Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 453/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného

advokátkou JUDr. Mariannou Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa , a

Slovenskej postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci vedenej pod

sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2015

doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Mariannou

Lechmanovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

, a (ďalej len „“)

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

vo veci vedenej pod sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015 (ďalej aj

„napadnutý prípis generálnej prokuratúry“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol právoplatne odsúdený na trest

odňatia slobody nepodmienečne a v súčasnosti tento trest vykonáva v Ústave na výkon

trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav“).

Dňa 16. marca 2014 požiadal sťažovateľ riaditeľa ústavu o povolenie objednať si

prostredníctvom ústavu z poštového podniku, prijať v balíku a mať pri sebe časopisy typu

a iné s erotickou a pornografickou tematikou. Riaditeľ ústavu v prípise

č. ÚVTOSaÚVV zo 14. apríla 2014 sťažovateľovi oznámil, že jeho žiadosť

zamieta s poukazom na a o výkone trestu odňatia

slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o výkone trestu odňatia slobody“).

Riaditeľ ústavu v označenom prípise okrem iného uviedol:

„Osobitne dávam do pozornosti obmedzenie odsúdeného v práve na nedotknuteľnosť

osoby a jej súkromia a to s poukázaním na nevyhnutnosť obmedzenia držania tlačovín

s erotickým a pornografickým obsahom. Vzhľadom na to, že odsúdený nemá vo výkone

trestu zabezpečené súkromie, je prakticky nemožné bez rizika ohrozenia mravnosti

a morálky iných odsúdených s rôznymi resocializačnými potrebami, preferovaním rôznych

spoločenských hodnôt, náboženského vierovyznania a uznávaním rôznych etických hodnôt

a postojov, umožňovať odsúdeným držanie tlačovín s erotickým a pornografickým obsahom.

V podmienkach väzenského zariadenia, ktoré je multikultúrnym prostredím

a v ktorom nie je možné zabezpečiť súkromie, by umožnenie držania erotických

a pornografických časopisov s ohľadom na vyššie uvedené heterogénne zloženie

odsúdených mohlo viesť nielen k ohrozovaniu mravnosti, ale aj k narúšaniu

interpersonálnych vzťahov a poriadku v ústave.

Podotýka, že všetky vyššie uvedené ustanovenia sa vzťahujú na všetkých odsúdených,

teda dospelých aj mladistvých.

Obmedzovanie prijímania tlačovín odsúdenými realizujú príslušníci Zboru väzenskej

a justičnej stráže v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, čo je v súlade s príslušným

ustanovením , ktorá dovoľuje vykonať obmedzenie ľudských

práv a slobôd výhradne iba podľa zákona.“

V nadväznosti na zamietnutie svojej žiadosti prípisom riaditeľa ústavu podal

sťažovateľ podnet Krajskej prokuratúre v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“),

prostredníctvom ktorého sa domáhal preskúmania postupu riaditeľa ústavu. Krajská

prokuratúra v prípise č. z 15. októbra 2014 sťažovateľovi oznámila, že sa

so stanoviskom riaditeľa ústavu stotožňuje, pričom v označenom prípise okrem iného

uviedla:

«Žiadané časopisy sú nepochybne takého charakteru, ktorý je spôsobilý ohroziť

mravnosť, morálku a poriadok v ústave a ich držanie by v podmienkach výkonu trestu

odňatia slobody bolo v rozpore s účelom výkonu trestu nielen vo vzťahu k vám, ale aj

ostatným odsúdeným vykonávajúcim trest odňatia slobody.

V tejto súvislosti podotýkam, že Vami v podnete uvádzané zákonné ustanovenia

Tr. zákona ako je ustanovenie § 371 Tr. zákona, § 372 Tr. zákona, § 132 Tr. zákona sú

v kontexte so vzťahujúcimi sa ustanoveniami „ZoVTOS“ aplikovateľné a aplikované

v trestnom konaní a pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za konanie majúce znaky

niektorého v osobitnej časti Tr. zákona uvedeného trestného činu. V podmienkach výkonu

trestu odňatia slobody a v zmysle vzťahujúcej sa zákonnej úpravy je rozhodujúcim to, že

v prípade Vami žiadaných časopisov ide o časopisy takého charakteru, ktoré sú spôsobilé

vo výkone trestu odňatia slobody ohroziť mravnosť, morálku a poriadok v ústave.

