Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 345/2015
PDF · 363.84 KB
No categories available
I. ÚS 345/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. augusta 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 5 C 200/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. mája 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom
súde Brezno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 200/2005.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„Na Okresný súd v Brezne podal dňa 30.10.2005 navrhovateľ ... proti
odporkyni ... návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Súd v priebehu rokov 2006 2010 konal vo veci priebežne, vykonal dokazovanie
a vo veci rozhodol po zmene žalobných návrhov účastníkov rozsudkami, ktoré Krajský súd
v Banskej Bystrici na základe odvolaní navrhovateľa, resp. odporkyne zrušil a prikázal
vo veci opätovne konať a rozhodnúť.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.12Co/266/2010 277 zo dňa
27.10.2010 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu 5C/200/2005 240 zo dňa 4.6.2010.
Spis spoločne s rozhodnutím bol vrátený prvostupňovému súdu dňa 1.12.2010. V priebehu
roku 2011 došlo k vyjadreniam navrhovateľa a k podaniu vyjadrenia odporkyňou
(23.3.2011 a 20.4.2011) doručené súdu. Prvostupňový súd žiadne úkony v priebehu roku
2011 nevykonal. Následne dňa 13.1.2012 bolo vytýčené pojednávanie a dňa 3.2.2012 bol
vyhlásený rozsudok. Proti rozsudku podali odvolanie rovnako navrhovateľ ako
aj odporkyňa (23.2.2012, 27.2.2012). Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
13Co/108/2012 354 zo dňa 23.5.2012 zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil
na ďalšie konanie. V priebehu roku 2012 a 2013 súd nevykonal žiadne úkony vedúce
k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, až 16.1.2014 vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu
návrhu a dňa 5.8.2014 vytýčil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 26.8.2014
vyhlásil rozsudok proti ktorému odporkyňa podala dňa 19.9.2014 odvolanie.
Odporkyňa sa domnieva, že súd nekoná v súlade s § 100 ods. 1 OSP, predovšetkým
nepostupuje v začatom konaní, tak aby bola vec čo najrýchlejšie rozhodnutá. Na tomto
mieste je potrebné poukázať na dĺžku samotného konania a na tú skutočnosť, že medzi
účastníkmi sú aj vplyvom tohto pojednávania veľmi narušené vzájomné vzťahy
a nevraživosť. Opakovane dochádza k slovným útokom navrhovateľa na odporkyňu ako aj
k poškodzovaniu jej majetku, keďže nehnuteľnosti užívané účastníkmi majú spoločný dvor
a súd doposiaľ právoplatne vo veci nerozhodol.
Odporkyňa podala dňa 25.9.2014 predsedníčke Okresného súdu v Brezne sťažnosť na
prieťahy v konaní.
Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 14.10.2014 odpovedala odporkyni, že
preskúmaním nezistila postupom sudcu žiadne prieťahy v konaní, napriek tomu sťažnosť
vyhodnotila ako dôvodnú. ...
V predmetnej právnej veci, ako vyplýva z vyššie uvedenej chronológie právnych
úkonov, súd nekoná v súlade s OSP a v súlade s Ústavou SR čl. 48 ods. 2.
Prieťahy v konaní je potrebné posudzovať z pohľadu náročnosti prejednávanej veci,
z pohľadu prístupu účastníkov ku konaniu, ale tiež z pohľadu plynulosti a efektívnosti
konania súdom. V predmetnej veci sa zmenil zákonný sudca na prejednanie veci, čo
spôsobilo prieťahy v plynulosti vykonávania procesných úkonov. Dôsledkom týchto
nedostatkov sú zistené prieťahy v konaní, ktoré spôsobili, že súdne konanie prebieha už
10 rokov. Odporkyňa sťažovateľka plne rešpektovala pokyny súdu, teda nezavinila
prieťahy v konaní. ...
Navrhovateľka využila zákonné možnosti a prostriedky, upozornila na prieťahy
v konaní predsedníčku Okresného súdu v Brezne, ktorá v prešetrení podanej sťažnosť
uviedla, že prieťahy nezistila ale sťažnosť považuje za dôvodnú. Navrhovateľka sa ani po
podaní sťažnosti, doposiaľ, nedočkala právoplatného rozhodnutia vo veci samej, preto
podáva ústavnú sťažnosť.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom na Okresnom súde v Brezne sp. zn.5C/200/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Brezne sa prikazuje vo veci sp. zn.5C/200/2005 konať bez
zbytočných prieťahov.
3. Agnese Rajčokovej priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume
8 000 Eur..., ktoré je Okresný súd v Brezne povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd v Brezne je povinný nahradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 290,26 Eur... k rukám právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka
do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 200/2005.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 200/2005 vyplýva, že návrhom
doručeným okresnému súdu 3. októbra 2005 sa (ďalej len „navrhovateľ“)
domáhal proti sťažovateľke ako odporkyni určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pričom v priebehu konania sa aj sťažovateľka domáhala protinávrhom proti navrhovateľovi
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tri rozsudky okresného súdu vo veci, a to
rozsudok zo 17. októbra 2008, rozsudok zo 4. júna 2010 a rozsudok z 3. februára 2012 boli
opakovane zrušené v odvolacom konaní Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len
„krajský súd“) a vec bola opakovane vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresný
súd naposledy rozhodol štvrtým rozsudkom vo veci z 26. augusta 2014, proti ktorému
22. septembra 2014 podala sťažovateľka odvolanie a spis bol 21. októbra 2014 predložený
krajskému súdu na odvolacie konanie.
Ústavný súd opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových náležitostí
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva preventívnu
funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv,
a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo
(napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 215/07, III. ÚS 305/07).
Sťažovateľka namieta prieťahy v postupe okresného súdu v období počnúc rokom
2011, a to v súvislosti so zmenou zákonného sudcu v konaní, keď uvádza:
„Súd v priebehu rokov 2006 2010 konal vo veci priebežne... V predmetnej veci sa
zmenil zákonný sudca na prejednanie veci, čo spôsobilo prieťahy v plynulosti vykonávania
procesných úkonov. Dôsledkom týchto nedostatkov sú zistené prieťahy v konaní, ktoré
spôsobili, že súdne konanie prebieha už 10 rokov.“
Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu ústavný
súd ustálil, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu 25. mája 2015 vo veci už viac ako
pol roka konal krajský súd ako odvolací súd.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už objektívne nemohlo dochádzať k porušovaniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v namietanom konaní, čím je naplnený dôvod na odmietnutie
sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
Zároveň ústavný súd uvádza, že sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom,
v sťažnosti nenamietala porušenie označených práv postupom krajského súdu. Keďže
ústavný súd je viazaný petitom, preto o porušení označených práv postupom krajského súdu
nerozhodoval.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky
nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovateľka za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania vo veci
opätovne konal okresný súd a dochádzalo k zbytočným prieťahom alebo by činnosť
okresného súdu bola neefektívna, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. augusta 2015