Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-1-2022.pdf
PDF · 75.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/1/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Cintorínskej č. 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo I. L. č. XXX, o vymoženie sumy 66,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.06.2019 č.k. 6Er 47/2009-46, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.
Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením rozhodol, že v konaní sa bude pokračovať s dedičom povinného I. N.. Následne exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,51 eur.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný povinný I. N. zomrel a dedičstvo nepatrnej hodnoty vo výške 250 eur nadobudol jeho dedič, ktorým je I. N.. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičom I. N. ako povinným. Pôvodný povinný zomrel dňa XX.XX.B. a uplatnená pohľadávka nie je vymožiteľná.
3. Súd prvej inštancie preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
4. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.
5. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o zastavení exekúcie a proti výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň požadoval na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. Ako dôvod uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný dňa 08.03.2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 23.03.2007. V zmysle ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania, možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 priestupkového zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie
možno vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného, ktorému bola uložená pokuta vymáhaná v tomto konaní nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať rozhodnutie v dlhšej dobe ako staršia právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno aplikovať na prípady, kedy prekluzívna lehota začala plynúť za účinnosti pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota v takýchto prípadoch musí podľa pôvodnej právnej úpravy aj skončiť. V tomto prípade prekluzívna lehota uplynula dňa 23.03.2010. Za takejto situácie, keď v predmetnej veci došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, na trovy exekúcie by nemal byť zaviazaný oprávnený, ale povinný.
6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
7. Pri rozhodovaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8. V Zákone o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinným od 01.09.2008 nachádzala v ust. § 88 ods. 1 právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj Správny poriadok v jeho piatej časti pod názvom výkon rozhodnutí v ust. § 71 ods. 3. Novela Správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z.z. účinná od 01.01.2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať sa nachádzala v Správnom poriadku aj v Zákone o priestupkoch, a že po prijatí novely Správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v Zákone o priestupkoch. Účelom novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou ust.§ 88 ods. 1 formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné ako vymáhanie iných pokút. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením ust. § 88 ods. 1 zo Zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.
9. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a Zákon o priestupkoch nemá od 01.09.2008 takúto úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou ust. § 88 ods. 1 by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah Zákona o priestupkoch k Správnemu poriadku. Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať so všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva.
10. Ust.§ 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktorého sa týkala novela vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo systematicky začlenené do tretej časti Zákona o priestupkoch, ktorá časť upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých
prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
11. V prejednávanej veci trojročná lehota, ktorá začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu v deň účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila. V ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré ust. je potrebné na danú vec podporne použiť. Oproti úprave v Zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Pri strete právnych úprav treba uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu.
12. Vyššie uvedené závery priamo vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013 vydaného vo veci 6MCdo 12/2012.
13. V priebehu konania, ako to vyplýva z obsahu spisu, pôvodný povinný I. N. zomrel dňa 30.07.2016. Konanie o dedičstve po I.ovi N. bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci z osobného motorového vozidla v hodnote 250 eur bol vydaný manželke I. N., ktorá sa postarala o pohreb. Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V takomto prípade znáša trovy exekúcie v súlade s ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku oprávnený. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať z dôvodu, že tu nie je taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.
14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).