Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

3Cdo 147/2016, 4Cdo/274/2020). Po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 424/2015 zo 14. novembra 2018 dovolací súd zotrval na právnom názore, že základomtejto ústavnej sťažnosti a ktorý odkazom na právne závery nálezu sp. zn. II. ÚS 424/2015 v istom zmysle „oživil“ právny názor, ktorý už stabilne nebol považovanýktorom sa dovolací súd priklonil ku konkurujúcemu názoru ústavného súdu (II. ÚS 424/2015) vychádzajúcemu zo skoršej praxe dovolacieho súdu (R 44/1996) bez toho, aby

verejného záujmu (Najvyšší súd ČR sp.zn. 30 Cdo 52/2005, Ústavný súd SR sp.zn. II ÚS 424/2015). Dovolateľ na rozdiel od konajúcich súdov zastáva právny názor, že u žalobcu2008, Najvyššieho súd ČR sp.zn. 30 Cdo 52/2005 a Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 424/2015; t.j. nesprávnym právnym posúdením veci. Dovolateľ v dovolaní nevymedzil

zákonnej licencie). (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 424/2015 z 1. júla 2015). 18/Judikatúra ako aj právna teória rozlišuje osoby verejného

motív autora prejavu. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 424/2015 z 1. júla 2015). 42. Osobnostné práva sú svojou povahou individuálne, výlučné

forma prejavu; status autora prejavu; úmysel, cieľ a motív autora prejavu (II. ÚS 424/2015). 41. Vychádzajúc z okolností prípadu, je potrebné konštatovať podstatnú

prejavu; úmysel, cieľ a motív autora prejavu (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 424/2015 z 1. júla 2015). 37. Podľa judikatúry ESĽP sloboda prejavu predstavuje jeden

Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/424/2015 z 1.07.2015, podľa ktorého "neoprávneným zásahom do súkromia fyzickej osoby

inštancie v tejto súvislosti poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/424/2015 z 1.07.2015, podľa ktorého „neoprávneným zásahom do súkromia fyzickej osoby

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 424/2015). 48. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie nezistil žiadnu časovú