Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 114/2015

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej advokátkou , Advokátska kancelária,

, pre namietané porušenie

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 14. októbra

2014 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Rožňava č. k. zo 14. októbra 2014

z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume

444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd

Rožňava p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky , Advokátska

kancelária, , do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.

z 25. februára 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením zo 14. októbra 2014.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľka v podaní z 18. mája 2015

a okresný súd vo vyjadrení z 24. apríla 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho

pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

Zo sťažnosti vyplýva, že na návrh Stavebného bytového družstva (ďalej len

„oprávnený“) okresný súd vydal 10. mája 2010 poverenie na vykonanie exekúcie proti

sťažovateľke ako povinnej súdnemu exekútorovi JUDr. P. Hodermarskému (ďalej len

„exekútor“). Exekučné konanie bolo vedené pod sp. zn. . Exekučným titulom

bol platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. z 21. januára 2010, ktorý sa stal

právoplatným a vykonateľným 7. apríla 2010. Exekútor bol poverený vymožením

pohľadávky oprávneného vo výške 968,27 € istiny a 175,32 € trov súdneho konania, ako aj

trov exekúcie.

2

Vyhláškou o dražbe nehnuteľnosti patriacej sťažovateľke (3 izbový byt s prísl.

v ) bol určený termín konania dražby na 30. marec 2012. Sťažovateľka podaním

z 2. marca 2012 navrhla dražbu odložiť, pričom argumentovala, že je zamestnaná, svoje

záväzky plní prostredníctvom zamestnávateľa, a preto nie je dôvod vykonať exekúciu

predajom nehnuteľnosti, v ktorej žije s maloletým synom, o ktorého sa sama stará.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 28. marca 2012 bol návrh sťažovateľky

na odloženie dražby zamietnutý s poukazom na to, že pri celkovej výške viacerých

pohľadávok oprávneného voči sťažovateľke nemožno predpokladať, že by v lehote uvedenej

sťažovateľkou (do konca roku 2013) došlo k takej zmene jej pomerov, ktoré by umožnili

úplne vyrovnať všetky jej dlhy.

Sťažovateľka podala 2. mája 2012 opätovnú žiadosť o odklad exekúcie do konca roku

2012 a aj táto bola uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. októbra 2012

zamietnutá.

Sťažovateľka 23. augusta 2012 podala okresnému súdu námietky proti udeleniu

príklepu z dôvodu, že nebola informovaná o dražbe (nebola jej doručená dražobná

vyhláška). Požadovala, aby okresný súd príklep neschválil.

Uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. októbra 2012 na základe

žiadosti exekútora z 21. mája 2012 bol udelený súhlas na vykonanie dražby s najnižšou

cenou nehnuteľnosti vo výške 15 190 €. Uznesenie bolo odôvodnené tým, že

predchádzajúca dražba konaná 18. mája 2012 bola neúspešná, lebo sa jej nezúčastnil žiaden

záujemca. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom na

sumu 21 700 €.

Druhé kolo dražby bolo určené na 18. marec 2013. Na tejto dražbe exekútor udelil

príklep vydražiteľovi , ktorý nehnuteľnosť vydražil za najvyššie

podanie 15 520 €.

Uznesením okresného súdu sp. zn. zo 16. mája 2013 nebol príklep pre

vydražiteľa schválený pre nesplnenie zákonom ustanovených podmienok doručenia

dražobnej vyhlášky sťažovateľke.

Exekútor ešte pred konaním druhého kola dražby vydal aj príkaz na exekúciu

zrážkami zo mzdy sťažovateľky, ktorý doručil jej zamestnávateľovi spoločnosti

(ďalej len „zamestnávateľ“). Vymáhal nárok 818,27 €, trovy súdneho

konania 58 €, trovy za poverenie 16,50 €, trovy za overenie a poštovné 3,17 €, trovy za

právne zastúpenie 117,32 €, trovy za právne zastúpenie v exekúcii 75,83 € a predbežné

trovy exekúcie 337,43 €, teda celkom sumu 1 426,52 €.