... V súvislosti s Vami namietanými skutočnosťami ohľadom umiestňovania

homosexuálnych párov v „ústave“ na jednu celu, Vaše tvrdenia budú preverené v rámci

dozorovej činnosti prokuratúry.»

Vychádzajúc zo záverov krajskej prokuratúry vyjadrených v jej prípise z 15. októbra

2014, sa sťažovateľ opakovaným podnetom zo 6. januára 2015 domáhal preskúmania

postupu krajskej prokuratúry vo svojej veci.

Generálna prokuratúra prípisom sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 z 13. marca 2015

odložila opakovaný podnet sťažovateľa ako nedôvodný. Generálna prokuratúra sa stotožnila

s dôvodmi uvedenými v prípisoch riaditeľa ústavu a krajskej prokuratúry a nad rámec ich

odôvodnenia v napadnutom prípise ďalej uviedla:

„Postup ÚVTOS a ÚVV ktorý Vám neumožnil objednanie časopisov

s erotickou a pornografickou tematikou, nie je možné vyhodnotiť ako postup v rozpore

s dodržiavaním zásady rovnakého zaobchádzania spočívajúcej v zákaze diskriminácie

z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti

alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského

stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického a iného zmýšľania, národného

alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. V prípade domnienky, že

ste boli dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách

nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, môžete sa domáha svojich práv na súde.“

Sťažovateľ argumentuje, že ním požadované časopisy s erotickou a pornografickou

tematikou nemožno považovať za tlačoviny ohrozujúce mravnosť, ktorých prechovávanie je

zakázané v zmysle § 40 písm. i) zákona o výkone trestu, keďže zo skutkovej podstaty

trestného činu ohrozovania mravnosti podľa s poukazom na

ods. 2 vyplýva, že voľne predajné tlačoviny s erotickým obsahom

nespadajú pod pornografické diela ohrozujúce mravnosť v zmysle citovaných ustanovení

.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na definície mravnosti a morálky podľa wikipédie,

z ktorých tiež odvodzuje záver o tom, že ním požadované tlačoviny nemožno považovať za

také, ktoré ohrozujú mravnosť.

Sťažovateľ argumentuje tiež tým, že «Je zarážajúce, že podľa riaditeľa Ústavu na

výkon trestu odňatia slobody sú tlačoviny s erotickým obsahom mravnosť ohrozujúce, avšak

homosexuálne orientované osoby sú umiestňované spoločne na rovnaké cely vedením ÚVV

a ÚVTOS ktorí pred očami ďalších umiestnených heterosexuálov vykonávajú

orálny a análny styk. Zároveň sú priamo v Ústave na výkon trestu odňatia slobody pri

každom bufete umiestnené predajné automaty s prezervatívmi a voľne v bufete je umožnené

odsúdeným prezervatív si zakúpiť. Toto však nie je vyhodnotené zo strany vedenia Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody ako „mravnosť ohrozujúce“.».

Napokon sťažovateľ poukazuje na to, že v právnych predpisoch upravujúcich výkon

trestu v Českej republike neexistuje zmienka o zákaze poskytovať odsúdeným vo výkone

trestu odňatia slobody časopisy ohrozujúce mravnosť.

Sťažovateľ sa považuje za diskriminovaného aj vo vzťahu k iným odsúdeným

vo výkone trestu odňatia slobody, ktorí si môžu objednávať časopisy historické, športové

a iné, čím sú čiastočne uspokojené ich záľuby, „avšak medzi záľuby sťažovateľa patria

práve časopisy s erotickou tematikou, v ktorých sa chce vzdelávať a navyše tieto určite nie

sú v rozpore so sústavou akceptovateľných vzorcov konania a správania i medziľudských

vzťahov, úcty k životu a spoločnosti!“.

Vychádzajúc z uvedenej argumentácie, sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd

nálezom o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1.) Základné ľudské práva a slobody sťažovateľa ..., týkajúce sa

zákazu diskriminácie, práva na spravodlivé konanie a práva na preskúmateľné rozhodnutie,

práva na súdnu ochranu a práva na účinný opravný prostriedok zaručené v čl. 46 ods. 2,

, SR postupom a rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR,

sp. zn. č. IV/2 Gn 15/15/1000 7 zo dňa 13. 03. 2015 porušené boli.

