Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 394/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Klimom, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa Slovenskej

republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní, ktoré malo byť začaté návrhom

odoslaným právnym zástupcom na poštovú prepravu 23. marca 2010

doporučenou zásielkou pod podacím číslom 74 426 832, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní, ktoré

malo byť začaté návrhom odoslaným právnym zástupcom sťažovateľa na poštovú prepravu

23. marca 2010 doporučenou zásielkou pod podacím číslom 74 426 832 (ďalej aj „návrh

z 23. marca 2010“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„dňa 23.3.2010 podal žalobu na náhradu škody v zmysle Zákona

v znení neskorších zmien a doplnkov, voči Slovenskej republike na Krajskom súde

v Bratislave I...

Dňa 15.10.2010 vo veci podanej žaloby zaslal sťažovateľ dopyt na Krajský súd

Bratislava I a upravil v ňom označenie odporcu...

Krajský súd Bratislava I. vo veci nekonal a na žiadosť sťažovateľa o prešetrenie

prieťahov v konaní sťažovateľovi oznámil, že dňa 31.1.2011, žalobu zo dňa 23.3.2010

odstúpil k prejednaniu Okresnému súdu Bratislava I. pod spisovou značkou: .

Sťažovateľ neskôr zo dňa 20.1.2012 obrátil sa na predsedu Krajského súdu Bratislava I.

a žiadal o prešetrenie dôvodov prieťahov v konaní.

Na žiadosť odpovedala predsedkyňa súdu, ale i podpredseda súdu v rovnakom texte,

že žaloba bola odoslaná Okresnému súdu Bratislava I. pod vyššie uvedeným číslom 2 C

4/2010. Po týchto vyjadrenia sťažovateľ zistil, že sa pod č. j.: , ktorý označila

predsedkyňa Krajského súdu ako konanie vo veci žaloby zo dňa 23.3.2010 eviduje u jeho

právneho zástupcu spor jeho manželky vo veci žaloby zo dňa 20.12.2010, ktorú rovnako

zastupoval právny zástupca JUDr. Klimo, avšak navrhovateľkou bola

a nie .

Dňa 24.2.2012 sťažovateľ preto oznámil túto skutočnosť jej nesprávneho označenia

čísla sporu, ktoré sa týkalo inej žaloby predsedkyni Krajského súdu a požiadal ju

o prešetrenie. Táto predmetný list ponechala bez povšimnutia.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:

„... na základe vyjadrenia predsedkyne Krajského súdu že žaloba zo dňa 23. 3. 2010

bola pod č. odoslaná Okresnému súdu obrátil sa na predsedkyňu Okresného

súdu Bratislava I. so žiadosťou o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní...

Na túto sťažnosť predsedkyňa Okresného súdu reagovala listom zo dňa 7.3.2012, kde

sa odmietla vyjadriť, s vyjadrením, že nebola k sťažnosti doložená písomná plná moc,

napriek tomu, že táto v spore bola v spise doložená...

Sťažovateľ pre prieťahy v súdnom konaní podal sťažnosť na Ústavný súd SR

(v sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa

postupom Okresného súdu Bratislava I, pozn.), ktorý uznesením sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že konanie označené Krajským

súdom ako konanie vo veci navrhovateľa , nie je pred Okresným

súdom vedené, zároveň sťažovateľa poučil o možnosti domáhania sa nápravy pred

Ústavným súdom SR, ak porušenie jeho základného práva pretrváva...

Sťažovateľ dňa 7.5.2013 zaslal Krajskému súdu Bratislava I. na predsedkyňu

Okresného súdu Bratislava I., ktorá v rozpore s tvrdením predsedkyne Krajského súdu

Bratislava I o žalobnom návrhu zo dňa 23.3.2010, tvrdila Ústavnému súdu SR iné než

Krajský súd Bratislava I sťažovateľovi, že pod spisovou značkou jeho žalobu

zo dňa 23.3.2010 neeviduje.“

Napokon sťažovateľ uviedol:

„Na preukázanie doručenia žaloby Krajský súd Bratislava I. požadoval doloženie jej

textu, s prezenčnou pečaťou súdu. Krajský súd si pritom je vedomí, že takúto pečať by

žaloba mohla mať len pri jej podaní do podateľne súdu. Rovnako si je vedomý, že keď sa

zásielka ako nedoručená odosielateľovi nevrátila, tak bola doručená !!!