Sťažovateľka 28. februára 2013 pracovný pomer so zamestnávateľom ukončila

a požiadala, aby z odstupného, ktoré jej patrilo, boli uhradené jej dlhy zo všetkých

exekučných konaní vedených proti nej. Zamestnávateľ 7. marca 2013 bankovým prevodom

na účet exekútora vedený v pod poradovým číslom položky 328

s označením variabilného symbolu 2512010 uhradil sumu 1 759,30 € v exekučnej veci

č. EX 251/2010 ().

Aj napriek tomu, že sťažovateľka 7. marca 2013 uhradila dlžnú sumu aj s trovami

exekúcie, exekútor v exekúcii pokračoval vykonaním dražby 18. marca 2013 a ďalšej

dražby 12. mája 2014. Neupustil teda od exekúcie a nevrátil poverenie súdu po zaplatení

vymáhanej pohľadávky (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom v kritickom

čase).

Vzhľadom na to, že sťažovateľka svoj dlh vymáhaný v exekúcii 7. marca 2013

uhradila (a uhradila svoje dlhy aj v iných exekučných konaniach vedených exekútorom do

konca apríla 2013 pod sp. zn. EX 27/2011, sp. zn. EX 501/2011, sp. zn. EX 1109/2009), a to

prostredníctvom zamestnávateľa, odcestovala 17. marca 2012 do Českej republiky

za prácou a zdržiavala sa tam do konca augusta 2013. Od 27. septembra 2013 pracovala

v Nemecku, a to až do konca októbra 2014.

4

Keďže exekútor po neschválení príklepu udeleného na dražbe 18. marca 2013 ďalej

pokračoval v exekúcii aj napriek uhradeniu pohľadávky 7. marca 2013, vzhľadom na

neprítomnosť sťažovateľky podal okresnému súdu návrh na ustanovenie opatrovníka pre

sťažovateľku. Uznesením okresného súdu z 27. augusta 2013 bola sťažovateľke ustanovená

za opatrovníčku zamestnankyňa súdu .

Na následnej dražbe konanej 12. mája 2014 došlo k udeleniu príklepu pre

vydražiteľku spoločnosť Váš dom, Váš byt, s. r. o. (ďalej len „vydražiteľka“), a to za

najvyššie podanie v sume 16 510 €.

Sťažovateľka listom z 20. mája 2014 doručeným okresnému súdu toho istého dňa

opätovne uviedla, že dražba prebehla nezákonne a že vymáhaná pohľadávka bola uhradená

ešte v roku 2013 v plnej výške prostredníctvom zamestnávateľa. Týmto podaním sa však

okresný súd nezaoberal, tvrdenie o úhrade vymáhanej pohľadávky nepreveril a príklep

udelený na dražbe konanej 12. mája 2014 svojím uznesením č. k. 115

zo 14. októbra 2014 schválil. Uznesenie sa stalo právoplatným a vykonateľným

10. novembra 2014.

Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených práv podľa

a dohovoru jednak tým, že počas konania nemohla riadne vykonávať svoje účastnícke práva

(neboli jej doručované rozhodnutia), keďže sa zdržiavala v zahraničí, ale tiež tým, že sa

v exekúcii pokračovalo aj po tom, ako vymáhanú pohľadávku 7. marca 2013 uhradila.

Nezákonné bolo podľa názoru sťažovateľky aj ustanovenie opatrovníčky, keďže neboli dané

na to podmienky. Poukazuje aj na ďalšie nezákonné postupy v priebehu exekúcie.

Za najväčšie porušenie svojich práv považuje skutočnosť, že okresný súd sa jej podaním

z 20. mája 2014 nezaoberal, hoci tam poukázala na úhradu pohľadávky ešte v marci 2013.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu a inú právnu ochranu

podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Rožňava sp. zn.: zo dňa 14.10.2014 porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 14.10.2014

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Rožňava na nové konanie rozhodnutie.

3. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 35.000, € (slovom

tridsaťpäť tisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Rožňava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

odo dňa doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Rožňava je povinný uhradiť trovy konania vo výške 789,56 € do 15

dní odo dňa doručenia tohto nálezu na účet právnej zástupkyne advokátky

, .“

Z vyjadrenia exekútora z 10. apríla 2015 doručeného ústavnému súdu 13. apríla 2015

vyplýva, že proti sťažovateľke viedol celkom 12 exekučných konaní na vymoženie

pohľadávok v úhrnnej výške 18 881,77 €. Keďže sa v predmetnej veci na základe

exekučného príkazu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo 17. mája 2011 nevykonávali žiadne

zrážky zo mzdy, a to vzhľadom na vykonávanie zrážok v štyroch skorších exekúciách, dňa

25. januára 2012 bolo pod sp. zn. EX 251/2010 vydané upovedomenie o predaji

nehnuteľnosti. V tom čase sa už viedlo proti sťažovateľke šesť exekučných konaní. Dňa

24. mája 2013 došlo k pokusu kontaktovať sťažovateľku v jej byte za účasti domovej

dôverníčky. Zistilo sa, že sa tam sťažovateľka nezdržuje cca 6 týždňov. Po tomto bol

okresný súd požiadaný o ustanovenie opatrovníka v zmysle § 49 ods. 4 Exekučného

poriadku. Okresný súd uznesením z 25. júla 2013 ustanovil sťažovateľke za opatrovníka jej

brata. Neskorším uznesením, ktoré sa stalo právoplatným 24. septembra 2013, bol

ustanovený nový opatrovník. Až na dražbe nehnuteľnosti vykonanej 12. mája 2014 došlo

k udeleniu príklepu, pričom návrh na schválenie príklepu bol okresnému súdu doručený

16. mája 2014. Z listu sťažovateľky doručeného exekútorovi 17. októbra 2014 vyplýva, že je

v zahraničí, ale okrem toho žiada o vyčíslenie pohľadávky vo veci sp. zn. EX 251/2010. Ak

by bolo pravdivé sťažnostné tvrdenie o tom, že pohľadávku uhradila pri skončení

pracovného pomeru v roku 2013, potom by nebol dôvod v októbri žiadať o vyčíslenie tejto

pohľadávky. Tvrdenia sťažovateľky sa javia ako rozporné. Po právoplatnom rozhodnutí

6

o schválení príklepu došlo k rozvrhovému konaniu, z ktorého vyplývalo aj to, že vo veci

sp. zn. EX 251/2010 došlo k uspokojeniu zvyšnej časti pohľadávky vo výške 117,69 €.

Pokiaľ sťažovateľka vyčíslila vymáhaný nárok tak, ako to uvádza v sťažnosti, treba

poznamenať, že ide o vyčíslenie vymáhaného nároku v momente vydania exekučného

príkazu na vykonávanie zrážok zo mzdy. Ak by sťažovateľka riadne a včas platila, nedošlo

by k navýšeniu trov konania v dôsledku vydania exekučného príkazu na predaj

nehnuteľnosti. Je pravdou, že zamestnávateľ sťažovateľky oznámil exekútorovi ukončenie

pracovného pomeru, ako aj to, že poukazuje poslednú splátku. Pravdou je tiež, že tieto

finančné prostriedky došli na účet exekútora, avšak ako to vyplýva z potvrdenia

zamestnávateľa, zrážky zo mzdy sa vykonávali v štyroch iných exekučných konaniach,

súčasne sa vykonávali zrážky aj v prospech iných dlžníkov, a teda len časť z uvedených

finančných prostriedkov je v prospech veci sp. zn. EX 251/2010. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí,

že požiadala, aby z odstupného boli uhradené jej dlhy vo všetkých exekučných konaniach,

ide o účelové tvrdenie. Sťažovateľka totiž doručením príkazu na vykonávanie zrážok stratila

nárok na uvedené finančné prostriedky, ktoré patrili oprávnenému. Okrem toho sťažovateľka

nemôže stanovovať, komu sa budú finančné prostriedky poukazovať, pretože zamestnávateľ

je povinný vykonávať zrážky v poradí, v akom mu boli príkazy doručované. Zo samotného

potvrdenia zamestnávateľa vyplýva, že v danej veci došlo k čiastočnému plneniu. Pokiaľ

sťažovateľka tvrdí, že vymáhanú čiastku vo veci sp. zn. EX 251/2010 uhradila v celosti, jej

tvrdenie je vyvrátené potvrdením zamestnávateľa, vyčíslením zvyšku pohľadávky v

exekučnom konaní a tiež jej žiadosťou z októbra 2014 o vyčíslenie zvyšku pohľadávky.

