Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 342/2015
PDF · 243.27 KB
No categories available
II. ÚS 342/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného , ,
vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu
Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 36/2012 a postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 105/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu
Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 36/2012
a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 2 To 105/2013. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. apríla 2015.
Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol trestným
rozkazom okresného súdu č. k. 2 T 36/2012 65 zo 6. marca 2012 uznaný za vinného
zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest odňatia
slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom v trvaní 3 rokov. Podľa okresného súdu sťažovateľ 3. októbra 2011 okolo 10.50 h
v Bratislave na pristúpil k poškodenému a vyzval
ho, aby mu dal zlatú retiazku, pričom po odmietnutí poškodeného retiazku dať snažil sa ju
poškodenému strhnúť, čo sa mu nepodarilo. Pri vzájomnom naťahovaní sťažovateľ povedal,
že ak mu poškodený retiazku nedá, tak vytiahne nôž a zareže ho. Napokon sa sťažovateľovi
podarilo retiazku strhnúť a ujsť, čím spôsobil škodu vo výške 600 €. Následným rozsudkom
okresného súdu sp. zn. 2 T 36/2012 z 15. apríla 2013 bol sťažovateľ opätovne uznaný
vinným v rovnakom rozsahu a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 rokov.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 105/2013 (dátum vydania uznesenia sa
z predloženej kópie nedá zistiť, pozn.) bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola
vrátená na ďalšie konanie, a to vzhľadom na rozpory medzi viacerými znalcami v otázke
príčetnosti sťažovateľa. Ďalším rozsudkom okresného súdu (pravdepodobne z 15. apríla
2013, pozn.) bol sťažovateľ opätovne uznaný vinným. Odvolanie sťažovateľa krajský súd 26.
februára 2015 zamietol, pričom jeho uznesenie nebolo do podania sťažnosti doručené.
2
Podľa názoru sťažovateľa pri vyšetrovaní boli porušené jeho práva. Jeho právna
zástupkyňa navrhla okresnému súdu vrátiť celú vec do prípravného konania, keďže
sťažovateľ je duševne chorý, mentálne zaostalý, má problémy v rámci rozpoznávacej
schopnosti a jeho prejav je dosť problémový. Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo porušené
jeho právo na obhajobu s tým, že nevie čítať ani písať a ani nevie, čo podpísal. Spáchanie
trestného činu lúpeže nebolo dokázané. Vo veci nebol vypočutý žiaden svedok v súvislosti
s tým, či poškodený mal vôbec niekedy zlatú retiazku. Sám poškodený sa počas prípravného
konania doznal, že ešte pred vykonaním rekognície mal k dispozícii fotku sťažovateľa, preto
nemožno súhlasiť so spôsobom vykonania rekognície, a to tým viac, že po predvedení na
políciu si sťažovateľ musel obliecť tepláky.
Sťažovateľ žiada, aby právoplatné rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu boli
zrušené a bol spod obžaloby oslobodený.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a
o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne
neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania.
Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.
Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu
poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,
keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.
Z argumentácie sťažovateľa je zrejmé, že namieta inter alia porušenie práva na
obhajobu v súvislosti s jeho duševným stavom, ako aj s tým, že nevie čítať a písať a ani
nevie, čo podpísal.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolanie v prospech obvineného
možno podať do 3 rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému. Ak sa rozhodnutie doručuje
obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho
doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr (§ 370 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku).
Z dosiaľ uvedeného možno vyvodiť, že sťažovateľ má možnosť napadnúť uznesenie
krajského súdu dovolaním, o ktorom je príslušný rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej
republiky. Znamená to zároveň, že sťažovateľ ešte nevyčerpal všetky právne prostriedky na
ochranu jeho práv pred všeobecnými súdmi. Tým je v danom štádiu konania vylúčená
právomoc ústavného súdu.
Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
4
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2015