Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 330/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a , obe

, zastúpených Advokátskou kanceláriou hbr advokáti s. r. o., Obchodná 58,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Martin Holič, ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2014

doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovateľky“,

v citáciách aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľky v úvodnej časti sťažnosti opísali priebeh prvostupňového konania

vedeného Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn: , ktorý ich žalobu

rozsudkom z 26. októbra 2011 v celom rozsahu zamietol.

Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV podali sťažovateľky

odvolanie, pričom konanie o odvolaní bolo vedené krajským súdom pod sp. zn.

.

K priebehu napadnutého konania sťažovateľky okrem iného v sťažnosti uviedli:

«Napriek tomu, že neexistovali žiadne prekážky postupu súdu, v čase od podania

odvolania sťažovateľov dňa 16.11.2011 až do verejného vyhlásenia rozsudku dňa

27.05.2014., neboli vykonané žiadne úkony zo strany súdu 30 mesiacov, ktoré by viedli

k rozhodnutiu o odvolaní.

Vzhľadom na nečinnosť súdu sťažovatelia podali dňa 19.12.2013 žiadosť o urýchlené

prejednanie veci, ktorá poukazovala na postup súdu vo veci porušovania práva na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ku dňu podania žiadosti to už bolo viac

ako 24 mesiacov odo dňa, kedy bolo konanie postúpené odvolaciemu sudu

(dňa 15.02.2012), počas ktorých sa nevykonal žiaden ďalší krok smerujúci k preskúmaniu

veci, či k odstráneniu nežiaduceho stavu. Na žiadosť sťažovateľov súd nijakým spôsobom

nereagoval.

Dňa 25.01.2014 podali sťažovatelia sťažnosť podľa článku 127 Slovenskej

republiky proti porušovaniu základného práva podľa článku 48 ods. 2 Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorá bola Ústavnému súdu

Slovenskej republiky doručená dňa 27.02.2014. Uznesením Ústavného súdu zo dňa

18.03.2014 bola sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť. V odôvodnení sa uvádza:

„Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil

označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov...“

„Špecifickosť sťažností podľa či. 127 ods. 1 teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k podaniu môže dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj

z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného

súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým

všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy

prichádzajúcich orgánov verejnej moci.“

„Ústavný súd zistil, že sťažovateľky dosiaľ nepodali predsedovi krajského súdu

kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému

sudu...“

Vzhľadom na závery uznesenia Ústavného súdu SR podali dňa 07.05.2014

sťažovateľky sťažnosť na postup súdu v zmysle o súdoch v znení

neskorších predpisov predsedovi Krajského súdu v Bratislave. V odpovedi zo dňa

19.05.2014 Krajský súd v Bratislave uvádza: „Vašu sťažnosť som prešetrila v intenciách

citovaných zákonných ustanovení z hľadísk nevyhnutných pre jej náležité vybavenie

a dospela som k záveru, že Vaša sťažnosť je dôvodná.“

„Šetrením v predmetnej právnej veci som zistila, že vec napadla na Krajský súd

v Bratislave dňa 15.02.2012 do senátu 5 Co a bola jej pridelená sp. zn. .

Z vyjadrenia referujúcej sudkyne vyplýva, že vo veci nebolo

doteraz rozhodnuté vzhľadom na stav v súdnom oddelení 5 Co, , 5 CoD a 5 NcC

(418 nevybavených vecí k 30.04.2014), ako aj prednostné vybavovanie starších vecí, ktoré

sa vybavujú priebežne podľa poradia, v akom napadli.“ Na záver uviedla, že vo veci bude

rozhodnuté verejným vyhlásením rozsudku dňa 27.05.2014.

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.05.2014, sp. zn. bol

doručený právnemu zástupcovi sťažovateliek dňa 08.08.2014, do dnešného dňa však

nenadobudol právoplatnosť alebo o tejto skutočnosti sťažovateľky nemajú vedomosť,

nakoľko pri opakovanom telefonickom dopytovaní sťažovateľkám oznámili, že uvedené

rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť...

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky od podania odvolania zo dňa 16.11.2011 až

doteraz, nakoľko rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, teda 34 mesiacov, žijú v právnej

neistote.“»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že

krajský súd postupom v napadnutom konaní porušil ich základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , aby im priznal finančné

zadosťučinenie každej v sume 3 500 €, ako aj úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

Zo zistenia ústavného súdu a samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie

krajského súdu vedené pod sp. zn. bolo skončené rozsudkom z 27. mája 2014,

ktorý nadobudol právoplatnosť 13. augusta 2014.

Keďže sťažovateľky namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

postupom krajského súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému

súdu až 7. októbra 2014, t. j. v čase, keď napadnuté konanie už bolo právoplatne skončené,

a preto k namietanému porušovaniu označeného základného práva už nemohlo dochádzať a

právna neistota sťažovateliek už nemohla trvať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej

uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015