Okrem toho od roku 2010 až do rozhodnutia Ústavného súdu SR sa Krajský súd

k doručenej mu korešpondencii správal svojim konaním, ako k doručenej zásielke. Krajský

súd požadoval zdokladovanie podacieho listu pošty o odoslaní zásielky súdu. Podací list mu

bol doručený, tento však neakceptoval ako doručenie zásielky...

K podaciemu listu uviedol, že tento nepotvrdzuje, čo bolo skutočným obsahom

zásielky. Takéto stanovisko Krajského súdu Bratislava I. je absurdné !!! Prevzatie obsahu

v zásielke sa odosielateľovi nijako nedá preukázať v prípade, že ju príjemca popiera. Prečo

túto skutočnosť Krajský súd nenamietal v roku 2010???

Zásielka sa považuje za doručenú, ak sa táto odosielateľovi nevrátila.

Ak by zásielka nebola doručená, prečo Krajský súd Bratislava I. reagoval na ňu ako

na doručenú, keď odpovedal na všetky listové dopyty. Kde založil a zaevidoval list zo dňa

24. 2. 2012?

Sťažovateľ sa pokúsil zreklamovať doručenie odmietanej zásielky avšak bezvýsledne

z dôvodu skartácie dodacích dokladov...

Ak by Krajský súd Bratislava I. bol reagoval od roku 2010, tak že by bol odmietal

doručenie zásielky, mohol sťažovateľ zásielku reklamovať a preukázať jej doručenie.

Na základe týchto skutočností požiadal sťažovateľ Krajský súd Bratislava I.

o rekonštrukciu spisu tak, ako keby sa spis stratil, Čo by vyriešilo Krajským súdom

spôsobený problém, uplynutia možnosti v zákonnej lehote, domáhať sa žalobného nároku

uplatneného žalobou zo dňa 23. 3. 2010

Krajský súd listom zo dňa 9.7.2014 tento návrh odmietol.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„Krajský súd Bratislava I. svojím viac ako (4) štvorročným nekonaním vo veci

podanej žaloby zo dňa 23.3.2010 a reagovaním na dopyty a urgencie tak, ako keby mu bol

návrh doručený a následným popieraním doručenia zásielky, porušuje právo sťažovateľa

na riadne a včasné prejednanie a rozhodnutie sporu a právo na súdnu a inú právnu

ochranu priznanú sťažovateľovi článkom 46 ods. 1 v znení

neskorších zmien a doplnkov SR.

Ústavný súd SR zaväzuje Krajský súd Bratislava I. k zrekonštruovaniu súdneho spisu

a k pokračovaniu v súdnom konaní bez ďalších prieťahov a rozhodnutiu vo veci. Titulom

porušenia sťažovateľových práv počas 4 rokov od podania žalobného návrhu, priznáva

sa mu odškodné vo výške 10.000 € a úhrada trov právneho zastúpenia vyčíslená

na pojednávaní.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o tom, že postupom krajského súdu vo

veci jeho návrhu o náhradu škody, ktorý právny zástupca odovzdal na poštovú prepravu

23. marca 2010, došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , pretože krajský súd na základe tohto návrhu vôbec nekonal.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľ predložil ústavnému súdu fotokópiu poštového

podacieho hárku, ktorým preukazuje zaslanie písomnosti na poštovú prepravu. Doporučená

zásielka bola označená podacím číslom 74 426 832 a bola adresovaná krajskému súdu,

pričom odosielateľom tejto písomnosti bol právny zástupca sťažovateľa. Na poštovom

podacom hárku však nebol uvedený žiadny údaj, ktorý by svedčil o tom, že potvrdzuje

zaslanie návrhu o náhradu škody, ani jeho prevzatie krajským súdom.

