Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 394/2015
PDF · 402.29 KB
No categories available
III. ÚS 394/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní, ktoré malo byť začaté návrhom
odoslaným právnym zástupcom na poštovú prepravu 23. marca 2010
doporučenou zásielkou pod podacím číslom 74 426 832, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní, ktoré
malo byť začaté návrhom odoslaným právnym zástupcom sťažovateľa na poštovú prepravu
23. marca 2010 doporučenou zásielkou pod podacím číslom 74 426 832 (ďalej aj „návrh
z 23. marca 2010“).
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
„dňa 23.3.2010 podal žalobu na náhradu škody v zmysle Zákona 514/2003 Z. z.
v znení neskorších zmien a doplnkov, voči Slovenskej republike na Krajskom súde
v Bratislave I...
Dňa 15.10.2010 vo veci podanej žaloby zaslal sťažovateľ dopyt na Krajský súd
Bratislava I a upravil v ňom označenie odporcu...
Krajský súd Bratislava I. vo veci nekonal a na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie
prieťahov v konaní sťažovateľovi oznámil, že dňa 31.1.2011, žalobu zo dňa 23.3.2010
odstúpil k prejednaniu Okresnému súdu Bratislava I. pod spisovou značkou: 2 C 4/2010.
Sťažovateľ neskôr zo dňa 20.1.2012 obrátil sa na predsedu Krajského súdu Bratislava I.
a žiadal o prešetrenie dôvodov prieťahov v konaní.
Na žiadosť odpovedala predsedkyňa súdu, ale i podpredseda súdu v rovnakom texte,
že žaloba bola odoslaná Okresnému súdu Bratislava I. pod vyššie uvedeným číslom 2 C
4/2010. Po týchto vyjadrenia sťažovateľ zistil, že sa pod č. j.: 2 C 4/2010 , ktorý označila
predsedkyňa Krajského súdu ako konanie vo veci žaloby zo dňa 23.3.2010 eviduje u jeho
právneho zástupcu spor jeho manželky vo veci žaloby zo dňa 20.12.2010, ktorú rovnako
zastupoval právny zástupca JUDr. Klimo, avšak navrhovateľkou bola
a nie .
Dňa 24.2.2012 sťažovateľ preto oznámil túto skutočnosť jej nesprávneho označenia
čísla sporu, ktoré sa týkalo inej žaloby predsedkyni Krajského súdu a požiadal ju
o prešetrenie. Táto predmetný list ponechala bez povšimnutia.“
Ďalej sťažovateľ uviedol:
„... na základe vyjadrenia predsedkyne Krajského súdu že žaloba zo dňa 23. 3. 2010
bola pod č. 2 C 4/2010 odoslaná Okresnému súdu obrátil sa na predsedkyňu Okresného
súdu Bratislava I. so žiadosťou o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní...
Na túto sťažnosť predsedkyňa Okresného súdu reagovala listom zo dňa 7.3.2012, kde
sa odmietla vyjadriť, s vyjadrením, že nebola k sťažnosti doložená písomná plná moc,
napriek tomu, že táto v spore 2 C 4/2010 bola v spise doložená...
Sťažovateľ pre prieťahy v súdnom konaní podal sťažnosť na Ústavný súd SR
(v sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom Okresného súdu Bratislava I, pozn.), ktorý uznesením III US 111/2013 sťažnosť
odmietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že konanie 2 C 4/2010 označené Krajským
súdom ako konanie vo veci navrhovateľa , nie je pred Okresným
súdom vedené, zároveň sťažovateľa poučil o možnosti domáhania sa nápravy pred
Ústavným súdom SR, ak porušenie jeho základného práva pretrváva...
