Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 260/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, zastúpeného

advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 5 a práva

podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 11. decembra 2014 a uznesením Okresného

súdu Nitra sp. zn. z 21. novembra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. marca 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra 2014 a uznesením Okresného súdu

Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. novembra 2014.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že „v trestnej veci

obvineného pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu

podľa , písmeno c), písmeno a) s poukazom

na písmeno b), písmeno i) a iné... boli obvinení ,

, , a ... vzatí do väzby

uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. zo 16. 05. 2014 z dôvodov

uvedených v písmeno b), písmeno c) ...

Lehota trvania väzby im všetkým piatim začala plynúť od 13. 05. 2014...

Krajský prokurátor v Nitre podal... dňa 07. 11. 2014 návrh na predĺženie lehoty

trvania väzby všetkým piatim obvineným... žiadal, aby súd predĺžil lehotu väzby

u obvinených do 13. 07. 2015...“. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 21. novembra 2014 vyhovel návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre

na predĺženie lehoty trvania väzby u všetkých obvinených a súčasne rozhodol o žiadostiach

obvinenej a obvineného o prepustenie z väzby na slobodu

a o ich žiadostiach o nahradenie väzby sľubom, resp. dohľadom.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „V trestnej veci obvineného ,

, , štátna príslušnosť

Slovenskej republiky,

bolo Uznesením sudkyne

pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. zo dňa

21.11.2014 rozhodnuté v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre pod sp. zn.

zo dňa 11.12.2014, o predĺžení lehoty väzby a súčasne aj o sťažnosti

sťažovateľa proti Uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra v konaní

sp. zn. zo dňa 21.11.2014, pričom sťažovateľ má za to, že uvedeným

rozhodnutím o väzbe a konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo boli porušené jeho

2

základné práva a slobody, pričom ich skutková a právna konkretizácia je uvedená nižšie

v texte tejto ústavnej sťažnosti...

Porušovatelia (t. j. okresný súd a krajský súd, pozn.) v konaní, ktoré rozhodnutiam

predchádzali ako aj v samostatných rozhodnutiach konštatujú, že väzbu nahradzujúce

opatrenia by bolo možné zohľadňovať u obžalovaného, pokiaľ by boli prítomné výnimočné

okolnosti prípadu ( ). Porušovatelia zhodne konštatujú,

že nevzhliadli žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali z ich strany

samotné skúmanie prijatia záruky nahradzujúce samotnú väzbu.

Sťažovateľ má za to, že postup súdov a ich rozhodnutia sú ústavne nekonformné,

nakoľko ich podstata spočíva v tom, že pri nahradení väzby v prípade, ak je obvinený

stíhaný za obzvlášť závažný zločin musí byť obligatórne daná skutočnosť v predmete

výnimočnej okolnosti prípadu, ktorá ho ako právny znak diferencuje od prípadu, ak je

obvinený stíhaný pre skutok kategorizovaný podľa ako zločin alebo

prečin. Máme za to, že vytvorenie osobitnej kategórie trestných činov ako obzvlášť

závažných zločinov (právna definícia v ), pri ktorých je potrebné

pre nahradenie väzby inštitútmi väzbu nahradzujúcimi (záruky) splnenie obligatórnej

povinnosti osobitnej výnimočnosti okolnosti prípadu (bližšie bez zákonnej definície, ktorá sa

nevytvorila a nevyvinula ani rozhodovacou praxou) je požiadavka ústavne nekonformná.

Ani SR ako ani Dohovor nepoznajú takúto osobitnú kategorizáciu

pre inštitúty nahradzujúce väzbu, pričom uvedený Dohovor poskytuje nepochybne

obvineným osobám v naznačenom smere viac práv v rozsahu nahradenia väzby ako Trestný

poriadok. Vzhľadom na to, že uvedený Dohovor bol riadne ratifikovaný je záväzný a má

prednosť pred zákonom. Porušovatelia mali postupovať tak, že mali pripustiť možnosť

(eventualitu) nahradenia väzby u sťažovateľa aj napriek tomu, že je stíhaný pre obzvlášť

závažný zločin, a skutočnosť o výnimočnej okolnosti prípadu, keďže nevyplýva z Dohovoru

ako ani z SR nemali vziať do úvahy, a následne mali posúdiť účel väzby a stupeň

a charakter záruky vo vzťahu k nej a osobe obvineného. Porušovatelia uvedené samotné

posúdenie nevykonali, nakoľko dôvodili povinnosťou prvotnej prítomnosti výnimočnej

okolnosti prípadu.“

3

4. Podľa názoru sťažovateľa „Obmedzenie vo forme výnimočných okolností prípadu

je výrazne obmedzujúce pre úvahu súdu pri rozhodovaní o prepustení obvineného na jednu

z foriem záruky, pričom podstata článku 5 ods. 3 Dohovoru a súčasne článku 17 ods. 1, 2

a 5 je prednosť záruky pred väzbou bez obmedzenia,

čo predstavuje, že súd nemá obmedzenie pri skúmaní prednosti záruky pred väzbou

ani v samotnej úvahe. Uvedené ustanovenie na jednej strane

pripúšťa aj pri obzvlášť závažných zločinoch nahradenie väzby zárukou, avšak súčasne len

za obligatórneho a súčasného splnenia výnimočnej okolnosti prípadu, ktorá skutočnosť

na strane druhej sama vylučuje možnosť použitia nahradenia väzby zárukou. Takéto

obmedzenie nie je definované v článku 5 ods. 3 Dohovoru ako ani v článku 17 ods. 1, 2 a 5

