Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 279/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného JUDr. Jozefom

Holičom, Advokátska kancelária, Lužická 7, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

bližšie neoznačených práv postupom Okresného súdu Nitra v konaní

vedenom pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. decembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia bližšie neoznačených „ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z SR a medzinárodnej zmluvy podľa

SR“ postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 26. augusta 2013 odsúdený za trestný čin týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa a a

v znení neskorších predpisov. Odvolanie sťažovateľa podané proti tomuto

rozsudku krajský súd uznesením sp. zn. z 18. marca 2014 podľa § 319 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) zamietol. Sťažovateľom podané dovolanie odmietol najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 12. augusta 2014.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v sťažnosti adresovanej

ústavnému súdu predostiera nesúvislú a neucelenú polemiku so skutkovými a právnymi

závermi rozsudku okresného súdu, ktorú opiera o subjektívne úvahy týkajúce sa hodnotenia

vykonaných dôkazov.

Mimo kontext právnej veci sťažovateľa prezentuje právny zástupca sťažovateľa svoje

všeobecné, kritické názory na adresu práce orgánov činných v trestnom konaní [«Inak

povedané, prokurátor nekoná nezávisle a nestranne a zásadne zvýhodňuje policajta, či

orgán činný v trestnom konaní, na úkor obvineného (pokiaľ obvinený nie je prominentom,

politikom, „celebritou“ a pod.). Zavedením nových útvarov PZ, Úradu špeciálnej

prokuratúry, či Špecializovaného trestného súdu, za účinnosti (tzv.

„nový “), sa porušenia procesných predpisov, a to aj mimoriadne

závažných, spájajú s priamym dopadom na porušenia práva na slobodu, na nezákonné

obmedzenie slobody, či práva na obhajobu.»] a tiež na adresu „súdnej praxe“ pri aplikácii

ustanovení o odmietnutí obžaloby („Súd obžalobu odmietne, t. j. nie je

na úvahe súdu, že chyby prípravného konania odstráni, doplní či konvaliduje

na pojednávaní. Súd odmietne obžalobu ak zistí závažné procesné chyby aj iné, než

porušenie ustanovení zabezpečujúcich právo na obhajobu! Je mi známe, že všetky odvolacie

súdy judikujú odmietnutie obžaloby zásadne nesprávne a v rozpore s gramatickým

výkladom citovaného ustanovenia.“).

V ďalšom bode sťažnosti prezentuje právny zástupca sťažovateľa svojské úvahy

o možnej motivácii oznamovania trestnej činnosti týrania blízkej osoby a zverenej osoby

orgánom činným v trestnom konaní zo strany poškodených obetí («V súčasnosti je treba

prihliadať na to, že trestné oznámenie pre týranie zverenej osoby je prostriedkom vyriešenia

finančnej a bytovej situácie ako i osamostatnenia sa od partnera. Po kampani politickej

strany sa latentné týranie „každej piatej ženy“ stalo vážnym nápadom trestných oznámení.

Veď média vyzývali týrané ženy, aby sa vzopreli a zmenili stav ponižovania a týrania.»),

na čo nadväzujú jeho skutkové úvahy o „pochybnosti“ výpovede svedkyne poškodenej

v trestnej veci sťažovateľa.

V závere sťažnosti vo vzťahu k odvolaciemu konaniu v trestnej veci sťažovateľa

prezentuje právny zástupca sťažovateľa nekonkretizované tvrdenia o porušení „zásady

in dubio pro reo“ a o nedostatku odôvodnenia rozsudku, ktoré sa snaží právny zástupca

podporiť právne irelevantnou argumentáciou o nedostatočnom kvantitatívnom rozsahu

uznesenia („malo celkom 4 strany“).

Vo vzťahu k dovolaciemu konaniu formuluje právny zástupca sťažovateľa značne

nezrozumiteľné argumentačné úvahy prezentované ako výhrady proti skutkovým zisteniam

konajúcich súdov („Naopak sa mohlo skúmať, či medzi útokmi uplynul dlhší čas, či

intenzita a prudkosť či následok fyzického incidentu bol prečinom alebo priestupkom. Ak by

boli časovo poukladané jednotlivé skutky, mohli súdy ustáliť, že aj jednotlivé skutky

v časovej súvislosti a pri frekvencii 2 3 x za týždeň, mohli byť hmotnoprávne uznané tak,

ako to súdy urobili.“) a konštatuje, že vina sťažovateľa nebola preukázaná.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti v závere svojej sťažnosti sťažovateľ

navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil

porušenie jeho „základného práva“ postupmi okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

, krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a najvyššieho

súdu v konaní venom pod sp. zn. , predmetné rozhodnutia zrušil, „odložil

vykonateľnosť“ rozsudku okresného súdu sp. zn. z 26. augusta 2013

a „rozhodnutia o nariadení výkonu trestu odňatia slobody“ a priznal tiež sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v , a síce

v nej absentuje náležité a zrozumiteľné odôvodnenie návrhu, ktoré by poskytlo nevyhnutný

východiskový rámec pre preskúmanie namietaných postupov konajúcich súdov z pozície

sťažovateľom namietaného porušenia označených článkov a dohovoru

(prezentovaných v odôvodnení sťažnosti), ako aj kvalifikovaný návrh rozhodnutia ̶petit

sťažnosti.

Argumentácia obsiahnutá v sťažnosti má charakter neucelených a chaotických,

mnohokrát logicky a právne nezrozumiteľných argumentačných pasáží. Právnym zástupcom

sťažovateľa viackrát prednesené všeobecné tvrdenia o porušení „procesných práv“ nemajú

žiadnu oporu v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň právne zmysluplnej

argumentácii.

Sťažnosť tak neobsahuje konzistentné a zároveň právne relevantné zdôvodnenie, t. j.

také vymedzenie konkrétnych nedostatkov v postupe konajúcich súdov, ktoré by

vykazovalo ústavnoprávnu relevanciu.

Petit sťažnosti sťažovateľa nemá kvalifikovanú podobu, pretože neobsahuje konkrétnu

špecifikáciu základných práv alebo slobôd, ktoré mali byť v prípade sťažovateľa porušené.

V petite sťažovateľ odkazuje na porušenie svojho „základného práva“ bez toho, aby ho

náležite špecifikoval jeho slovným označením, vymedzením príslušného článku, ako aj

uvedením, či ide o právo vyplývajúce z či inej záväznej medzinárodnej zmluvy.

Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

Ústavný súd z uvedeného dôvodu sťažnosť odmietol už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa .

Ústavný súd na záver dodáva, že podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkone

advokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a

záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony

právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne

spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom

().

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,

ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľa sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2015