Sťažovateľ dňa 7.5.2013 zaslal Krajskému súdu Bratislava I. na predsedkyňu
Okresného súdu Bratislava I., ktorá v rozpore s tvrdením predsedkyne Krajského súdu
Bratislava I o žalobnom návrhu zo dňa 23.3.2010, tvrdila Ústavnému súdu SR iné než
Krajský súd Bratislava I sťažovateľovi, že pod spisovou značkou 2 C 4/2010 jeho žalobu
zo dňa 23.3.2010 neeviduje.“
Napokon sťažovateľ uviedol:
„Na preukázanie doručenia žaloby Krajský súd Bratislava I. požadoval doloženie jej
textu, s prezenčnou pečaťou súdu. Krajský súd si pritom je vedomí, že takúto pečať by
žaloba mohla mať len pri jej podaní do podateľne súdu. Rovnako si je vedomý, že keď sa
zásielka ako nedoručená odosielateľovi nevrátila, tak bola doručená !!!
Okrem toho od roku 2010 až do rozhodnutia Ústavného súdu SR sa Krajský súd
k doručenej mu korešpondencii správal svojim konaním, ako k doručenej zásielke. Krajský
súd požadoval zdokladovanie podacieho listu pošty o odoslaní zásielky súdu. Podací list mu
bol doručený, tento však neakceptoval ako doručenie zásielky...
K podaciemu listu uviedol, že tento nepotvrdzuje, čo bolo skutočným obsahom
zásielky. Takéto stanovisko Krajského súdu Bratislava I. je absurdné !!! Prevzatie obsahu
v zásielke sa odosielateľovi nijako nedá preukázať v prípade, že ju príjemca popiera. Prečo
túto skutočnosť Krajský súd nenamietal v roku 2010???
Zásielka sa považuje za doručenú, ak sa táto odosielateľovi nevrátila.
Ak by zásielka nebola doručená, prečo Krajský súd Bratislava I. reagoval na ňu ako
na doručenú, keď odpovedal na všetky listové dopyty. Kde založil a zaevidoval list zo dňa
24. 2. 2012?
Sťažovateľ sa pokúsil zreklamovať doručenie odmietanej zásielky avšak bezvýsledne
z dôvodu skartácie dodacích dokladov...
Ak by Krajský súd Bratislava I. bol reagoval od roku 2010, tak že by bol odmietal
doručenie zásielky, mohol sťažovateľ zásielku reklamovať a preukázať jej doručenie.
Na základe týchto skutočností požiadal sťažovateľ Krajský súd Bratislava I.
o rekonštrukciu spisu tak, ako keby sa spis stratil, Čo by vyriešilo Krajským súdom
spôsobený problém, uplynutia možnosti v zákonnej lehote, domáhať sa žalobného nároku
uplatneného žalobou zo dňa 23. 3. 2010
Krajský súd listom zo dňa 9.7.2014 tento návrh odmietol.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„Krajský súd Bratislava I. svojím viac ako (4) štvorročným nekonaním vo veci
podanej žaloby zo dňa 23.3.2010 a reagovaním na dopyty a urgencie tak, ako keby mu bol
návrh doručený a následným popieraním doručenia zásielky, porušuje právo sťažovateľa
na riadne a včasné prejednanie a rozhodnutie sporu a právo na súdnu a inú právnu
ochranu priznanú sťažovateľovi článkom 46 ods. 1 Zákonom č. 460/1992 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnkov Ústavou SR.
Ústavný súd SR zaväzuje Krajský súd Bratislava I. k zrekonštruovaniu súdneho spisu
a k pokračovaniu v súdnom konaní bez ďalších prieťahov a rozhodnutiu vo veci. Titulom
porušenia sťažovateľových práv počas 4 rokov od podania žalobného návrhu, priznáva
sa mu odškodné vo výške 10.000 € a úhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená
na pojednávaní.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom
do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 218/07).
Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o tom, že postupom krajského súdu vo
veci jeho návrhu o náhradu škody, ktorý právny zástupca odovzdal na poštovú prepravu
23. marca 2010, došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, pretože krajský súd na základe tohto návrhu vôbec nekonal.
Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ predložil ústavnému súdu fotokópiu poštového
podacieho hárku, ktorým preukazuje zaslanie písomnosti na poštovú prepravu. Doporučená
zásielka bola označená podacím číslom 74 426 832 a bola adresovaná krajskému súdu,
pričom odosielateľom tejto písomnosti bol právny zástupca sťažovateľa. Na poštovom
podacom hárku však nebol uvedený žiadny údaj, ktorý by svedčil o tom, že potvrdzuje
zaslanie návrhu o náhradu škody, ani jeho prevzatie krajským súdom.