Ústavný súd konštatuje, že z pripojených príloh k sťažnosti vyplýva, že právny

zástupca sťažovateľa podaním z 20. januára 2012 adresovaným predsedovi krajského súdu

žiadal o prešetrenie prieťahov v súdnom konaní, ktoré identifikoval iba tvrdením, že „dňa

23.3.2010 bola podaná na Váš súd žaloba“.

V súvislosti s uvedeným podpredseda krajského súdu prípisom zo 14. februára 2012

právnemu zástupcovi sťažovateľa oznámil, že súdny spis vedený pod sp. zn. bol

postúpený miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I.

Na uvedený prípis právny zástupca sťažovateľa reagoval podaním, v ktorom okrem

iného konštatoval, že existujú dve žaloby, prvá z 23. marca 2010, ktorej navrhovateľom je

, a druhá z 20. decembra 2010, ktorej navrhovateľkou je

.

Zásadné stanovisko k veci zaujal predseda krajského súdu v prípise z 27. marca 2014

adresovanom právnemu zástupcovi sťažovateľa, v ktorom podrobne analyzoval okolnosti

danej veci a okrem iného uviedol:

«Dňa 25. 01. 2012 bola tunajšiemu súdu doručená Vaša žiadosť o prešetrenie

prieťahov v súdnom konaní zo dňa 20. 01. 2012, v ktorej ste uviedli, že vec sa týka podanej

žaloby dňa 23. 03. 2010. K uvedenej žiadosti ste však nepriložili fotokópiu tohto návrhu

na začatie konania, podaného podľa Vášho tvrdenia dňa 23. 03. 2010, ale k žiadosti zo dňa

20. 01. 2012 ste priložili fotokópiu „dopytu" zo dňa 15. 10. 2010. V predmetnej žiadosti ste

neuviedli žiadny základný údaj, ktorým by sa dalo presne špecifikovať súdne konanie. Akých

účastníkov konania sa táto vec týka, bolo možné identifikovať len na základe dopytu zo dňa

15. 10. 2010, pričom aj v tomto bola uskutočnená z Vašej strany zmena na strane odporcu.

Keďže Krajský súd v Bratislave v danej dobe neevidoval Váš návrh na začatie

súdneho konania zo dňa 23. 03. 2010 a vychádzal len z informácií, ktoré ste mu vo svojom

podaní zo dňa 20. 01. 2012 poskytli, na základe šetrenia súd vyhodnotil tak, že z Vašej

strany došlo k chybe vpísaní (ako to sám uvádzate v dopyte zo dňa 15. 10. 2010), pričom

predmetné podanie sa pravdepodobne týkalo súdneho konania, vedeného na Okresnom

súde Bratislava I pod sp. zn. vo veci navrhovateľky: , bytom

, zastúpenej Vami ako advokátom proti odporkyni: Generálna

prokuratúra SR.

Z uvedeného dôvodu ste boli tunajším súdom informovaný, že spisový materiál sp.

zn. , bol podľa ustanovenia ) ods. 2 Občiansky

súdny poriadok (ďalej len „“) s poukazom na ustanovenie ,

odstúpený listom zo dňa 31.01. 2011 Okresnému súdu Bratislava I. ako vecne a miestne

príslušnému.

Vzhľadom k tomu, že v oboch uvedených prípadoch manželov (aj keď

ide o rôzne spory žaloba zo dňa 23. 03. 2010 a vec sp. zn. ) vystupujete Vy, ako

právny zástupca, je len málo pravdepodobné, že uvedením sp. zn. , vedenej

na Okresnom súde Bratislava I., ste danú vec správne nezaradili a bezodkladne po obdržaní

odpovede Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14. 02. 2012 ohľadom Vami podanej žiadosti

o prešetrenie sťažnosti, ktorú ste prevzali dňa 20, 12, 2012 o odstúpení spisového materiálu

sp. zn. príslušnému súdu (vec je vedená na tunajšom súde pod Spr. 3082/12) ste

nenamietali, že podaná žaloba zo dňa 23. 03. 2010 sa netýka predmetného sporu (vec je

vedená na tunajšom súde pod Spr. 2022/2012).

