Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 273/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Peter Szárszoi, pre namietané porušenie základného práva podľa čl.

12 ods. 1 a 2 v spojení s rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. júna 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie

základného práva podľa a 2 v spojení s Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 25. júna 2014.

Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ namieta, že najvyšší súd tým, že

označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) č. k. z 2. apríla 2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredia (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) č. 460 113 7280 zo 6. decembra 2012,

bez zákonného dôvodu zasiahol do jeho základného práva na slobodu a rovnosť

v dôstojnosti a právach ( ) a tiež základného práva na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe ( ).

K okolnostiam tvrdeného porušenia uvedených základných práv sťažovateľ uviedol:

„V roku 2004 som požiadal o predčasný starobný dôchodok, pričom až neskôr som sa

dozvedel, že výpočet tohto dôchodku bol urobený z rozhodujúceho obdobia posledných 10

rokov a dôchodok bol znížený o 25 %. V roku 2005 bola schválená zmena, v dôsledku ktorej

sa výpočet dôchodku robil z rozhodujúceho obdobia 20 rokov. Toto pokladám

za diskrimináciu oproti ostatným dôchodcom a žiadam, aby dôchodok bol prepočítaný

z posledných minimálne 20 rokov tak, ako to bolo vypočítavané ostatným dôchodcom.“

Dodal, že pri uplatnení ochrany tohto jeho základného práva využil všetky právne

prostriedky, ktoré mu právne predpisy poskytujú.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo upravené v

postupom Sociálnej poisťovne a súdu v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu č. k. zo dňa 25. 6. 2014 zrušuje a vec

vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva trovy konania/právneho zastúpenia

284,08 Eur (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov), ktoré je Najvyšší súd (iný

orgán verejnej moci) povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Hoci v texte sťažnosti sťažovateľ poukazuje aj na porušenie jeho základného práva

podľa označeným rozsudkom najvyššieho súdu, v petite sťažnosti

navrhuje jeho zrušenie už len z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 12

ods. 1 .

Faktický spôsob, akým malo byť uvedené základné právo sťažovateľa porušené,

podľa sťažovateľa spočíva v tom, že na základe jeho žiadosti o predčasný starobný

dôchodok od 1. januára 2004 mu bol tento vyrátaný podľa právneho stavu platného

a účinného v danom čase, pričom neskôr došlo k takej zmene relevantných právnych

predpisov [ o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,zákon o sociálnom poistení“)], na základe ktorej by v prípade podania žiadosti až

v roku 2005 viedla k vyššej výške predčasného starobného dôchodku (resp. starobného

dôchodku, na ktorý vznikol sťažovateľovi nárok v roku 2008) sťažovateľa. Vo svojej

podstate tak namieta nesúlad zákona (, ktorým sa mení a dopĺňa

o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov; ďalej len „“) s , ústavnými

zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada

Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom [ ], na ktoré podanie však nie je kvalifikovaným

subjektom [ až f) ].

Ako z príloh sťažnosti vyplýva, sťažovateľovi bol od 1. februára 2004 priznaný

predčasný starobný dôchodok. Keďže sťažovateľ 13. januára 2008 dovŕšil dôchodkový

vek, v zmysle § 69 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v znení platnom a účinnom

do 12. júna 2008), jeho predčasný starobný dôchodok sa stal starobným dôchodkom.

Rozhodnutím č. 460 113 7280 zo 6. decembra 2012 Sociálna poisťovňa podľa § 82

a § 293ce zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia

dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013, zvýšila od 1. januára

2013 starobný dôchodok sťažovateľa na sumu 283,90 eur mesačne.

Rozhodnutím, ktorého zákonnosť bola predmetom súdneho prieskumu v konaní

pred krajským súdom a najvyšším súdom, nebolo rozhodnutie o určení výšky predčasného

starobného dôchodku sťažovateľa, ale až jedno z rozhodnutí o zvýšení už starobného

dôchodku. Nech by teda najvyšší súd rozhodol akýmkoľvek spôsobom, označeným

rozsudkom nemohol porušiť základné právo sťažovateľa podľa , dokonca

ani základné právo sťažovateľa podľa , pretože medzi rozsudkom

najvyššieho súdu a základnou výškou starobného dôchodku sťažovateľa neexistuje vecná ani

právna súvislosť.

Sťažovateľ neuvádza iné dôvody, pre ktoré považuje namietaný rozsudok najvyššieho

súdu za ústavne nekomformný, než zmenu právneho stavu – spôsobu výpočtu sumy

predčasného starobného dôchodku účinným od 1. februára 2005.

Ústavný súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade najvyšší súd

rozhodujúc o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č. k.

z 2. apríla 2013 vyslovil svoj právny názor, vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia

a prihliadol tiež na osobitnú povahu veci – spor o výšku predčasného starobného dôchodku,

resp. starobného dôchodku. Sociálnu poisťovňu tiež upozornil na nedostatky v jej

rozhodovacej činnosti vo veci sťažovateľa, ktorá jeho žiadosť o prepočet starobného

dôchodku podľa vybavila

listom z 30. januára 2013 bez vydania rozhodnutia.

Ústavný súd musí konštatovať, že odôvodnenie sťažnosťou napadnutého rozsudku

najvyššieho súdu je dostatočné a zrozumiteľné. Najvyšší súd dostačujúco vysvetlil, prečo

na základe odvolania sťažovateľa rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení starobného dôchodku sťažovateľa

č. 460 113 7280 zo 6. decembra 2012 potvrdil, pričom jeho závery možno považovať

z ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

Pretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy

a hodnotenia nahrádzať (podobne aj , ) a v tejto situácii nemá

dôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

druhej vety ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2015