Ústavný súd konštatuje, že z pripojených príloh k sťažnosti vyplýva, že právny
zástupca sťažovateľa podaním z 20. januára 2012 adresovaným predsedovi krajského súdu
žiadal o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní, ktoré identifikoval iba tvrdením, že „dňa
23.3.2010 bola podaná na Váš súd žaloba“.
V súvislosti s uvedeným podpredseda krajského súdu prípisom zo 14. februára 2012
právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámil, že súdny spis vedený pod sp. zn. 2 C 4/2010 bol
postúpený miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.
Na uvedený prípis právny zástupca sťažovateľa reagoval podaním, v ktorom okrem
iného konštatoval, že existujú dve žaloby, prvá z 23. marca 2010, ktorej navrhovateľom je
, a druhá z 20. decembra 2010, ktorej navrhovateľkou je
.
Zásadné stanovisko k veci zaujal predseda krajského súdu v prípise z 27. marca 2014
adresovanom právnemu zástupcovi sťažovateľa, v ktorom podrobne analyzoval okolnosti
danej veci a okrem iného uviedol:
«Dňa 25. 01. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená Vaša žiadosť o prešetrenie
prieťahov v súdnom konaní zo dňa 20. 01. 2012, v ktorej ste uviedli, že vec sa týka podanej
žaloby dňa 23. 03. 2010. K uvedenej žiadosti ste však nepriložili fotokópiu tohto návrhu
na začatie konania, podaného podľa Vášho tvrdenia dňa 23. 03. 2010, ale k žiadosti zo dňa
20. 01. 2012 ste priložili fotokópiu „dopytu" zo dňa 15. 10. 2010. V predmetnej žiadosti ste
neuviedli žiadny základný údaj, ktorým by sa dalo presne špecifikovať súdne konanie. Akých
účastníkov konania sa táto vec týka, bolo možné identifikovať len na základe dopytu zo dňa
15. 10. 2010, pričom aj v tomto bola uskutočnená z Vašej strany zmena na strane odporcu.
Keďže Krajský súd v Bratislave v danej dobe neevidoval Váš návrh na začatie
súdneho konania zo dňa 23. 03. 2010 a vychádzal len z informácií, ktoré ste mu vo svojom
podaní zo dňa 20. 01. 2012 poskytli, na základe šetrenia súd vyhodnotil tak, že z Vašej
strany došlo k chybe vpísaní (ako to sám uvádzate v dopyte zo dňa 15. 10. 2010), pričom
predmetné podanie sa pravdepodobne týkalo súdneho konania, vedeného na Okresnom
súde Bratislava I pod sp. zn. 2 C 4/2010 vo veci navrhovateľky: , bytom
, zastúpenej Vami ako advokátom proti odporkyni: Generálna
prokuratúra SR.
Z uvedeného dôvodu ste boli tunajším súdom informovaný, že spisový materiál sp.
zn. 2 C 4/2010, bol podľa ustanovenia § 104a) ods. 2 Zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 O. s. p.,
odstúpený listom zo dňa 31.01. 2011 Okresnému súdu Bratislava I. ako vecne a miestne
príslušnému.
Vzhľadom k tomu, že v oboch uvedených prípadoch manželov (aj keď
ide o rôzne spory žaloba zo dňa 23. 03. 2010 a vec sp. zn. 2 C 4/2010) vystupujete Vy, ako
právny zástupca, je len málo pravdepodobné, že uvedením sp. zn. 2 C 4/2010, vedenej
na Okresnom súde Bratislava I., ste danú vec správne nezaradili a bezodkladne po obdržaní
odpovede Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012 ohľadom Vami podanej žiadosti
o prešetrenie sťažnosti, ktorú ste prevzali dňa 20, 12, 2012 o odstúpení spisového materiálu
sp. zn. 2 C 4/2010 príslušnému súdu (vec je vedená na tunajšom súde pod Spr. 3082/12) ste
nenamietali, že podaná žaloba zo dňa 23. 03. 2010 sa netýka predmetného sporu (vec je
vedená na tunajšom súde pod Spr. 2022/2012).
