Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 260/2015
PDF · 464.8 KB
No categories available
I. ÚS 260/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, zastúpeného
advokátom Mgr. Dávidom Štefankom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4 Tpo 78/2014 z 11. decembra 2014 a uznesením Okresného
súdu Nitra sp. zn. 33 Tp 126/2014 z 21. novembra 2014, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. marca 2015 doručená sťažnosť ,
(ďalej aj „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 4 Tpo 78/2014 z 11. decembra 2014 a uznesením Okresného súdu
Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 33 Tp 126/2014 z 21. novembra 2014.
2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že „v trestnej veci
obvineného pre obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu
podľa § 223 odsek 1, odsek 3 písmeno c), odsek 5 písmeno a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b), písmeno i) Trestného zákona a iné... boli obvinení ,
, , a ... vzatí do väzby
uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 33 Tp/38/2014 zo 16. 05. 2014 z dôvodov
uvedených v § 71 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku...
Lehota trvania väzby im všetkým piatim začala plynúť od 13. 05. 2014...
Krajský prokurátor v Nitre podal... dňa 07. 11. 2014 návrh na predĺženie lehoty
trvania väzby všetkým piatim obvineným... žiadal, aby súd predĺžil lehotu väzby
u obvinených do 13. 07. 2015...“. Okresný súd uznesením sp. zn. 33 Tp 126/2014
z 21. novembra 2014 vyhovel návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre
na predĺženie lehoty trvania väzby u všetkých obvinených a súčasne rozhodol o žiadostiach
obvinenej a obvineného o prepustenie z väzby na slobodu
a o ich žiadostiach o nahradenie väzby sľubom, resp. dohľadom.
3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „V trestnej veci obvineného ,
, , štátna príslušnosť
Slovenskej republiky,
bolo Uznesením sudkyne
pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. 33Tp/126/2014 zo dňa
21.11.2014 rozhodnuté v spojení s Uznesením Krajského súdu v Nitre pod sp. zn.
4Tpo/78/2014 zo dňa 11.12.2014, o predĺžení lehoty väzby a súčasne aj o sťažnosti
sťažovateľa proti Uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra v konaní
sp. zn. 33Tp/126/2014 zo dňa 21.11.2014, pričom sťažovateľ má za to, že uvedeným
rozhodnutím o väzbe a konaním, ktoré rozhodnutiu predchádzalo boli porušené jeho
2
základné práva a slobody, pričom ich skutková a právna konkretizácia je uvedená nižšie
v texte tejto ústavnej sťažnosti...
Porušovatelia (t. j. okresný súd a krajský súd, pozn.) v konaní, ktoré rozhodnutiam
predchádzali ako aj v samostatných rozhodnutiach konštatujú, že väzbu nahradzujúce
opatrenia by bolo možné zohľadňovať u obžalovaného, pokiaľ by boli prítomné výnimočné
okolnosti prípadu (§ 81 ods. 1 Trestného poriadku). Porušovatelia zhodne konštatujú,
že nevzhliadli žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali z ich strany
samotné skúmanie prijatia záruky nahradzujúce samotnú väzbu.
Sťažovateľ má za to, že postup súdov a ich rozhodnutia sú ústavne nekonformné,
nakoľko ich podstata spočíva v tom, že pri nahradení väzby v prípade, ak je obvinený
stíhaný za obzvlášť závažný zločin musí byť obligatórne daná skutočnosť v predmete
výnimočnej okolnosti prípadu, ktorá ho ako právny znak diferencuje od prípadu, ak je
obvinený stíhaný pre skutok kategorizovaný podľa Trestného zákona ako zločin alebo
prečin. Máme za to, že vytvorenie osobitnej kategórie trestných činov ako obzvlášť
závažných zločinov (právna definícia v Trestnom zákone), pri ktorých je potrebné
pre nahradenie väzby inštitútmi väzbu nahradzujúcimi (záruky) splnenie obligatórnej
povinnosti osobitnej výnimočnosti okolnosti prípadu (bližšie bez zákonnej definície, ktorá sa
nevytvorila a nevyvinula ani rozhodovacou praxou) je požiadavka ústavne nekonformná.