Sťažovateľka si bola vedomá, že pohľadávka nie je v celom rozsahu splatená, a preto

nemohlo dôjsť k upusteniu od vykonávania exekúcie. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že v

dôsledku čiastočnej úhrady pohľadávky exekútor nemal pokračovať v dražbe, treba poukázať

na zásadu hospodárnosti exekučného konania. Nebol problém vyhlásiť dražbu nehnuteľnosti

v inom exekučnom konaní, kde sa vymáhala čiastka 2 492,29 €. Spôsobilo by to však

navýšenie trov. Preto aj napriek čiastočnému plneniu exekútor pokračoval v dražbe vo veci

sp. zn. EX 251/2010. Účelové je aj tvrdenie sťažovateľky o nezákonnosti ustanovenia

opatrovníčky pre nesplnenie zákonných podmienok. O ustanovení opatrovníka nerozhoduje

exekútor, ale súd, ktorý preveruje, či sú splnené zákonné podmienky na ustanovenie

opatrovníka. Na otázku týkajúcu sa finančných prostriedkov odvedených zamestnávateľom

treba uviesť, že tieto boli pripísané na účet exekútora, boli zaúčtované, a keďže touto

úhradou nedošlo k uspokojeniu pohľadávky vo veci sp. zn. EX 251/2010 v celom rozsahu,

exekútor neinformoval okresný súd o vysporiadaní pohľadávky a o upustení od vykonania

exekúcie. Napokon pre spresnenie treba uviesť, že celkový nárok vo veci sp. zn. EX

251/2010 predstavoval po navýšení trov konania v dôsledku predaja nehnuteľnosti sumu 1

934,15 €, a preto by ani úhrada sumy 1 759,30 € zaúčtovaná iba do tohto spisu nezakladala

upustenie od exekúcie z dôvodu neúplného vysporiadania pohľadávky.

Z vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 12/15 z 24. apríla 2015 doručeného

ústavnému súdu 30. apríla 2015 vyplýva, že poukázaním sumy 1 759,30 € na účet exekútora

7. marca 2013 nebola v celom rozsahu uspokojená pohľadávka predstavujúca sumu

1 934,15 €. Preto nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľky, že v čase vykonania dražby

nehnuteľnosti bol dlh uspokojený. Bolo teda dôvodné, aby exekútor pokračoval v exekúcii

predajom nehnuteľnosti vzhľadom na výšku vymáhaných pohľadávok v danom exekučnom

konaní, ako aj iných exekučných konaniach s tým, že jediným zistiteľným hodnotnejším

majetkom vo vlastníctve sťažovateľky bola iba predmetná nehnuteľnosť. K námietke

sťažovateľky o nemožnosti vykonávať jej účastnícke práva treba uviesť, že zásielky jej boli

doručované, avšak tieto nepreberala. Kým trval pracovný pomer, zásielky jej exekútor

doručoval prostredníctvom zamestnávateľa. Následne ako sama uviedla, odcestovala za

prácou do zahraničia bez toho, aby oznámila miesto svojho pobytu, resp. adresu, na ktorej

bude preberať poštu. Z vykonaného šetrenia o pobyte sťažovateľky prostredníctvom polície

vyplynulo, že jej pobyt nebol známy. Následne okresný súd zisťoval okruh jej príbuzných

pre účely ustanovenia opatrovníka na doručovanie písomností v exekučnom konaní.

Z evidencie obyvateľstva sa zistilo, že jej najbližšími príbuznými sú dospelý syn a dvaja

bratia. Bratia nesúhlasili s tým, aby boli ustanovení za opatrovníka. Dospelého syna nebolo

možné za opatrovníka ustanoviť preto, že jeho pobyt bol v registri obyvateľov Slovenskej

republiky uvedený len označením mesta bez bližšej adresy pobytu. Preto bol nakoniec

opatrovník ustanovený v zmysle v osobe

zamestnankyne súdu.

8

Z repliky právnej zástupkyne sťažovateľky z 18. mája 2015 doručenej ústavnému

súdu 25. mája 2015 vyplýva, že exekútor nepoprel úhradu sumy 1 759,30 €. Pri správnej

aplikácii zákonných ustanovení o odmenách a náhradách súdnych exekútorov je zrejmé, že

celkový dlh sťažovateľky vo veci sp. zn. EX 251/2010 bol 7. marca 2013 uhradený v celom

rozsahu. Podľa názoru sťažovateľky exekútor túto uhradenú sumu úmyselne nepoukázal

v zákonnej lehote oprávnenému, aby aj napriek zaplateniu mohol pokračovať v exekúcii

predajom nehnuteľnosti sťažovateľky. Exekútor až 25. novembra 2014 poukázal

oprávnenému 928,25 €, a to až na základe výzvy právnej zástupkyne sťažovateľky.