Naopak, v tejto veci ste žiadali označený Okresný súd Bratislava I. o odstránenie
prieťahov v súdnom konaní, ktoré následne žiadal Váš klient p. prešetriť
aj Krajským súdom v Bratislave, a to žiadosťou zo dňa 13. 06. 2013, t. j. jeden rok a päť
mesiacov po obdržaní odpovede tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 31. 01. 2011. Táto žiadosť
zo dňa 13. 06. 2013 bola vybavená oznámením tunajšieho súdu zo dňa 15. 07. 2013 (vec je
vedená na tunajšom súde pod Spr. 2202/2013)...
Vaše zmätočné konanie vo veci sp. zn. 2 C 4/2010 konštatoval aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení č. k. III. ÚS 111/2013 8 zo dňa 12. 03. 2013, v ktorom
uviedol, že preskúmal sťažnosť p. , ,
, právne zastúpeného Vami ako advokátom a zistil, že
na Okresnom súde Bratislava I prebieha vo veci sp. zn. 2 C 4/2010 súdne konanie s inými
účastníkmi konania, preto sťažnosť p. zamietol (vec je vedená
na tunajšom súde pod Spr. 3246/13).»
V závere predmetného prípisu predseda krajského súdu konštatuje, že krajský súd
„návrh – žalobu zo dňa 23.3.2010 neeviduje“.
K veci je podľa názoru ústavného súdu potrebné uviesť, že krajský súd v komunikácii
s právnym zástupcom sťažovateľa konštatoval, že vec bola postúpená miestne a vecne
príslušnému Okresnému súdu Bratislava I, pričom ale v skutočnosti na Okresný súd
Bratislava I bol postúpený iný návrh na krajskom súde evidovaný pod sp. zn. 2 C 4/2010, a
nie návrh sťažovateľa z 23. marca 2010.
Napriek tomu, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, mal o uvedenom
vedomosť, nevykonal potrebné úkony na to, aby bolo relevantne preukázané doručenie
návrhu sťažovateľa z 23. marca 2010 krajskému súdu. Konkrétne nedoručil krajskému súdu
kópiu návrhu na náhradu škody z 23. marca 2010 ani v aktuálnom čase neuplatnil
u reklamáciu týkajúcu sa doručenia, resp. prevzatia doporučenej
zásielky na poštovom podacom hárku vyznačenej pod číslom 74 426 832 a adresovanej
krajskému súdu.
Podľa názoru ústavného súdu možno konštatovať, že zo všetkých vyjadrení krajského
súdu, ktoré boli pripojené k sťažnosti, vyplýva, že návrh z 23. marca 2010 nebol krajskému
súdu doručený, a teda konanie o ňom nemohlo začať, nebolo možné v ňom pokračovať,
a napokon nebolo možné o veci rozhodnúť. Na druhej strane už ústavný súd na inom miesto
tohto uznesenia poukázal na to, že hlavný dôkaz, o ktorý sťažovateľ opiera svoju sťažnosť –
poštový podací hárok – neobsahuje taký údaj, ktorý by nespochybniteľne preukazoval
podanie návrhu na náhradu škody z 23. marca 2010 ani jeho prevzatie krajským súdom.
Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že mimo akýchkoľvek pochybností
teda nebolo preukázané, že by konanie o návrhu z 23. marca 2010 na náhradu škody
na krajskom súde bolo začaté a následne prebiehalo.
Vzhľadom na uvedené v danej veci teda nemohlo ani dôjsť k namietanému porušeniu
základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd
konštatuje, že všeobecný súd je povinný poskytnúť ochranu základnému právu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, ale len za predpokladu, že prerokúva a rozhoduje vec účastníka konania. Ak
niet konania, jeho predmetu ani jeho účastníkov, nemožno ochranu poskytnúť. Okrem toho
ak sťažovateľ označil v sťažnosti ako porušovateľa svojich práv „Krajský súd Bratislava I“,
taký súd v sústave súdov Slovenskej republiky neexistuje.
Keďže ústavný súd vzhľadom na okolnosti veci nezistil príčinnú súvislosť medzi
namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a postupom
krajského súdu, sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uvedenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015