Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Cintorínskej č. 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo I. L. č. XXX, o vymoženie sumy 66,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.06.2019 č.k. -46, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a povinnému a súdnemu exekútorovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením rozhodol, že v konaní sa bude pokračovať s dedičom povinného I. N.. Následne exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,51 eur.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný povinný I. N. zomrel a dedičstvo nepatrnej hodnoty vo výške 250 eur nadobudol jeho dedič, ktorým je I. N.. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičom I. N. ako povinným. Pôvodný povinný zomrel dňa XX.XX.B. a uplatnená pohľadávka nie je vymožiteľná.

3. Súd prvej inštancie preto exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

4. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o zastavení exekúcie a proti výroku o trovách exekúcie, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Zároveň požadoval na náhradu trov exekúcie zaviazať povinného. Ako dôvod uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste, vydaný dňa 08.03.2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 23.03.2007. V zmysle ust. v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania, možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie priestupkového zákona bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom. Pokiaľ však bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie

možno vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného, ktorému bola uložená pokuta vymáhaná v tomto konaní nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať rozhodnutie v dlhšej dobe ako staršia právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno aplikovať na prípady, kedy prekluzívna lehota začala plynúť za účinnosti pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota v takýchto prípadoch musí podľa pôvodnej právnej úpravy aj skončiť. V tomto prípade prekluzívna lehota uplynula dňa 23.03.2010. Za takejto situácie, keď v predmetnej veci došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, na trovy exekúcie by nemal byť zaviazaný oprávnený, ale povinný.

6. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

7. Pri rozhodovaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. V účinným od 01.09.2008 nachádzala v ust. právna úprava lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok vykonať. Rovnakú právnu úpravu vo všeobecnej podobe obsahoval aj Správny poriadok v jeho piatej časti pod názvom výkon rozhodnutí v ust. . Novela Správneho poriadku vykonaná účinná od 01.01.2004 zmenila toto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať sa nachádzala v Správnom poriadku aj v Zákone o priestupkoch, a že po prijatí novely Správneho poriadku nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v v súvislosti so zmenou ust. formou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v Zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou v Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v o správnom konaní. Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné ako vymáhanie iných pokút. Z uvedeného je zrejmé, že vypustením ust. zo Zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby aj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym orgánom nútene vymáhať spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.

9. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k Zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu a Zákon o priestupkoch nemá od 01.09.2008 takúto úpravu, treba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ust. Správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely v súvislosti so zmenou ust. by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za priestupok žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale predovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon všeobecný), na ktorej je založený vzťah Zákona o priestupkoch k Správnemu poriadku. Pri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona v prípade absencie prechodných ustanovení treba vychádzať so všeobecných zásad platných pre konkrétne odvetvie práva.

10. Ust. Zákona o priestupkoch, ktorého sa týkala novela vykonaná bolo systematicky začlenené do tretej časti Zákona o priestupkoch, ktorá časť upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých

prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

11. V prejednávanej veci trojročná lehota, ktorá začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu v deň účinnosti novely neskončila. V ust. Zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v ust. Správneho poriadku, a ktoré ust. je potrebné na danú vec podporne použiť. Oproti úprave v Zákone o priestupkoch sa zmenila len skutočnosť, s ktorou sa spája zachovanie uvedenej lehoty. Účelom uvedeného časového obmedzenia pri vymáhaní rozhodnutí vydaných správnym orgánom je iniciovať jeho realizáciu oprávneným v primeranom čase. Nejde tu o lehotu, v ktorej by povinný mal určitý procesný úkon uskutočniť. Povinný žiadne procesné oprávnenie, ktoré by bolo obmedzené lehotou uvedenou v ust. Zákona o priestupkoch nezískava. Neprichádza preto do úvahy ani porušenie skôr nadobudnutých procesných práv na strane povinného aplikáciou novej právnej úpravy, a teda porušenie zásady ochrany už nadobudnutých práv podľa SR. Pri strete právnych úprav treba uplatniť všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového právneho predpisu.

12. Vyššie uvedené závery priamo vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.06.2013 vydaného vo veci .

13. V priebehu konania, ako to vyplýva z obsahu spisu, pôvodný povinný I. N. zomrel dňa 30.07.2016. Konanie o dedičstve po I.ovi N. bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty pozostávajúci z osobného motorového vozidla v hodnote 250 eur bol vydaný manželke I. N., ktorá sa postarala o pohreb. Ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, exekučný súd zastaví exekúciu preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V takomto prípade znáša trovy exekúcie v súlade s ust. § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku oprávnený. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať z dôvodu, že tu nie je taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.

14. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. uznesenie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a povinnému a súdnemu exekútorovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).