Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 221/2015
PDF · 244.16 KB
No categories available
III. ÚS 221/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť Hnutia za slobodu prejavu v likvidácii, Devínska cesta 16,
Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, L. Dérera 2, Bratislava,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.
8 Co 290/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Hnutia za slobodu prejavu v likvidácii o d m i e t a ako podanú zjavne
neoprávnenou osobou.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. novembra
2014 doručená sťažnosť Hnutia za slobodu prejavu v likvidácii (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2013.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 20.
marca 2013 odvolal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“)
zo 7. februára 2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 19 C 85/2001. Súdny spis okresného
súdu spolu s odvolaním bol krajskému súdu predložený na rozhodnutie 7. mája 2013 a bola
mu pridelená sp. zn. 8 Co 290/2013.
Vzhľadom na to, že krajský súd po predložení súdneho spisu okresného súdu na
rozhodnutie o odvolaní bol dosiaľ nečinný, sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd v náleze
vyslovil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 290/2013 porušil jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby krajskému
súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné
zadosťučinenie v sume 30 000 €, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 49 zákona o ústavnom súde sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Podľa § 34 ods. 4 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických
hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 85/2005 Z. z.“) stranu, ktorá si
nesplní povinnosť podľa odseku 3, ministerstvo zapíše v registri strán s dodatkom
„v likvidácii“ k 1. októbru 2005 a strana bude môcť vykonávať iba pôsobnosť súvisiacu so
zrušením strany. Strana je povinná do 15. októbra 2006 vymenovať likvidátora a oznámiť
ministerstvu jeho meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu. Ak strana do
15. októbra 2006 neoznámi ministerstvu likvidátora, ministerstvo zapíše ako likvidátora
štatutárny orgán strany, a ak strana nemá zvolený štatutárny orgán, ministerstvo zapíše ako
likvidátora splnomocnenca.
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ je od 1. októbra 2005 zrušený (v likvidácii), a ako už
bolo uvedené, v zmysle citovaného § 3 ods. 4 zákona č. 85/2005 Z. z. môže vykonávať iba
pôsobnosť súvisiacu so zrušením strany.
Vzhľadom na to, že uplatnenie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je
vykonávaním pôsobnosti súvisiacej so zrušením strany, ústavný súd sťažnosť pri jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd nad rámec poukazuje na to, že svojím nálezom sp. zn. II. ÚS 100/2015
zo 16. apríla 2015 priznal fyzickej osobe , ktorá je súčasne likvidátorom
politickej strany Hnutie za slobodu prejavu, finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
za vznik zbytočných prieťahov spôsobených postupom krajského súdu v napadnutom
konaní, ktorého účastníkom je aj Hnutie za slobodu prejavu v likvidácii.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa v nej
uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. mája 2015