Od exekúcie malo byť preto úhradou sumy 1 759,30 € upustené v zmysle § 46 ods. 3

Exekučného poriadku v znení účinnom v inkriminovanom čase. Pokiaľ exekútor tvrdí, že

celkový nárok po navýšení trov v dôsledku predaja nehnuteľnosti predstavoval 1 934,15 €,

treba uviesť, že toto tvrdenie je zavádzajúce. Zamestnávateľ sťažovateľky preukázateľne

poukázal exekútorovi 1 759,30 € vo veci sp. zn. EX 251/2010. Exekútor bol povinný túto

sumu poukázať oprávnenému v zákonnej lehote a túto platbu zaúčtovať len v tejto veci, nie

teda v žiadnej inej. V dôsledku poukázania sumy bol exekútor povinný už 7. marca 2013

upustiť od exekúcie. To sa však nestalo a napriek úhrade boli vyhlásené ďalšie dve kolá

dražby, pričom napokon došlo k dražobnému predaju. Pokiaľ by exekútor postupoval podľa

zákona a upustil by od exekúcie dňom pripísania dlžnej sumy na účet, nedošlo by

k navýšeniu trov exekučného konania v neprospech sťažovateľky na sumu 1 934,15 €.

Napriek tomu, že sťažovateľka namietala uspokojenie vymáhanej pohľadávky vrátane trov,

okresný súd sa s tým nezaoberal a tvrdenie nepreveril napríklad vyžiadaním správy od

zamestnávateľa.

Ústavný súd doručil sťažnosť, uznesenie č. k. z 25. februára 2015,

vyjadrenie exekútora, vyjadrenie okresného súdu a repliku sťažovateľky aj oprávnenému,

ako aj vydražiteľke, aby sa aj oni mohli vo veci samej vyjadriť, keďže by mohli byť dotknutí

vo svojich právach rozhodnutím ústavného súdu.

Z vyjadrenia právnej zástupkyne oprávneného advokátky ,

Advokátska kancelária, , z 12. júna 2015 doručeného

ústavnému súdu 15. júna 2015 vyplýva, že navrhuje sťažnosti nevyhovieť. Stotožňuje sa

so stanoviskami okresného súdu a exekútora. Do predaja bytu na dražbe 12. mája 2014

oprávnený eviduje u sťažovateľky nedoplatok 7 373,66 €. Od roku 2008 sťažovateľka

neuhrádzala platby za výkon správy, do fondu opráv a za plnenia poskytované s užívaním

bytu riadne a včas, a preto bolo nevyhnutné vymáhať pohľadávky postupne v 9 exekučných

konaniach až do roku 2014. Sťažnosť treba považovať za účelovú s cieľom oddialiť

vypratanie bytu. To, že došlo k úplnému zaplateniu dlhu, pre ktorý je vedená exekúcia,

je len tvrdením sťažovateľky. V skutočnosti poukázaním sumy 1 759,30 € došlo iba

k čiastočnému zaplateniu dlhu.

Vydražiteľka, ktorá výzvu ústavného súdu prevzala 1. júna 2015, vyjadrenie

nepodala.

II.

Z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 251/2010 z 8. júna 2010 vydaného

exekútorom vyplýva inter alia výzva, aby sťažovateľka uspokojila vymáhanú pohľadávku

s príslušenstvom a trovami na účet exekútora č. vedený v

, s označením variabilného symbolu 2512010.

Z výpisu z bankového účtu zamestnávateľa č. 47 zo 7. marca 2013 z

, vyplýva, že 7. marca 2013 bol uskutočnený prevod sumy 1 759,30 €

do Bank (smerový kód banky ) s vyznačením

variabilného symbolu 2512010 a konštantného symbolu 304.

Z listu sťažovateľky okresnému súdu z 20. mája 2014 vyplýva inter alia, že „Som si

vedomá, že som mala pohľadávky, a to dlžobu na byt na Ul.

v roku 2013 z môjho odstupného bolo vyplatené v plnej výške aj s poplatkami.“.