Ani Ústava SR ako ani Dohovor nepoznajú takúto osobitnú kategorizáciu
pre inštitúty nahradzujúce väzbu, pričom uvedený Dohovor poskytuje nepochybne
obvineným osobám v naznačenom smere viac práv v rozsahu nahradenia väzby ako Trestný
poriadok. Vzhľadom na to, že uvedený Dohovor bol riadne ratifikovaný je záväzný a má
prednosť pred zákonom. Porušovatelia mali postupovať tak, že mali pripustiť možnosť
(eventualitu) nahradenia väzby u sťažovateľa aj napriek tomu, že je stíhaný pre obzvlášť
závažný zločin, a skutočnosť o výnimočnej okolnosti prípadu, keďže nevyplýva z Dohovoru
ako ani z Ústavy SR nemali vziať do úvahy, a následne mali posúdiť účel väzby a stupeň
a charakter záruky vo vzťahu k nej a osobe obvineného. Porušovatelia uvedené samotné
posúdenie nevykonali, nakoľko dôvodili povinnosťou prvotnej prítomnosti výnimočnej
okolnosti prípadu.“
3
4. Podľa názoru sťažovateľa „Obmedzenie vo forme výnimočných okolností prípadu
je výrazne obmedzujúce pre úvahu súdu pri rozhodovaní o prepustení obvineného na jednu
z foriem záruky, pričom podstata článku 5 ods. 3 Dohovoru a súčasne článku 17 ods. 1, 2
a 5 Ústavy Slovenskej republiky je prednosť záruky pred väzbou bez obmedzenia,
čo predstavuje, že súd nemá obmedzenie pri skúmaní prednosti záruky pred väzbou
ani v samotnej úvahe. Uvedené ustanovenie § 81 Trestného poriadku na jednej strane
pripúšťa aj pri obzvlášť závažných zločinoch nahradenie väzby zárukou, avšak súčasne len
za obligatórneho a súčasného splnenia výnimočnej okolnosti prípadu, ktorá skutočnosť
na strane druhej sama vylučuje možnosť použitia nahradenia väzby zárukou. Takéto
obmedzenie nie je definované v článku 5 ods. 3 Dohovoru ako ani v článku 17 ods. 1, 2 a 5
Ústavy Slovenskej republiky, a je v rozpore s článku 5 ods. 3 Dohovoru ako aj s článkom 17
ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.“.
5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Krajský súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 4Tpo/78/2014 uznesením zo dňa
11. 12. 2014 a Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 33Tp/126/2014 uznesením
zo dňa 21. 11. 2014 porušili základné právo sťažovateľa... na osobnú slobodu podľa čl. 17
ods. 1, 2 a 5 Ústavy..., ako aj právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru...
2. Uznesenie Krajského súdu... zo dňa 11. 12. 2014, sp. zn. 4Tpo/78/2014 a
uznesenie Okresného súdu... zo dňa 21. 11. 2014, sp. zn. 33Tp/126/2014 sa zrušujú.
3. Sťažovateľovi... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 338,38 €...“
II.