2.) Ústavný súd SR týmto zrušuje Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR, sp. zn.

č. IV/2 Gn 15/15/1000 7 zo dňa 13. 03. 2015 a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3.) ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

1.000,00 Eur (slovom tisíc Eur), ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná mu vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právnej

zástupkyne.

4.) Generálna prokuratúra SR je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 748,43 Eur (slovom sedemstoštyridsaťosem Eur a štyridsaťtri centov) na bankový

účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Marianny Lechmanovej... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26

ods. 1 a a postupom generálnej prokuratúry vo veci vedenej

pod sp. zn. IV/2 Gn 15/15/1000 a jej prípisom z 13. marca 2015.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody kultúrno osvetová činnosť

je súhrn záujmových aktivít a aktivít vo voľnom čase, ktoré odsúdenému sprostredkúvajú

sústavu akceptovateľných vzorcov konania a správania, medziľudských vzťahov, úcty

k životu a spoločnosti.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody odsúdený má právo na

vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy a objednať si knihy okrem tých, ktoré

propagujú národnostnú, rasovú, etnickú, náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné

hnutia smerujúce k potláčaniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť, ohrozujú mravnosť,

morálku a poriadok v ústave alebo popisujú výrobu a použitie návykových látok, jedov,

výbušnín, zbraní a streliva. Dennú tlač a časopisy môžu odsúdenému predplatiť aj rodinní

príslušníci a iné osoby, ak tieto budú do ústavu dodávané poštovým podnikom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu je

odsúdený povinný podrobiť sa obmedzeniam tých základných práv a slobôd, ktorých výkon

by bol v rozpore s účelom výkonu trestu alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu

uplatniť. Odsúdený je obmedzený najmä v práve na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,

slobode pohybu a pobytu, zachovaní listového tajomstva a tajomstva dopravovaných správ

a iných písomností, v práve slobodnej voľby povolania a v práve na nakladanie s vecami

osobnej potreby.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody počas výkonu trestu

odsúdený nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch,

spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa

v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Odsúdený nemôže vo výkone

trestu zakladať politické strany, politické hnutia a združovať sa v nich a nemôže vykonávať

volené a iné verejné funkcie.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o výkone trestu odňatia slobody výkon práva odosielať

a prijímať korešpondenciu, balíky a poukazy poštového platobného styku počas výkonu

trestu odňatia slobody odsúdeného zabezpečuje v jeho mene ústav.

Z citovaných ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody, osobitne z § 35

ods. 1 tohto zákona vyplýva, že právo na vlastné náklady predplatiť si dennú tlač a časopisy

sa okrem iných nevzťahuje na tie tlačoviny, ktoré ohrozujú mravnosť, morálku a poriadok

v ústave.

Ústavný súd nemá z ústavného hľadiska výhrady proti názoru riaditeľa ústavu

vyjadrenému v jeho prípise, v zmysle ktorého subsumoval sťažovateľom požadované

tlačoviny s erotickým a pornografickým obsahom pod tlačoviny, ktoré ohrozujú (sú

spôsobilé ohroziť) mravnosť, morálku a poriadok v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

Rovnako ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľnú argumentáciu

krajskej prokuratúry, podľa ktorej neexistuje súvislosť medzi § 371 a § 372 Trestného

zákona a požiadavkou sťažovateľa na predplatenie ním požadovaných erotických

a pornografických tlačovín. Tlačoviny, predplatenia a držania ktorých sa sťažovateľ

dožaduje, nie sú tlačovinami, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré

zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, čo však

nevylučuje, že môže ísť o tlačoviny, ktoré ohrozujú (môžu ohroziť) mravnosť, morálku

a poriadok v ústave.

Generálna prokuratúra sa v napadnutom prípise stotožnila s právnymi názormi

vyjadrenými v prípise riaditeľa ústavu, ako aj prípise krajskej prokuratúry, ktoré ústavný

súd považuje za ústavne konformné. Za týchto okolností ústavný súd zastáva názor, že

medzi napadnutým prípisom generálnej prokuratúry, rozsudkom krajského súdu a obsahom

základných práv, ktorých vyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká

príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2015