Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 475/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou , Advokátska kancelária,

Hurbanova 81, Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky

pod sp. zn. vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného

práva na vlastníctvo podľa a práva na majetok

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných

slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. z 8.

decembra 2014 a sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou, PhD., Advokátska kancelária, Hurbanova 81,

Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.

46 , práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle

ods. 2 , práva na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo

podľa a práva na majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. z 8. decembra

2014 a takto

rozhodol:

1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti a o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“), práva na spravodlivý proces podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

základného práva na vlastníctvo podľa a práva na majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 8. decembra 2014, ktorou žiada vydať tento nález:

„1. Konaním sp. zn. a rozhodnutím , ,

IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo ,

bytom právo vlastniť majetok v zmysle SR a

Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo

na súdnu ochranu podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. ,

zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.

3. , bytom priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 3 000 €.

4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených príloh, sťažovateľka

bola ako dedička účastníčkou dodatočného dedičského konania po neb. ,

zomrelom 2. mája 1989 (ďalej len „poručiteľ“), ktoré bolo vedené okresným

súdom pod sp. zn. . Konanie bolo začaté uznesením okresného súdu

č. k. z 30. decembra 2013 na podnet Slovenskej správy ciest

na prerokovanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi, pretože ako budúci investor

a stavebník líniovej stavby „ “ pri majetkovej príprave zistil,

že poručiteľ je stále vedený ako spoluvlastník v 1/5 nehnuteľností zapísaných na

v k. ú. (ďalej len „novoobjavený majetok“). Toto dedičské konanie

o novoobjavenom majetku poručiteľa však okresný súd uznesením sp. zn.

z 8. decembra 2014 zastavil s odôvodnením, že v priebehu konania zistil, že novoobjavený

majetok medzičasom nadobudol osvedčením o vydržaní sp. zn. N 420/2013

a predal ho , v dôsledku čoho poručiteľ už nie je evidovaný

ako podielový spoluvlastník novoobjaveného majetku.

Okresný súd výrok uznesenia sp. zn. z 8. decembra 2014 o zastavení

dedičského konania odôvodnil takto:

«Dňa 14.8.2013 bol súdu doručený podnet Slovenskej republiky, zast. Slovenskou

správou: ciest na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľovi

uvedenom v záhlaví tohto uznesenia, pričom malo ísť o majetok: parcely registra C parc.

22

č. – ostatné plochy o výmere 420 m, – ostatné plochy o výmere 628 m

2

a – zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 mevidované na

k. ú. v podiele poručiteľa o veľkosti 1/5 k celku, ktorá parcely sú určené na trvalý

záber v súvislosti s líniovou stavbou cesty „1/68 P , preložka cesty“. K návrhu

pripojil výpis z príslušného LV zo dňa 1.8.2013 a listiny preukazujúce dôvod podania

návrhu.

V priebehu konania bolo zistené, že podiely na uvedených nehnuteľnostiach

osvedčením o vydržaní N 420/2013 nadobudol ,

, ktorý ich následne predal . V dôsledku uvedeného

poručiteľ v katastri nehnuteľností nie je evidovaný ako podielový spoluvlastník uvedených

parciel.

Podľa , ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

... V dôsledku vyššie uvedených skutočností, došlo k situácii v zmysle § 175h ods. 1

, preto súd konanie podľa, uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.»

Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

, práva na spravodlivý proces podľa dohovoru, základného práva

na vlastníctvo podľa a práva na majetok podľa dodatkového

protokolu postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. z 8. decembra 2014

odôvodnila tým, že okresný súd konanie zastavil a dedičstvo dedičom nepotvrdil napriek

tomu, že v čase začatia konania bolo preukázané, že poručiteľ bol vlastníkom

novoobjaveného majetku v čase svojej smrti. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil

nedostatočne, uspokojil sa s konštatovaním, že v priebehu konania bolo zistené, že

predmetné nehnuteľnosti nadobudla vydržaním tretia osoba. Sťažovateľka sa stala

okamihom smrti poručiteľa zákonnou dedičkou (ako manželka poručiteľa) a podielovou

spoluvlastníčkou novoobjaveného majetku. Rozhodnutie okresného súdu je svojvoľné.

