Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 475/2015
PDF · 387.24 KB
No categories available
II. ÚS 475/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou , Advokátska kancelária,
Hurbanova 81, Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. Rvp 1759/2015 vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného
práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetok
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných
slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 D 122/2013 z 8.
decembra 2014 a sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou Mgr. Katarínou Šangalovou, PhD., Advokátska kancelária, Hurbanova 81,
Hlohovec, vedenú na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1760/2015 vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 Ústavy Slovenskej republiky, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva na vlastníctvo
podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na majetok podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd
postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra
2014 a takto
rozhodol:
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1759/2015
a sp. zn. Rvp 1760/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 1759/2015.
2. Sťažnosti a o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára
2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),
základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“) postupom a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014, ktorou žiada vydať tento nález:
„1. Konaním sp. zn. 1D/122/2013 a rozhodnutím 1D/122/2013, Dnot 81/2014,
IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo ,
bytom právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1
Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/122/21013,
Dnot 81/2014 zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.
3. , bytom priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 €.
4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľky a k nej pripojených príloh, sťažovateľka
bola ako dedička účastníčkou dodatočného dedičského konania po neb. ,
zomrelom 2. mája 1989 (ďalej len „poručiteľ“), ktoré bolo vedené okresným
súdom pod sp. zn. 1 D 122/2013. Konanie bolo začaté uznesením okresného súdu
č. k. 1 D 122/2013 15 z 30. decembra 2013 na podnet Slovenskej správy ciest
na prerokovanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi, pretože ako budúci investor
a stavebník líniovej stavby „ “ pri majetkovej príprave zistil,
že poručiteľ je stále vedený ako spoluvlastník v 1/5 nehnuteľností zapísaných na
v k. ú. (ďalej len „novoobjavený majetok“). Toto dedičské konanie
o novoobjavenom majetku poručiteľa však okresný súd uznesením sp. zn. 1 D 122/2013
z 8. decembra 2014 zastavil s odôvodnením, že v priebehu konania zistil, že novoobjavený
majetok medzičasom nadobudol osvedčením o vydržaní sp. zn. N 420/2013
a predal ho , v dôsledku čoho poručiteľ už nie je evidovaný
ako podielový spoluvlastník novoobjaveného majetku.
Okresný súd výrok uznesenia sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014 o zastavení
dedičského konania odôvodnil takto:
«Dňa 14.8.2013 bol súdu doručený podnet Slovenskej republiky, zast. Slovenskou
správou: ciest na prejednanie novoobjaveného majetku v dedičskom konaní po poručiteľovi
uvedenom v záhlaví tohto uznesenia, pričom malo ísť o majetok: parcely registra C parc.
22
č. – ostatné plochy o výmere 420 m, – ostatné plochy o výmere 628 m
2
a – zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 mevidované na
k. ú. v podiele poručiteľa o veľkosti 1/5 k celku, ktorá parcely sú určené na trvalý
záber v súvislosti s líniovou stavbou cesty „1/68 P , preložka cesty“. K návrhu
pripojil výpis z príslušného LV zo dňa 1.8.2013 a listiny preukazujúce dôvod podania
návrhu.
V priebehu konania bolo zistené, že podiely na uvedených nehnuteľnostiach
osvedčením o vydržaní N 420/2013 nadobudol ,
, ktorý ich následne predal . V dôsledku uvedeného
poručiteľ v katastri nehnuteľností nie je evidovaný ako podielový spoluvlastník uvedených
parciel.
Podľa § 175h ods. 1 O. s. p., ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
... V dôsledku vyššie uvedených skutočností, došlo k situácii v zmysle § 175h ods. 1
O. s. p., preto súd konanie podľa, uvedeného zákonného ustanovenia zastavil.»
Sťažovateľka porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ústavy, práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, základného práva
na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na majetok podľa čl. 1 dodatkového
protokolu postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014
odôvodnila tým, že okresný súd konanie zastavil a dedičstvo dedičom nepotvrdil napriek
tomu, že v čase začatia konania bolo preukázané, že poručiteľ bol vlastníkom
novoobjaveného majetku v čase svojej smrti. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil
nedostatočne, uspokojil sa s konštatovaním, že v priebehu konania bolo zistené, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudla vydržaním tretia osoba. Sťažovateľka sa stala
okamihom smrti poručiteľa zákonnou dedičkou (ako manželka poručiteľa) a podielovou
spoluvlastníčkou novoobjaveného majetku. Rozhodnutie okresného súdu je svojvoľné.