, a je v rozpore s článku 5 ods. 3 Dohovoru ako aj s článkom 17

ods. 1, 2 a 5 .“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením zo dňa

11. 12. 2014 a Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. uznesením

zo dňa 21. 11. 2014 porušili základné právo sťažovateľa... na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 ..., ako aj právo na slobodu podľa Dohovoru...

2. Uznesenie Krajského súdu... zo dňa 11. 12. 2014, sp. zn. a

uznesenie Okresného súdu... zo dňa 21. 11. 2014, sp. zn. sa zrušujú.

3. Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 338,38 €...“

II.

6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti [§ 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)] ústavný súd nahliadol do súdneho spisu

okresného súdu sp. zn. , z ktorého zistil pre posúdenie predmetnej veci tieto

relevantné skutočnosti:

4

č. l. 35 až 50 – zápisnica z výsluchu obvinených z 21. novembra 2014, na ktorom

boli obvinení vypočutí k návrhu Krajskej prokuratúry v Nitre zo 6. novembra 2014

na predĺženie lehoty trvania väzby (č. l. 1 ‒ 2) aobvinená k jej žiadosti

o prepustenie z väzby. Okresný súd uznesením v bode I predĺžil lehotu trvania väzby

všetkým obvineným do 13. júla 2015 a v bode II výroku žiadosť obvinenej

zamietol a neprijal jej písomný sľub. Všetci obvinení podali sťažnosť proti uzneseniu

( proti výroku I uznesenia);

č. l. 77 až 80 – odôvodnenie sťažnosti z 26. novembra 2014 obvineného

(podanej advokátom Mgr. Dávidom Štefankom) proti uzneseniu o predĺžení trvania

väzby, ktorej podstatou bolo namietanie „výrazných nedostatkov podaného návrhu

zo strany prokuratúry“. V sťažnosti nie je žiadna zmienka (žiadosť) o nahradení väzby

sťažovateľa;

č. l. 52 až 63 – písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 21. novembra 2014 (právoplatného 11. decembra 2014) a podľa

k nemu pripojených doručeniek súdneho doručovateľa doručené

a Mgr. Dávidovi Štefankovi 21. novembra 2014 (čo potvrdili svojimi vlastnoručnými

podpismi);

č. l. 85 – 89 – odôvodnenie sťažnosti obvineného z 21. novembra

2014 (advokát ), ktorou namietal nedostatočné odôvodnenie návrhu

prokurátora,

č. l. 121 – 123 – zápisnica o neverejnom zasadnutí krajského súdu konanom

11. decembra 2014, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o sťažnosti obvineného

proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie z 21. novembra 2014. Krajský

súd uznesením v časti B sťažnosť obvinených (okrem ), t. j. aj

zamietol;

č. l. 124 až 137 – písomné vyhotovenie uznesenia č. k. 124

z 11. decembra 2014 doručené sťažovateľovi 23. decembra 2014 a advokátom

Mgr. Dávidovi Štefankovi 2. januára 2015 a 12. decembra 2014.

5

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z jej obsahu, zo súdneho spisu

okresného súdu sp. zn. , dotknutých právnych noriem a svojej ustálenej

judikatúry použiteľnej v predmetnej veci.

9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom vo veci

konajúcich všeobecných súdov v označenom konaní a ich namietanými rozhodnutiami

došlo k porušeniu ním označených práv (pozri body 1 a 5).

6

10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

11. Právny zástupca sťažovateľa Mgr. Dávid Štefanka podľa doručenky prevzal

napadnuté uznesenie krajského súdu osobne 2. januára 2015 a advokát

23. decembra 2014, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Sťažovateľovi bolo

uznesenie krajského súdu doručené 23. decembra 2014 (kópie doručeniek spolu s ďalšími

písomnosťami relevantnými pre rozhodnutie posudzovanej veci založil ústavný súd

do svojho spisu). Keďže sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu až 13. marca

2015 (na poštu podaná 11. marca 2015), bola podaná po uplynutí dvojmesačnej zákonom

ustanovenej lehoty ( ). Ústavný súd preto

po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa odmietol

ako oneskorene podanú.

12. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

, ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva, že ďalším možným

dôvodom odmietnutia sťažnosti je nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

Podstatou argumentácie sťažovateľa sú skutočnosti (väzbu nahradzujúce opatrenia podľa

), ktoré však neuplatnil v rámci konania pred všeobecnými súdmi

(bližšie pozri bod 6, č. l. 77 až 80 a č. l. 85 až 89).

13. Po odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberať

sa jeho ďalšími návrhmi (pozri bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

7

V Košiciach 10. júna 2015

8