Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

sťažnosti podanej sťažovateľom v prvom rade ústavný súd zrušil nálezom sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015. V označenom náleze vyslovil porušenie základného práva sťažovateľaprvom rade, nebol podľa záveru ústavného súdu vyjadreného v náleze sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 zákonný, tak ich vec nemala byť podľa ich názoru nanovo pridelenáPiovartsy, keďže na tento nedostatok poukázal už aj ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015. Z uvedených dôvodov sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia

382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 15/2013 zbolo však vyhodnotené Ústavným súdom SR v náleze Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 62/2015-50 z 2.6.2015 ako porušujúce právo sťažovateľov na zákonného sudcu a Ústavnýveci zákonne zriadeným a obsadeným súdom“ (nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 62/2015-50 z 2.6.2015)... Z uvedeného je zrejmé, že Ústavný súd SR považuje za senát

vylúčení z dovolacieho konania. Ústavný súd v náleze z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 62/2015 konštatoval, že sudca najvyššieho súdu, zúčastňujúci sa ako člen senátu najvyššiehočlena s nižším poradovým číslom (6.) [viď nález ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 62/2015]. Vznesenú námietku by bolo preto dôvodné preskúmavať až v prípade zaradenia

zákonných ustanovení a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 62/2015. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republikyaj súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri napr. III. ÚS 62/2015). S poukazom na vyššie uvedené bolo preto rozhodnuté tak, ako je uvedené

tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR z 2. júna 2015, č. III ÚS 62/2015 a na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 16. júla 2009, č. IV. ÚS 38/09-59. Na

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 473/2014 a sp. zn. III. ÚS 62/2015, v zmysle ktorých sa za „sudcu súdu iného stupňa zúčastneného na (skoršom)

15/2013 z 25. júna 2014, ktoré však bolo nálezom ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 62/2015 z 2. júna 2015 zrušené a vec bola vrátená najvyššiemu súdu na nové konanieprávnemu názoru, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v Náleze III. ÚS 62/2015-50 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako aj v Náleze II. ÚS 139/2017 zo dňa

vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 62/2015, uverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky

nahradenie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 62/2015, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod R 23/2015). K výrokom

obsiahnutými v rozvrhu práce a spôsobom, ktorý určuje zákon (m. m. IV. ÚS 116/2011, III. ÚS 62/2015). 22. Zákonný sudca je podľa judikatúry ústavného súdu sudca, ktorý spĺňa