List bol podľa dátumovej pečiatky do podateľne okresného súdu osobne doručený 20. mája

2014.

10

Z uznesenia okresného súdu č. k. zo 14. októbra 2014 vyplýva, že

ním bol schválený príklep udelený vydražiteľovi 12. mája 2014. Okresný súd inter alia

konštatuje, že po udelení príklepu na dražbe konanej 12. mája 2014 sťažovateľka 20. mája

2014 doručila písomné podanie, v ktorom namietala, že sa dražba vykonala bez jej vedomia,

hoci sa v tom čase zdržiavala doma. Tvrdila tiež, že dražba prebehla nezákonne, lebo

pohľadávku v plnej výške uhradila. Zároveň však z jej podania z 20. mája 2014 nevyplýva,

kde sa zdržiavala od mája 2013, pričom miesto jej pobytu sa nepodarilo zistiť. K listu

sťažovateľky sa vyjadril aj exekútor, ktorý uviedol zoznam 11 exekúcií vedených proti

sťažovateľke, pričom 4 z nich (pod sp. zn. EX 1109/2009, sp. zn. EX 27/2011, sp. zn.

EX 132/2011 a sp. zn. EX 501/2011) boli ukončené vymožením pohľadávky zrážkami

zo mzdy sťažovateľky.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Sťažovateľka je presvedčená, že vzhľadom na dobrovoľnú úhradu celej vymáhanej

pohľadávky nebol dôvod v exekúcii pokračovať a uskutočniť dražobný predaj jej bytu.

Neboli dodržané ani jej procesné práva a neboli splnené zákonné podmienky na to, aby jej

bol ustanovený opatrovník. Napokon, aj keby bolo pravdou, že celý dlh neuhradila,

prípadný zvyšok neumožňoval dražobný predaj nehnuteľnosti.

Podľa názoru okresného súdu pokračovanie v exekúcii, uskutočnenie dražobného

predaja a následné schválenie príklepu bolo dôvodné, pretože sťažovateľka uhradila iba časť

exekvovanej pohľadávky. V súlade so zákonom bolo aj ustanovenie opatrovníka. Vzhľadom

na viaceré dlhy sťažovateľky, ako aj z dôvodu nedostatku iného postihnuteľného majetku

bolo na mieste vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti.

Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre

rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).

Medzi účastníkmi konania vedeného ústavným súdom nebolo sporné, že sťažovateľka

7. marca 2013 uhradila prostredníctvom zamestnávateľa sumu 1 759,30 € na účet exekútora.

Rovnako bolo nesporné, že exekúcia napriek tomu pokračovala. Nepochybné je aj to, že

sťažovateľka listom z 20. mája 2014 oznámila okresnému súdu inter alia, že vymáhaná

pohľadávka bola uhradená ešte v roku 2013 v plnej výške prostredníctvom zamestnávateľa.

12

Z uznesenia okresného súdu č. k. zo 14. októbra 2014 možno

vyrozumieť, že okresný súd vzal na vedomie podanie sťažovateľky doručené 20. mája 2014,

v ktorom tvrdila, že pohľadávku v plnej výške uhradila. Okresný súd sa výslovne s touto

námietkou nevysporiadal a poukázal na vyjadrenie exekútora, v ktorom uviedol zoznam 11

exekúcií vedených proti sťažovateľke, z ktorých 4 (označené konkrétnymi spisovými

značkami) boli ukončené vymožením pohľadávky zrážkami zo mzdy sťažovateľky. Možno

usudzovať, že o úhrade (čiastočnej úhrade) pohľadávky vedenej pod sp. zn. EX 251/2010

nemal okresný súd vedomosť.

Z vyjadrenia exekútora z 10. apríla 2015 podaného ústavnému súdu možno

vyrozumieť, že tento neinformoval okresný súd o vysporiadaní pohľadávky vo veci sp. zn.