6. V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti [§ 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] ústavný súd nahliadol do súdneho spisu
okresného súdu sp. zn. 33 Tp 126/2014, z ktorého zistil pre posúdenie predmetnej veci tieto
relevantné skutočnosti:
4
č. l. 35 až 50 – zápisnica z výsluchu obvinených z 21. novembra 2014, na ktorom
boli obvinení vypočutí k návrhu Krajskej prokuratúry v Nitre zo 6. novembra 2014
na predĺženie lehoty trvania väzby (č. l. 1 ‒ 2) aobvinená k jej žiadosti
o prepustenie z väzby. Okresný súd uznesením v bode I predĺžil lehotu trvania väzby
všetkým obvineným do 13. júla 2015 a v bode II výroku žiadosť obvinenej
zamietol a neprijal jej písomný sľub. Všetci obvinení podali sťažnosť proti uzneseniu
( proti výroku I uznesenia);
č. l. 77 až 80 – odôvodnenie sťažnosti z 26. novembra 2014 obvineného
(podanej advokátom Mgr. Dávidom Štefankom) proti uzneseniu o predĺžení trvania
väzby, ktorej podstatou bolo namietanie „výrazných nedostatkov podaného návrhu
zo strany prokuratúry“. V sťažnosti nie je žiadna zmienka (žiadosť) o nahradení väzby
sťažovateľa;
č. l. 52 až 63 – písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu sp. zn.
33 Tp 126/2014 z 21. novembra 2014 (právoplatného 11. decembra 2014) a podľa
k nemu pripojených doručeniek súdneho doručovateľa doručené
a Mgr. Dávidovi Štefankovi 21. novembra 2014 (čo potvrdili svojimi vlastnoručnými
podpismi);
č. l. 85 – 89 – odôvodnenie sťažnosti obvineného z 21. novembra
2014 (advokát ), ktorou namietal nedostatočné odôvodnenie návrhu
prokurátora,
č. l. 121 – 123 – zápisnica o neverejnom zasadnutí krajského súdu konanom
11. decembra 2014, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o sťažnosti obvineného
proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie z 21. novembra 2014. Krajský
súd uznesením v časti B sťažnosť obvinených (okrem ), t. j. aj
zamietol;
č. l. 124 až 137 – písomné vyhotovenie uznesenia č. k. 4 Tpo 78/2014 124
z 11. decembra 2014 doručené sťažovateľovi 23. decembra 2014 a advokátom
Mgr. Dávidovi Štefankovi 2. januára 2015 a 12. decembra 2014.
5
III.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon. Ústavný súd podľa § 25 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Pri posudzovaní sťažnosti ústavný súd vychádzal z jej obsahu, zo súdneho spisu
okresného súdu sp. zn. 33 Tp 126/2014, dotknutých právnych noriem a svojej ustálenej
judikatúry použiteľnej v predmetnej veci.
9. Predmetom posudzovanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom vo veci
konajúcich všeobecných súdov v označenom konaní a ich namietanými rozhodnutiami
došlo k porušeniu ním označených práv (pozri body 1 a 5).
6
10. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
11. Právny zástupca sťažovateľa Mgr. Dávid Štefanka podľa doručenky prevzal
napadnuté uznesenie krajského súdu osobne 2. januára 2015 a advokát
23. decembra 2014, čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi. Sťažovateľovi bolo
uznesenie krajského súdu doručené 23. decembra 2014 (kópie doručeniek spolu s ďalšími
písomnosťami relevantnými pre rozhodnutie posudzovanej veci založil ústavný súd
do svojho spisu). Keďže sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu až 13. marca
2015 (na poštu podaná 11. marca 2015), bola podaná po uplynutí dvojmesačnej zákonom
ustanovenej lehoty (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd preto
po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
ako oneskorene podanú.
12. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a súdneho spisu okresného súdu sp. zn.
33 Tp 126/2014, ústavný súd nad rámec už uvedeného poznamenáva, že ďalším možným
dôvodom odmietnutia sťažnosti je nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
Podstatou argumentácie sťažovateľa sú skutočnosti (väzbu nahradzujúce opatrenia podľa
§ 81 Trestného poriadku), ktoré však neuplatnil v rámci konania pred všeobecnými súdmi
(bližšie pozri bod 6, č. l. 77 až 80 a č. l. 85 až 89).
13. Po odmietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberať
sa jeho ďalšími návrhmi (pozri bod 5).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
7
V Košiciach 10. júna 2015
8