Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 336/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

a maloletého , , zastúpených

JUDr. Ivetou Kalinovou, Advokátska kancelária, Cukrová 14, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia ich základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41

ods. 1, na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 a na súdnu ochranu podľa

, práv na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Trenčín

z 5. februára 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a uznesením

Krajského súdu v Trenčíne z 24. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a maloletého o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. júla 2014

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ

v 1. rade“) a maloletého , (ďalej

len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej aj ,,sťažovatelia“), zastúpených JUDr. Ivetou

Kalinovou, Advokátska kancelária, Cukrová 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

ich základných práv na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného

a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2, na ochranu rodičovstva podľa čl. 41 ods. 1, na

rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa čl. 41 ods. 4 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 (ďalej len „“), práv na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 a na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) z 5. februára 2014 v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom a uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) z 24. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú účastníkmi konania vo veci

starostlivosti o maloletého sťažovateľa v 2. rade, ktoré je vedené pred okresným súdom pod

sp. zn. od roku 2009 a podľa ich vyjadrenia nie je ku dňu podania sťažnosti

ústavnému súdu právoplatne skončené. Maloletý sťažovateľ v 2. rade je na základe

predbežného opatrenia ponechaný v starostlivosti jeho matky.

Sťažovateľ v 1. rade podal 6. mája 2013 okresnému súdu návrh na rozhodnutie súdu

pri nezhode rodičov v podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností

v zmysle ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), a to aby

„súd rozhodol pri nezhode rodičov vo veci prípravy sťažovateľa v 2. na budúce povolanie

o tom, do ktorej školy má byť dieťa zapísané“. Konanie je na okresnom súde vedené

pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

V priebehu namietaného konania sťažovateľ v 1. rade oslovil občianske združenie

Rada pre práva dieťaťa – Slovenská republika (ďalej len „rada pre práva dieťaťa“)

so žiadosťou o vstup tohto občianskeho združenia do namietaného konania, keďže bol toho

názoru, že sú zo strany okresného súdu porušované práva maloletého sťažovateľa v 2. rade

a kolízny opatrovník, ktorým je sťažovateľ v 2. rade v konaní zastúpený, nepresadzuje jeho

práva dostatočne.

Okresný súd o návrhu na vstup rady pre práva dieťaťa ako vedľajšieho účastníka

do namietaného konania rozhodol uznesením č. k. z 5. februára 2014 tak,

že nepripustil jej vstup do konania. V uznesení okresný súd dôvodil relevantnou právnou

úpravou [ v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ,,“)], ktorá podľa názoru okresného súdu

nepripúšťa vedľajšie účastníctvo v nesporovom konaní, akým je aj vec sťažovateľov.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ v 1. rade odvolanie, v ktorom poukazoval na

uznesenie krajského súdu v inom konaní v analogickej veci (rozhodnutie sp. zn. 6 CoP

7/2014 z 28. januára 2014), v ktorej krajský súd ako súd odvolací pripustil vstup rady pre

práva dieťaťa ako vedľajšieho účastníka do konania. V podanom odvolaní sťažovateľ v 1.

rade argumentoval tvrdením, že okresný súd zabránil maloletému sťažovateľovi byť

vypočutý v konaní a že kolízny opatrovník neháji práva sťažovateľa v 2. rade dostatočne,

a predovšetkým výkladom relevantného ustanovenia ,

ktoré podľa názoru sťažovateľa v 1. rade nezakazuje vedľajšie účastníctvo v nesporových

konaniach.

Krajský súd podanému odvolaniu nevyhovel a prvostupňové rozhodnutie okresného

súdu ako vecne správne potvrdil svojím uznesením sp. zn. z 24. apríla

2014.