EX 251/2010, keďže nedošlo k jej úplnému vysporiadaniu. Podľa všetkého teda okresný súd

pri rozhodovaní o schválení príklepu nemal vedomosť o tom, že došlo k úhrade sumy

vo výške 1 759,30 €.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že okresný súd za daného stavu

nepostupoval tak, aby sa sporná námietka sťažovateľky spoľahlivo objasnila. Pritom nie sú

žiadne pochybnosti o tom, že išlo o relevantnú námietku, v prípade preukázania ktorej by

dražobný príklep nemal byť schválený, keďže za takejto situácie by k dražbe vôbec nemalo

dôjsť. Okresný súd po negatívnom stanovisku exekútora (ktorý tvrdenú úhradu pohľadávky

nepotvrdil) neurobil žiadne ďalšie kroky, najmä však nedal sťažovateľke možnosť vyjadriť sa

k stanovisku exekútora a tvrdenie o úhrade pohľadávky preukázať, resp. nevyužil ani

možnosť sám požiadať zamestnávateľa sťažovateľky o potrebnú informáciu. Zároveň treba

konštatovať aj pochybenie exekútora, ktorý informáciu o úhrade (čiastočnej úhrade)

pohľadávky okresnému súdu na základe vlastných úvah vôbec neposkytol. Pritom bolo

v nepochybnej právomoci okresného súdu posúdiť tú rozhodujúcu otázku, či platbou

vo výške 1 759,30 € došlo k úplnej úhrade vymáhanej pohľadávky, alebo iba k jej čiastočnej

úhrade. Okresný súd mal teda posúdiť, či navýšenie dlhu o ďalšie trovy, ako tieto vyčíslil

exekútor, boli za daného stavu dôvodné. Rovnako mal posúdiť, či bola sťažovateľka

oprávnená určiť, aká časť z jej mzdy sa má zúčtovať v prospech spornej pohľadávky, ako aj

to, či po uskutočnenej úhrade a jej zaúčtovaní v správnej výške bolo ešte možné viesť

exekúciu predajom nehnuteľnosti.

Tým, že okresný súd na uvedené rozhodujúce otázky nedal vo svojom uznesení č. k.

zo 14. októbra 2014 žiadnu odpoveď, porušil základné právo

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa , ako aj jej právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Zovšeobecnene možno uviesť, že pokiaľ povinný v rámci exekúcie namieta, že

pohľadávku dobrovoľne uhradil, pričom exekútor to popiera, je povinnosťou všeobecného

súdu dať povinnému možnosť tvrdenie dokázať. Opačný postup je porušením základného

práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zároveň to znamená, že bude úlohou okresného súdu posúdiť ďalšie námietky

sťažovateľky. Táto by mala uviesť, v čom vidí porušenie svojich práv ako účastníčky

konania pri doručovaní, keď sama uznáva, že sa zdržiavala v cudzine, ako aj konkrétne

v čom vidí nesprávnosť ustanovenia opatrovníka. Tieto námietky totiž sťažovateľka zatiaľ

dostatočne nekonkretizovala.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení, ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu

č. k. zo 14. októbra 2014 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu).

14

Okresný súd bude viazaný vysloveným právnym názorom ústavného súdu v ďalšom

konaní.

V súvislosti s ďalším konaním ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 61

Exekučného poriadku, podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom

konaní vylúčené. Žiaden z účastníkov konania sa vecou z tohto pohľadu nezaoberal, a preto

okresný súd by mal zisťovať stanoviská oprávneného, sťažovateľky a vydražiteľky aj z tohto

aspektu. Ústavný súd poukazuje na citované ustanovenie bez toho, aby k nemu zaujímal

akékoľvek meritórne stanovisko, pretože posúdenie danej právnej problematiky je teraz plne

v právomoci okresného súdu.

Sťažovateľka požadovala priznať úhradu trov právneho zastúpenia advokátkou

v sume 789,56 €.

Podľa ústavného súdu patrí odmena za tri úkony právnych služieb v roku 2015

(prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť a replika na vyjadrenie okresného súdu

a exekútora) po 139,83 €. Prináleží tiež režijný paušál trikrát po 8,39 €, teda celkom čiastka

444,66 € (bod 3 výroku nálezu).

Nebolo možné vyhovieť sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľka požadovala primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 35 000 € (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd je presvedčený, že vyslovením porušenia označených práv, zrušením

uznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie bola v plnom rozsahu

napravená ujma, ktorá sťažovateľke vznikla, a preto neprichádzala do úvahy peňažná

náhrada.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na časť vety pred bodkočiarkou , podľa ktorého proti

rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou

rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom

konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. augusta 2015

16