Existencia majetku poručiteľa sa posudzuje podľa jeho stavu v čase smrti poručiteľa (v roku

1989). S touto skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal. Sťažovateľka nedostala odpoveď

na základnú otázku, či bol poručiteľ vlastníkom novoobjaveného majetku v čase svojej smrti

a ak áno, z akého dôvodu potom nebol v dedičskom konaní ako novoobjavený majetok

prerokovaný. Okresný súd rozhodol s poukazom na

(ďalej len „OSP“), teda konanie zastavil preto, že poručiteľ nezanechal majetok. Aplikácia

tejto normy na vec je však neudržateľná, pretože poručiteľ v tomto prípade majetok

zanechal, avšak okresný súd potrebné šetrenie na túto otázku nevykonal. Aj v dedičskom

konaní o novoobjavenom majetku platí zásada oficiality, okresný súd bol povinný obstarať

si podklady pre rozhodnutie a vykonať dôkazy dostupné na zistenie skutkového stavu.

Okresný súd skutkový stav zistil nedostatočne, pretože nezistil ani len to, že Slovenská

správa ciest, ktorá dala podnet na začatie konania, sa už medzičasom stala vlastníkom

novoobjaveného majetku, ktorý nadobudla kúpou od .

Postupom okresného súdu bolo teda sťažovateľke odňaté právo dediť zákonný podiel po

poručiteľovi k novoobjavenému majetku, ktorý poručiteľ vlastnil v čase svojej smrti, a to

napriek tomu, že dedenie zaručuje.

Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľky bola ústavným súdom pridelená

sp. zn. .

Ústavnému súdu bola 23. februára 2015 doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“; spolu len „sťažovatelia“),

zastúpeného rovnakou právnou zástupkyňou, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle

, základného práva na vlastníctvo podľa a práva

na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu

sp. zn. z 8. decembra 2014 a žiadal vydať tento nález:

„1. Konaním sp. zn. a rozhodnutím , ,

IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo , bytom

právo vlastniť majetok v zmysle SR

a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

právo na súdnu ochranu podľa SR a dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle

SR.

2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. ,

zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.

3. , bytom ... priznáva primerané

finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených príloh, aj sťažovateľ bol

ako dedič účastníkom rovnakého dodatočného dedičského konania po poručiteľovi

(sťažovateľ je synom poručiteľa), ktoré bolo zastavené rovnakým uznesením okresného súdu

sp. zn. z 8. decembra 2014. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil obdobne ako

sťažovateľka. Poukázal však i na to, že ako účastník sa listom z 9. júla 2014 domáhal, aby

mu okresný súd doručil dôkazy označené v podnete na začatie dodatočného dedičského

konania, avšak okresný súd mu ich nedoručil. Tým odôvodnil porušenie

vo vzťahu k nemu.

Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľa bola ústavným súdom pridelená

sp. zn. .

Ústavný súd po zistení, že konania sp. zn. a sp. zn.

boli začaté sťažnosťami sťažovateľov týkajúcimi sa rovnakého konania a rovnakého

rozhodnutia, sťažovatelia v oboch konaniach namietajú porušenie rovnakých práv, ktoré aj

obdobne odôvodňujú (hoci sťažovateľ namieta aj porušenie ), spojil

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s obe

konania v záujme hospodárnosti na spoločné konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

().

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

Žalobou o určenie vlastníckeho práva sa možno domáhať aj určenia, že vec patrí

do dedičstva po poručiteľovi.

Uvádzaná právna norma svedčí o tom, že pre poskytnutie ochrany dedičskému právu

sťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v konaní o určovacej žalobe.

Sťažovatelia sa sťažnosťou na ústavnom súde domáhali vyslovenia porušenia svojich

označených základných práv, hoci podľa názoru ústavného súdu mali využiť účinný právny

prostriedok v systéme všeobecného súdnictva, a to žalobu, ktorou by sa domáhali

rozhodnutia, že vec patrí do dedičstva (). Využitie toho prostriedku však

sťažovatelia nepreukázali, a preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci.

V nadväznosti na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. augusta 2015