Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 438/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti AB restructuring k. s.,

Dostojevského rad 19, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Berecom,

DOMUS PETRA, Pod Sokolice 1/B, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a a 4 , ako aj

práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1

ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 27. marca 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti AB restructuring k. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2014

prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť spoločnosti AB restructuring k. s.,

Dostojevského rad 19, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a a 4 (ďalej

len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 27. marca 2014 (ďalej len „uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva: «Dňa 31. 10. 2013 doručil Správca súdu návrh

na priznanie odmeny v 6.638.78 € Správcu podľa § 12 ods. 2 písm. c) vyhl. MS SR

č. 665/2005 do konanie prvej schôdze veriteľov.

Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 20. 11. 2013

súd rozhodol o priznaní odmeny v celkovej výške 4.779,09 €...

Dňa 20. 12. 20013 správca osobne doručil súdu odvolanie proti Uzneseniu

Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 20.11.2013.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 27. 3. 2014

súd odvolanie odmietol (ďalej len „Uznesenie“)...

Hlavný argument Krajského súdu, ktorý vychádza z lehoty 15 dní na podanie

odvolania je zjavne arbitrárny. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo by lehota

na odvolanie v tomto prípade, keď sťažovateľ riadne argumentoval že poučenie pri uznesení

nie je správne, mala byť lehota 15 dní. Poukazujeme aj na skutočnosť, že sťažovateľ

v podanom odvolaní explicitne uviedol prečo má zato, že lehota na odvolanie v tomto

prípade do troch mesiacov od doručenia...

Rovnako za rozporné s princípom právnej istoty je potrebné považovať tvrdenie súdu,

že „odvolací súd jeho argumentáciu týkajúcu so zachovania lehoty na podanie odvolania

v zmysle – z dôvodu nesprávneho poučenia súdu o lehote na podanie

odvolania vyhodnotil ako nesprávnu, a jeho odvolanie považoval za podané oneskorene.“

V zmysle v platnom znení (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie

reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len

„konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku.

Odvolací súd toto tvrdenie ale žiadnym spôsobil neodôvodnil súd v jednom odseku

pripúšťa primeranosť použitia na inštitúty neupravené v v jednom odseku, ale

v druhom si protirečí. Podľa názoru sťažovateľa je zrejmé, že inštitút ,

a to nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, je z dôvodu jeho absencie

v plne aplikovateľné na konkurzné konanie...

Sťažovateľ poukazuje aj na rozpor výroku Uznesenia s odôvodnením, keď nie je

zrejmý dôvod odmietnutie odvolania. Súd neúplne vymenoval taxatívne uvedené dôvody, pre

ktoré môže súd odmietnuť odvolanie – súd vymenoval len dôvody v písm. a) až c) § 218

ods. 1

Máme zato, že súd v odôvodnení najprv nesprávne právne hodnotí odvolanie ako

oneskorene podané, pričom v predposlednom odseku odôvodnenie už uvádza, že odmietol

odvolanie podľa ods. l písm. c) Navodzuje tak právne neistý stav, keď

sťažovateľovi nie je zrejmé, či by odvolací súd odvolanie odmietol aj keby bolo podané

v ním tvrdenej ako záväznej 15 dňovej lehote...

Máme zato, že týmto arbitrárnym a zmätočným postupom Krajského súdu

v Bratislave a Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa

27. 3. 2014, ktorým súd odmietol jeho odvolanie bolo porušené sťažovateľove právo

na súdnu ochranu v zmysle ods. l a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa AB restructuring k. s. podľa ust. ods.

Slovenskej republiky v spojení s ust. , ust. Čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ust. čl. 1 Protokolu č. 1

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. zo dňa 27. 3. 2014, porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa

27. 3. 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Bratislave je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , IV.

ÚS 136/08, ).

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľ sa domáha

vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa a a 4 ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu

označeným uznesením krajského súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd argumentáciu sťažovateľa

nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu.

Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení

skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah

ústavného súdu do napadnutého rozhodnutia v súlade s jeho právomocami ustanovenými

v . Ústavný súd nezistil, že by posudzované uznesenie krajského súdu

bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnené.

Ústavný súd pripúšťa, že časť odôvodnenia uznesenia krajského súdu obsiahnutá

na jeho 3. strane a pojednávajúca o odbornej spôsobilosti správcov, resp. o oneskorenom

podaní odvolania zo strany sťažovateľa sa javí byť nadbytočná, v dôsledku čoho môže

spôsobovať čiastočnú zmätočnosť odôvodnenia uznesenia. Za zásadné však ústavný súd

považuje to, že prípadná čiastočná zmätočnosť odôvodnenia uznesenia, prípadne jeho

nadbytočné časti, nie sú z ústavno právneho pohľadu natoľko zásadnými, aby dokázali

zasiahnuť do sťažovateľom označených práv s intenzitou opodstatňujúcou prípadné zrušenie

napadnutého uznesenia krajského súdu.

Ústavný súd poukazuje na to, že krajský súd za hlavný argument pre odmietnutie

odvolania považoval samotnú neprípustnosť odvolania v danej veci s ohľadom na princíp

neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v konaní podľa o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), pokiaľ tento zákon odvolanie výslovne

nepripúšťa.

V zmysle § 198 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd v konaní podľa

tohto zákona rozhoduje uznesením. Proti uzneseniu vydanému v konkurznom konaní,

v reštrukturalizačnom konaní alebo v konaní o oddlžení je odvolanie prípustné, len ak to

ustanovuje tento zákon. Dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti uzneseniu vydanému

v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.

Krajský súd pritom v odôvodnení na 3. strane uznesenia uviedol, že „Občiansky

súdny poriadok v zásade pripúšťa odvolanie proti všetkým rozhodnutiam súdu prvého

stupňa a súčasne taxatívne vymedzuje rozhodnutia, proti ktorým odvolanie nie je prípustné.

Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiam v konaní podľa je založená na opačnom

princípe – odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon pri jednotlivých uzneseniach

výslovne pripúšťa; ak však túto otázku pri určitom uznesení nerieši, je potrebné riešiť

prípustnosť odvolania podľa ustanovení primerane.

Z ustanovenia vyplýva, že správca má za výkon funkcie do konania

prvej schôdze veriteľov... nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh

po konaní prvej schôdze veriteľov. Výška paušálnej odmeny je v danom prípade upravená

v ustanovení vyhlášky č. sumou 6.638,78 eur; citované

ustanovenia otázku prípustnosti odvolania neupravujú, a preto v zmysle ustanovenia § 198

ods. 1 nie je prípustné.

Z uvedeného teda bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súd prvého stupňa

nepochybil, keď v poučení napadnutého uznesenia , že proti nemu nie je prípustné

odvolanie.“.

V závere odôvodnenia uznesenia krajský súd napokon uviedol, že „Vzhľadom

na vyššie uvedené dôvody odvolací odvolanie odvolateľa podľa

odmietol.“.

Z jednoznačného záveru krajského súdu o aplikácii § 218 ods. 1 písm. c) zákona

č. v znení neskorších predpisov v spojení s jeho

úvahou obsiahnutou na 3. strane odôvodnenia uznesenia, týkajúcou sa neprípustnosti

odvolania v danej veci ústavný súd vyvodzuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu je

ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnené a nemožno ho považovať za prejav

interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle. Keďže podľa názoru ústavného súdu neexistuje

medzi uznesením krajského súdu a sťažovateľom označenými právami taká príčinná

súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí

tejto sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný túto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2015