Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Ek-906-2024.pdf
PDF · 75.24 KB
Case nature
Subarea
29Ek/906/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Obec Veľká Lomnica, so sídlom A. XX/ XXX, XXX XX B. C., zast.: JUDr. Andrej Pataky, so sídlom Hlavné námestie 176/2, 060 01 Kežmarok, proti povinnému: D. E., F. X.X.XXXX, G. F. H. XX/XX, XXX XX B. C., o vymoženie 1184,03 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 1032,19 Eur z a m i e t a .
II. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 53,79 Eur z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.04.2024 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1184,03 Eur, na základe exekučného titulu – Výkaz daňových nedoplatkov č. 330/2023, Obec Veľká Lomnicadňa zo dňa 14.11.2023, (ďalej len „exekučný titul“).
2. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
3. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
4. Podľa § 53 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, , ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a)pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
9. Podľa § 166b ods. 2 ZoKR, nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
10. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
11. Podľa 166e ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
12. Podľa 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
13. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
14. Podľa 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
15. Podľa 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
16. Podľa 199 ods. 9 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
17. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť domáhať sa oddlženia prostredníctvom konkurzu alebo splátkového kalendára. Inštitútom oddlženia sa dlžník zbaví starých dlhov, ktoré mu vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred tým ako mu bola poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tiež sa zbaví všetkých záväzkov, ktoré by mohli vzniknúť v budúcnosti, na základe dovtedy uzatvorených zmlúv či záväzkov.
18. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý predpokladá ustanovenie § 167f ZoKR, je zákaz začatia a vedenia exekučného konania a obdobného vykonávacie konania a povinnosť rozhodnúť o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Z uvedeného dôvodu, súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom
19. V danej veci súd lustráciou vykonanou v Obchodnom vestníku zistil, že Uznesením okresného súdu Prešov sp. zn. 2OdK/230/2022 zo dňa 02.09.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku 176/2022 dňa 13.09.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V uvedenom uznesení bol dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Rozhodujúcim dňom je deň 13.09.2022. Z uvedeného vyplýva, že vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka predchádzalo podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 30.04.2024.
20. Z preskúmania návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh je zrejmé, že časť vymáhanej pohľadávky nepatrí medzi pohľadávky, ktoré sú oddlžením nedotknuté, ale patrí medzi pohľadávky vylúčené z uspokojenia, nakoľko ide o daňové nedoplatky, pričom v danom prípade bola povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, porušená dňa 25.06.2014, 30.09.2015, 01.10.2015, 30.11.2015, 22.03.2016, 17.08.2016, 29.05.2017, 28.06.2017, 26.06.2018, 17.05.2019, 14.08.2019, 01.10.2020, 31.12.2020, 31.01.2021, 01.11.2021, 31.08.2022 teda pred rozhodujúcim dňom (t. j. pred dňom kedy bol vyhlásený konkurz – 13.09.2022); pričom v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR platí, že za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.
21. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na to, aby vydal poverenie na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 1032,19 Eur, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť v tejto časti zastavené, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) súd rozhodol ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti istiny vo výške 1032,19 Eur zamietol.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Keďže súd vo výroku I. tohto uznesenia zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti istiny 1032.19 Eur, tak zostatok vymáhanej sumy je 151,84 Eur. Z tejto vymáhanej sumy je jedna polovica tarifnej odmeny vo výške 8,30 Eur + paušálna náhrada nákladov za rok 2024 vo výške 13,73 Eur + DPH . Súd vypočítal nárok na trovy právneho zastúpenia oprávneného za podanie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie podľa §199a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s §13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov vo výške 52,87 Eur za 2 úkony právnej služby – prevzatie právneho zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na trovy exekúcie spolu vo výške 106,66 Eur.
26. Na základe vyššie uvedeného súd návrh oprávneného v časti trov exekúcie vo výške 53,79 Eur (106,66 Eur – 52,87 Eur) podľa § 53 ods. 3 písm. a) v spojení s § 53 ods. 4 Exekučného poriadku zamietol (výrok II.)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.