Podľa sťažovateľov konajúce súdy svojimi rozhodnutiami a postupom, ktorý

im predchádzal, porušili ich označené práva, keďže neumožnili maloletému sťažovateľovi

v 2. rade uplatniť právo byť v konaní vypočutý a povedať slobodne svoj názor, pretože podľa

ich názoru „Pokiaľ by bol maloletý vypočutý a bol by zastúpený aj vedľajším účastníkom,

ktorý by s náležitou starostlivosťou zastupoval jeho záujmy, mohol by maloletý vyjadriť svoj

slobodný názor.“.

Namietané porušenie svojich označených práv vidia sťažovatelia aj v skutočnosti

vydania protichodného rozhodnutia v obdobnej veci, keď krajský súd iným rozhodnutím

v analogickej veci (rozhodnutie sp. zn. z 28. januára 2014) pripustil vstup

rady pre práva dieťaťa ako vedľajšieho účastníka do konania a v namietanom konaní

uznesením sp. zn. z 24. apríla 2014 jej vstup ako vedľajšieho účastníka

do konania nepripustil. Podľa názoru sťažovateľov vydal krajský súd nepreskúmateľné

uznesenie, ktoré predstavuje pre sťažovateľov porušenie princípu právnej istoty.

Na základe uvedených argumentov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prijal

tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa 1. a sťažovateľa 2. na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Trenčín v konaní a Krajského súd v Trenčíne v konaní 19CoP/35/20l4 tým, že

konajúce súdy neumožnili sťažovateľovi 2. uplatniť jeho právo byť v konaní vypočutý

a povedať slobodne svoj slobodný názor, porušené bolo.

2. Základné právo sťažovateľa 1. a sťažovateľa 2. na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trenčíne v konaní tým, že vydal nepreskúmateľné uznesenie a takéto

konanie súdu predstavuje právnu neistotu, porušené bolo.

3. Základné právo sťažovateľa 1. a sťažovateľa 2. na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku

Slovenskej republiky a právo na rešpektovanie rodinného života podľa článku 8 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu rodičovstva podľa čl. 41

ods. 1 SR a právo na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa

SR, porušené bolo.

4. Uznesenie Krajského súd v Trenčíne, č. k. zo dňa zo dňa

24.4.2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

5. Okresnému súdu Trenčín v konaní a Krajskému súdu v Trenčíne

v konaní sa zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva

sťažovateľa I. a sťažovateľa 2. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

6. Sťažovateľovi 1. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000, €.

7. Sťažovateľovi 2. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000, €.

8. Sťažovateľom 1. a 2. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške

284,08 € na účet advokátky JUDr. Ivety Kalinovej, Advokátska kancelária, Cukrová 14,

811 08 Bratislava.“

II.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

( a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

.

Ústavný súd v 1. rade poznamenáva, že bez toho, aby sťažovateľov vyzýval

na doplnenie sťažnosti, prostredníctvom obsahu jej odôvodnenia preklenul nedostatky petitu

sťažnosti – jeho nedostatočnú špecifikáciu. Vychádzajúc z argumentácie obsiahnutej

v odôvodnení sťažnosti ustálil ústavný súd predmet konania tak, že predmetom jeho

prieskumu sa stali postup a uznesenia konajúcich súdov týkajúce sa otázky pripustenia

vedľajšieho účastníctva rady pre práva dieťaťa v konaní podľa § 35 zákona o rodine, ktorá je

z obsahu odôvodnenia sťažnosti jednoznačne identifikovateľná.

1. Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného postupu a uznesenia

okresného súdu z 5. februára 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd

zistil prekážku, ktorá bráni jej prijatiu na ďalšie konanie, a to nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až

vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa

označeného postupu a uznesenia okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky

brániacej prerokovaniu tejto časti sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

zakotvujúci inštitút odvolania poskytuje priestor

na uplatnenie námietok týkajúcich sa pochybení konajúceho súdu potenciálne

predstavujúcich zásahy do základných práv a slobôd, resp. ľudských práv garantovaných

medzinárodnými zmluvami. Rozhodovanie o tomto opravnom prostriedku patrí vždy

druhostupňovému súdu.