Existencia majetku poručiteľa sa posudzuje podľa jeho stavu v čase smrti poručiteľa (v roku
1989). S touto skutočnosťou sa okresný súd nevysporiadal. Sťažovateľka nedostala odpoveď
na základnú otázku, či bol poručiteľ vlastníkom novoobjaveného majetku v čase svojej smrti
a ak áno, z akého dôvodu potom nebol v dedičskom konaní ako novoobjavený majetok
prerokovaný. Okresný súd rozhodol s poukazom na § 175h Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“), teda konanie zastavil preto, že poručiteľ nezanechal majetok. Aplikácia
tejto normy na vec je však neudržateľná, pretože poručiteľ v tomto prípade majetok
zanechal, avšak okresný súd potrebné šetrenie na túto otázku nevykonal. Aj v dedičskom
konaní o novoobjavenom majetku platí zásada oficiality, okresný súd bol povinný obstarať
si podklady pre rozhodnutie a vykonať dôkazy dostupné na zistenie skutkového stavu.
Okresný súd skutkový stav zistil nedostatočne, pretože nezistil ani len to, že Slovenská
správa ciest, ktorá dala podnet na začatie konania, sa už medzičasom stala vlastníkom
novoobjaveného majetku, ktorý nadobudla kúpou od .
Postupom okresného súdu bolo teda sťažovateľke odňaté právo dediť zákonný podiel po
poručiteľovi k novoobjavenému majetku, ktorý poručiteľ vlastnil v čase svojej smrti, a to
napriek tomu, že ústava dedenie zaručuje.
Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľky bola ústavným súdom pridelená
sp. zn. Rvp 1759/2015.
Ústavnému súdu bola 23. februára 2015 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“; spolu len „sťažovatelia“),
zastúpeného rovnakou právnou zástupkyňou, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy, práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle
čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva
na majetok podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením okresného súdu
sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014 a žiadal vydať tento nález:
„1. Konaním sp. zn. 1D/122/2013 a rozhodnutím 1D/122/2013, Dnot 81/2014,
IČS: 8513204007 zo dňa 08.12.2014 bolo porušené základné právo , bytom
právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom v zmysle
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. Ústavný súd SR uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1D/ 122/21013,
Dnot 81/2014 zo dňa 08.12.2014 zrušuje a vec vracia na nové konanie.
3. , bytom ... priznáva primerané
finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.
4. Porušovateľ je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania...“
Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených príloh, aj sťažovateľ bol
ako dedič účastníkom rovnakého dodatočného dedičského konania po poručiteľovi
(sťažovateľ je synom poručiteľa), ktoré bolo zastavené rovnakým uznesením okresného súdu
sp. zn. 1 D 122/2013 z 8. decembra 2014. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil obdobne ako
sťažovateľka. Poukázal však i na to, že ako účastník sa listom z 9. júla 2014 domáhal, aby
mu okresný súd doručil dôkazy označené v podnete na začatie dodatočného dedičského
konania, avšak okresný súd mu ich nedoručil. Tým odôvodnil porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy
vo vzťahu k nemu.
Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľa bola ústavným súdom pridelená
sp. zn. Rvp 1760/2015.
Ústavný súd po zistení, že konania sp. zn. Rvp 1759/2015 a sp. zn. Rvp 1760/2015
boli začaté sťažnosťami sťažovateľov týkajúcimi sa rovnakého konania a rovnakého
rozhodnutia, sťažovatelia v oboch konaniach namietajú porušenie rovnakých práv, ktoré aj
obdobne odôvodňujú (hoci sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy), spojil
podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 OSP obe
konania v záujme hospodárnosti na spoločné konanie.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie
dôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale
úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého
princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.
Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť
tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, musí požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu
Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Žalobou o určenie vlastníckeho práva sa možno domáhať aj určenia, že vec patrí
do dedičstva po poručiteľovi.
Uvádzaná právna norma svedčí o tom, že pre poskytnutie ochrany dedičskému právu
sťažovateľov je daná právomoc všeobecného súdu v konaní o určovacej žalobe.
Sťažovatelia sa sťažnosťou na ústavnom súde domáhali vyslovenia porušenia svojich
označených základných práv, hoci podľa názoru ústavného súdu mali využiť účinný právny
prostriedok v systéme všeobecného súdnictva, a to žalobu, ktorou by sa domáhali
rozhodnutia, že vec patrí do dedičstva (II. ÚS 227/04). Využitie toho prostriedku však
sťažovatelia nepreukázali, a preto ústavný súd odmietol ich sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.
V nadväznosti na toto rozhodnutie bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. augusta 2015