnutie vydané v rozpore s
podmienkami poskytnutia pomoci a podpory podľa § 13 ods. 3, štatutárny orgán
riadiaceho orgánu vydá rozhodnutie o preskúmaní tohto rozhodnutia, ktorým toto
rozhodnutie zmení alebo zruší, a súčasne rozhodne o schválení žiadosti alebo
neschválení žiadosti.
Podľa § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. rozhodnutia vydané v konaní podľa
tejto časti zákona nie sú preskúmateľné súdom.
9. Prvotnou otázkou, ktorou sa musel ústavný súd zaoberať pri prerokovaní
sťažnosti sťažovateľky, bola otázka jeho právomoci na jej prerokovanie. Z citovaného §
14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z. z. je totiž zjavné, že rozhodnutia, ktorými malo dôjsť
k zásahu do označených práv sťažovateľky, a postupy, ktoré im predchádzali, sú
vylúčené zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Za týchto okolností bolo
potrebné ustáliť otázku, či v prípade zákonom ustanoveného vylúčenia rozhodnutí
agentúry zo súdneho prieskumu v systéme všeobecného súdnictva môže byť daná
právomoc ústavného súdu na ich prieskum na základe individuálnej sťažnosti podľa čl.
127 ods. 1 ústavy.
10. Konanie o žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku má
špecifický charakter a jeho účelom je rozhodnúť o schválení alebo neschválení
žiadosti. Je len prirodzené a typické pre toto konanie, ako aj obdobné rozdeľovacie
procesy, že podmienky poskytnutia pomoci sú spravidla prísne nastavené a ich
splnenie je prvotným predpokladom úspechu žiadateľa. Ani ich bezvýhradné splnenie
však nemusí byť zárukou úspechu, keďže pri rozdeľovaní zdrojov z fondov Európskej
únie požadovaný objem zdrojov spravidla prevyšuje objem zdrojov určených na
rozdelenie. Následne príslušný orgán po aplikácii hodnotiacich a výberových kritérií
rozhodne o schválení žiadosti a určení výšky schválenej pomoci alebo o jej neschválení.
11. K naplneniu tohto cieľa a účelu konania o poskytnutí pomoci, na ktorú
explicitne nie je právny nárok, ustanovil zákonodarca menej formálny proces, ktorého
definičnými znakmi sú vylúčenie Správneho poriadku (okrem ustanovení o doručovaní
a lehotách), výrazne limitovaný opravný prostriedok, ktorým možno namietať len
proti posúdeniu splnenia výberových kritérií, a vylúčenie súdneho prieskumu
v systéme všeobecného (správneho) súdnictva.
12. Pred novelou zákona č. 528/2008 Z. z. vykonanou zákonom č. 111/2012 Z. z.
účinnou od 1. apríla 2012 neboli rozhodnutia agentúry vylúčené z prieskumu v
správnom súdnictve. Vylúčenie súdneho prieskumu týchto rozhodnutí bolo
v dôvodovej správe k návrhu novely zákona odôvodnené takto: „Súdne konania sú
zdĺhavé a vyplácanie pomoci podľa jednotlivých programov je časovo limitované, tzn. je
určený časový limit, do ktorého je možné použiť – realizovať platbu voči prijímateľovi
pomoci prostriedky EÚ v rámci financovania jednotlivých programov. Podanie žaloby
podľa piatej časti OSP môže spôsobovať problémy s financovaním projektov v prípade
úspešnosti žalobcu – žiadateľa o nenávratný finančný príspevok (dávame na vedomie, v
prípade, ak by súdny spor bol ukončený až v čase, kedy už nie je možné prostriedky EÚ
prefinancovať prijímateľovi pomoci), malo by to v konečnom dôsledku výrazne negatívny
vplyv na štátny rozpočet, nakoľko predmetný projekt by musel byť v plnej miere financovaný
z prostriedkov štátneho rozpočtu. V praxi sa vyskytujú aj špekulatívne žaloby zo strany
žiadateľov, kedy žiadateľ jednoznačne nespĺňa kritériá spôsobilosti alebo oprávnenosť
žiadateľa a v dôsledku formálnej chyby v rozhodnutí sa snaží dospieť k poskytnutiu
nenávratného finančného príspevku. Je to nevhodná prax, ktorú treba vylúčiť.“
8
13. Ústavný súd by teda podľa sťažovateľky mal byť prvým nezávislým súdnym
orgánom, ktorý by mal posudzovať postup a rozhodnutia agentúry.
14. Z odlišného vymedzenia právomoci, postavenia a úloh ústavného súdu
a všeobecných súdov je zrejmé, že ústavný súd nemá a nemôže nahrádzať správne
súdnictvo, do ktorého právomoci patrí preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej
správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci,
ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzajúc z dôvodovej
správy k zákonu č. 111/2012 Z. z. rozumie racionalite vylúčenia rozhodnutí agentúry
z prieskumu v správnom súdnictve a v konaní o sťažnosti sťažovateľky vychádza
z jeho ústavnej konformity. Prípadný súdny prieskum rozhodnutí tohto typu sa totiž
objektívne javí ako neúčelný, keďže by v alokačnej (prerozdeľovacej) praxi v režime
zákona č. 528/2008 Z. z. mohol spôsobovať nemalé následné právne (ale aj praktické)
problémy, a to najmä vzhľadom na prísne vecné, formálne a časové súvislosti alokácie
dostupných zdrojov z fondov Európskej únie.
15. Ak za týchto okolností zákonodarca vylúčil možnosť súdneho prieskumu
rozhodnutí agentúry v systéme všeobecného (správneho) súdnictva, bolo by v rozpore
s ústavným rozdelením právomocí medzi ústavné a všeobecné súdnictvo, ak by ústavný
súd na seba atrahoval právomoc, ktorú nemajú ani všeobecné súdy. Ústavný súd je
totiž nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), čo vylučuje, aby
vstupoval do posudzovania takých otázok nastolených sťažovateľkou, na ktorých
posúdenie a rozhodnutie sa nevzťahuje ani právomoc všeobecných súdov. Z uvedených
dôvodov bola sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného
súdu na jej prerokovanie.
III.
16. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími
návrhmi sťažovateľky (návrh na zrušenie rozhodnutí agentúry, priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že
ústavný súd sťažnosti vyhovie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015
10