Sťažovatelia disponovali možnosťou uplatniť svoje námietky o prípadnom pochybení

prvostupňového súdu prostredníctvom podaného odvolania, ktorú sťažovateľ v 1. rade aj

využil. Ochranu ich právam zaručeným a dohovorom bol oprávnený a zároveň

povinný poskytnúť krajský súd. Táto skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu

preskúmať námietky sťažovateľov uplatnené voči prvostupňovému uzneseniu a jemu

predchádzajúcemu postupu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto časti sťažnosti

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2. Vo vzťahu k časti sťažnosti týkajúcej sa namietaného postupu a uznesenia

krajského súdu z 24. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd

zistil, že je ju potrebné odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) potvrdzuje, že

aplikovateľnosť čl. 6 dohovoru nie je automaticky spojená s akýmkoľvek vnútroštátnym

súdnym konaním. Účelom čl. 6 dohovoru je zaistiť právo na spravodlivý proces v prvom

prípade tomu, koho civilné práva alebo záväzky sú nejakým spôsobom spochybnené,

a v druhom prípade tomu, kto čelí trestnému obvineniu.

Jedným z používaných kritérií aplikovateľnosti čl. 6 dohovoru v civilnej časti je

kritérium priameho vplyvu výsledku „sporu“ na právo alebo záväzok. V zmysle označeného

kritéria k aplikovateľnosti čl. 6 dohovoru nepostačuje, ak má súvisiace konanie k civilnému

právu alebo záväzku sťažovateľa len slabý vzťah alebo sú jeho dopady na ne iba vzdialené.

Toto kritérium práve naopak vyžaduje, aby sa toto súvisiace konanie dotýkalo

občianskeho práva alebo záväzku v tom zmysle, že je výsledok daného konania pre nich

rozhodujúci (pozri rozhodnutie ESĽP Le Compte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku

z 23. 6. 1981, č. 6878/75 a č. 7238/75 ).

Predmetom konania, v rámci ktorého konajúce súdy rozhodovali o otázke pripustenia

vedľajšieho účastníka do konania, je výkon rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu. Otázka pripustenia vedľajšieho účastníctva občianskeho združenia sa v danom

prípade merita veci (rodičovské práva a povinnosti), ktoré je v hre, dotýka okrajovo, pretože

jeho výsledok nie je pre rozhodovanie o otázke výkonu rodičovských práv (výber školy

maloletého sťažovateľa v 2. rade) rozhodujúci. Podmienka priameho vplyvu výsledku

konania na práva alebo záväzky sťažovateľov tak nie je splnená.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že medzi obsahom čl. 6 ods. 1 dohovoru

a namietaným postupom a uznesením krajského súdu niet príčinnej súvislosti, ktorá by

odôvodňovala ďalšie ústavno súdne testovanie tohto postupu a uznesenia z pohľadu

konformity s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý teda týmto

uznesením porušený nebol.

Ústavný súd už viackrát vo vzťahu k a dohovoru

vyslovil názor, že formuláciou uvedenou v zákonodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (), a tak v obsahu

týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (). Na základe uvedeného

možno vyvodiť absenciu relevantnej súvislosti aj medzi namietaným postupom a uznesením

krajského súdu a základným právom zaručeným .

Konštatovanie o neaplikovateľnosti dohovoru a

vo veci sťažovateľov (rozhodovanie o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania)

súčasne vylučuje možnosť sekundárneho porušenia sťažovateľmi označených práv hmotného

charakteru zaručených a a 4 a dohovoru namietaným

postupom a uznesením krajského súdu z 24. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 19

.

Ústavný súd vzhľadom na uvedené závery posúdil námietku sťažovateľov o porušení

ich základných práv zaručených , a 4 ,

a práv zaručených dohovoru a dohovoru postupom a uznesením

krajského súdu z 24. apríla 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. ako zjavne

neopodstatnenú a sťažnosť v uvedenej časti podľa

odmietol.

Vzhľadom na uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015