Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 232/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 predbežne

prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich,

PhD., vedené pod spisovými značkami: a vo veci

namietaného porušenia jej základných práv zaručených v a

Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej

Bystrici vedenými pod spisovými značkami: z 20. novembra 2013

() a zo 4. februára 2014 () a takto

rozhodol:

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými

značkami: a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude

ďalej vedené pod sp. zn. .

Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

2

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. apríla 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vedené spisovými značkami: a ,

ktorými namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), práva zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. novembra 2013

() a sp. zn. zo 4. februára 2014 ().

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu v konaniach

vedených Okresným súdom Žiar nad Hronom a Okresným súdom Lučenec (ďalej aj

„okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných

súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu

spôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných

súdov ako celku a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu

v obvode krajského súdu.

Sťažovateľka tvrdí, že okresné súdy ju svojimi uzneseniami špecifikovanými

v sťažnostiach (sp. zn. z 27. marca 2013 ̶Okresný súd Žiar nad Hronom

a sp. zn. z 19. septembra 2013 – Okresný súd Lučenec) zaviazali na

zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní

podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky

zaujatosti, mal krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdiť uznesenia okresných súdov

ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami

krajský súd porušil ňou označené práva, keď:

„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;

d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;

e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax

Najvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv porušil

právo vlastniť majetok zaručené SR, právo na pokojné užívanie majetku

zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi povinnosť poskytnúť

finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie, čím nedôvodne znížil

majetok sťažovateľa.“

Podľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnom

posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania

neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský súd prejavy vôle

sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách mali vyhodnotiť ako námietky zaujatosti.

Okrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol jej

prejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť za

podanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od súdnych

poplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, pozn.),

a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj námietkové konania by

mali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.

Sťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných súdov,

ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili podania

sťažovateľky ako námietky zaujatosti.

4

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví porušenie jej základných práv podľa a a práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského

súdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti tomuto súdu na ďalšie konanie

a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Súčasne žiada ústavný súd

o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutých

uznesení krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu napadnutými

uzneseniami krajského súdu.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. V zmysle

v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho

začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom

súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona

o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa použiť na prípadné

spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností, ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred

ústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,

tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základných práv zaručených a práv

zaručených dohovorom a dodatkovým protokolom napadnutými uzneseniami

krajského súdu

Sťažovateľka v sťažnostiach tvrdí, že napadnutými uneseniami krajský súd potvrdil

ako vecne správne rozhodnutia okresných súdov, ktorými tieto mali sťažovateľku zaviazať

na zaplatenie súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti, a tým porušil ňou

v sťažnosti označené základné práva podľa a práva podľa dohovoru a dodatkového

6

protokolu, pretože, ako vyplýva z jej písomných podaní v konaniach pred okresnými súdmi,

ako aj z odvolaní proti prvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti

podľa jej názoru nepodala.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní oboch sťažností sťažovateľky zistil, že tieto

absolútne nekorešpondujú so skutočnosťami, ktoré sú obsahom napadnutých rozhodnutí

a ktoré sťažovateľka predložila ako prílohy svojich sťažností.

Uznesením sp. zn. z 20. novembra 2013 krajský súd odvolanie

sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.

z 27. marca 2013, ktorým bola sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za vznesenú námietku zaujatosti, odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) Občianskeho

súdneho poriadku z dôvodu jeho oneskoreného podania, a preto sa dôvodmi odvolania už

nezaoberal.

Vo veci vedenej pod sp. zn. krajský súd uznesením zo 4. februára

2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. z 19. septembra

2013, ktorým však nebolo rozhodnuté o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok

za podanú námietku zaujatosti, ale o jej návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b) a , ktorému nevyhovel.

Je evidentné, že sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka obrátila na ústavný súd, sú zjavne

neopodstatnené, pretože námietky v nich uvedené nezodpovedajú tomu, čoho sa

v skutočnosti napadnuté rozhodnutia týkali.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na

ďalšie konanie ().

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že medzi označenými

napadnutými uzneseniami krajského súdu a namietaným porušením základných práv

zaručených v a a práv zaručených v dohovoru

a v čl. 1 dodatkového protokolu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, preto sťažnosti

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnené.

Keďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhom na

odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015

8