Naopak, v tejto veci ste žiadali označený Okresný súd Bratislava I. o odstránenie

prieťahov v súdnom konaní, ktoré následne žiadal Váš klient p. prešetriť

aj Krajským súdom v Bratislave, a to žiadosťou zo dňa 13. 06. 2013, t. j. jeden rok a päť

mesiacov po obdržaní odpovede tunajšieho súdu zo dňa zo dňa 31. 01. 2011. Táto žiadosť

zo dňa 13. 06. 2013 bola vybavená oznámením tunajšieho súdu zo dňa 15. 07. 2013 (vec je

vedená na tunajšom súde pod Spr. 2202/2013)...

Vaše zmätočné konanie vo veci sp. zn. konštatoval aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení č. k. 8 zo dňa 12. 03. 2013, v ktorom

uviedol, že preskúmal sťažnosť p. , ,

, právne zastúpeného Vami ako advokátom a zistil, že

na Okresnom súde Bratislava I prebieha vo veci sp. zn. súdne konanie s inými

účastníkmi konania, preto sťažnosť p. zamietol (vec je vedená

na tunajšom súde pod Spr. 3246/13).»

V závere predmetného prípisu predseda krajského súdu konštatuje, že krajský súd

„návrh – žalobu zo dňa 23.3.2010 neeviduje“.

K veci je podľa názoru ústavného súdu potrebné uviesť, že krajský súd v komunikácii

s právnym zástupcom sťažovateľa konštatoval, že vec bola postúpená miestne a vecne

príslušnému Okresnému súdu Bratislava I, pričom ale v skutočnosti na Okresný súd

Bratislava I bol postúpený iný návrh na krajskom súde evidovaný pod sp. zn. , a

nie návrh sťažovateľa z 23. marca 2010.

Napriek tomu, že sťažovateľ, kvalifikovane zastúpený advokátom, mal o uvedenom

vedomosť, nevykonal potrebné úkony na to, aby bolo relevantne preukázané doručenie

návrhu sťažovateľa z 23. marca 2010 krajskému súdu. Konkrétne nedoručil krajskému súdu

kópiu návrhu na náhradu škody z 23. marca 2010 ani v aktuálnom čase neuplatnil

u reklamáciu týkajúcu sa doručenia, resp. prevzatia doporučenej

zásielky na poštovom podacom hárku vyznačenej pod číslom 74 426 832 a adresovanej

krajskému súdu.

Podľa názoru ústavného súdu možno konštatovať, že zo všetkých vyjadrení krajského

súdu, ktoré boli pripojené k sťažnosti, vyplýva, že návrh z 23. marca 2010 nebol krajskému

súdu doručený, a teda konanie o ňom nemohlo začať, nebolo možné v ňom pokračovať,

a napokon nebolo možné o veci rozhodnúť. Na druhej strane už ústavný súd na inom miesto

tohto uznesenia poukázal na to, že hlavný dôkaz, o ktorý sťažovateľ opiera svoju sťažnosť –

poštový podací hárok – neobsahuje taký údaj, ktorý by nespochybniteľne preukazoval

podanie návrhu na náhradu škody z 23. marca 2010 ani jeho prevzatie krajským súdom.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že mimo akýchkoľvek pochybností

teda nebolo preukázané, že by konanie o návrhu z 23. marca 2010 na náhradu škody

na krajskom súde bolo začaté a následne prebiehalo.

Vzhľadom na uvedené v danej veci teda nemohlo ani dôjsť k namietanému porušeniu

základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa . Ústavný súd

konštatuje, že všeobecný súd je povinný poskytnúť ochranu základnému právu podľa čl. 46

ods. 1 , ale len za predpokladu, že prerokúva a rozhoduje vec účastníka konania. Ak

niet konania, jeho predmetu ani jeho účastníkov, nemožno ochranu poskytnúť. Okrem toho

ak sťažovateľ označil v sťažnosti ako porušovateľa svojich práv „Krajský súd Bratislava I“,

taký súd v sústave súdov Slovenskej republiky neexistuje.

Keďže ústavný súd vzhľadom na okolnosti veci nezistil príčinnú súvislosť medzi

namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa a postupom

krajského súdu, sťažnosť podľa na predbežnom

prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2015