Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 533/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa

Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom Hudákom, Štúrova 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 286

z 30. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2

a (ďalej len „“) rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 286 z 30. decembra 2014 (ďalej

aj „napadnutý rozsudok“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že «Okresný súd Košice okolie (ďalej

len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 196 z 27. februára 2013 rozviedol

manželstvo sťažovateľky a . Ich spoločné maloleté deti zveril na čas

po rozvode do výchovy a osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu

maloletých detí mesačne sumou 160 € na maloletú a sumou 130 € na maloletého

ako aj na tvorbu úspor maloletých detí pre každé v sume 150 € mesačne. Okresný

súd tiež upravil styk otca s maloletými deťmi, a to určením konkrétnych termínov styku tak,

že styk mal prebiehať za prítomnosti matky maloletých detí sťažovateľky spôsobom,

že matka je povinná pripraviť deti na styk s otcom a otec je povinný deti v dobe určenej

súdom prevziať v mieste bydliska matky a v dobe určenej súdom vrátiť matke do miesta

jej bydliska. V doplňujúcom rozsudku Okresného súdu Košice okolie zo dňa 12. 3. 2014

č. k. boli obaja rodičia určení na zastupovanie maloletých detí a

spravovanie ich majetku.

Proti tomuto rozsudku (s výnimkou výroku o rozvode manželstva, zverenia detí

do výchovy a osobnej starostlivosti matky a povinnosti písomne informovať otca detí), ako

aj proti doplňujúcemu rozsudku podala sťažovateľka odvolanie.

O podaných odvolaniach rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom č. k. 286 z 30. decembra 2014 tak, že napadnutý rozsudok

okresného súdu zmenil a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou

200 € mesačne a na výživu maloletého sumou 150 € mesačne. Otca tiež zaviazal

k tvorbe úspor v prospech maloletých detí a to vo výške 200 € na každé dieťa mesačne.

Styk otca s maloletými deťmi upravil krajský súd tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletými deťmi každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5. dňa

denne v čase od 15.00 hod do 18.00 hod za prítomnosti matky na mieste podľa dohody

rodičov.».

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a v spojení s ním aj základného práva na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2

napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktoré odôvodnila takto:

„Krajský súd pri úprave styku otca s maloletými deťmi celkom zjavne opomenul

existenciu právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice okolie sp. zn.

z 9. 12. 2011, ktorým bolo upravené oprávnenie starých rodičov maloletých detí stýkať sa

s maloletými, a to každú prvú nedeľu v mesiaci, v čase od 17.00 hod. do 18.30 hod.

Na túto skutočnosť sťažovateľka výslovne upozorňovala už vo svojom odvolaní voči

rozsudku okresného súdu, keďže už tento upravil termíny styku otca s maloletými v kolízii

s právom starých rodičov, avšak krajský súd túto moju odvolaciu námietku žiadnym

spôsobom nereflektoval.

Úpravou nariadenou rozsudkom krajského súdu tak reálne v konkrétnych termínoch

bude dochádzať ku kolízii práva starých rodičov a otca maloletých detí stýkať sa

s maloletými deťmi. V oboch prípadoch má byť zároveň styk realizovaný za prítomnosti

matky, čo vedie v prípade absencie dohody medzi starými rodičmi a otcom maloletých detí

k nemožnosti realizovať niektorý z nariadených stykov. Za daných okolností nie je

v žiadnom prípade možné ponechať rozhodnutie o tom, ktorý z nariadených stykov sa

zrealizuje, na výbere matky, keďže toto by iba vyhrocovalo už dosť konfliktné vzťahy medzi

sťažovateľkou a otcom maloletých detí, resp. medzi sťažovateľkou a starými rodičmi.

Aj s ohľadom na tieto vzťahy je vysoko pravdepodobné, že by sa – na podnet niektorého

z oprávnených, ktorý by sa cítil na svojich právach ukrátený – začalo voči sťažovateľke

konanie o výkon rozhodnutia o styku. Sťažovateľka v tejto súvislosti podotýka, že už v tomto

roku (2015) by došlo ku kolízii termínu styku v mesiaci február a apríl a dôjde ku kolízii

termínov styku v mesiacoch august a október, teda v štyroch zo šiestich prípadov styku otca

s maloletými.

V tejto súvislosti teda krajský súd vydal rozsudok, ktorým priznal rôznym osobám

vzájomne sa vylučujúce práva, resp. zaviazal matku k navzájom sa vylučujúcim

povinnostiam, čím vydal rozhodnutie, ktorého realizácia je s ohľadom na existenciu

skoršieho právoplatného rozhodnutia súdu čiastočne nemožná. Takéto rozhodnutie

zásadným spôsobom narúša konzistentnosť právneho poriadku a vytvára stav právnej

neistoty, preto ho nie je možné považovať za rozhodnutie vydané v súlade s právom

na súdnu ochranu v zmysle .“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

SR a základné právo sťažovateľky na ochranu súkromného a rodinného života podľa

SR rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 286

z 30. decembra 2014 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 286 z 30. decembra

2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške

269,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

V doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu 15. júla 2015 sťažovateľka

predložila rozsudok Okresného súdu Košice okolie (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 9. decembra 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a stal sa

vykonateľným 3. septembra 2012 a ktorým bol v období pred rozvodom manželstva

sťažovateľky upravený styk starých rodičov a ,

s jej maloletými deťmi. Podľa výroku označeného rozsudku okresného súdu sú starí rodičia

oprávnení stýkať sa s maloletými deťmi „každú prvú nedeľu v mesiaci, v čase od 17.00 hod.

do 18.30 hod., za prítomnosti matky...“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa v spojení so základným právom na ochranu

súkromného a rodinného života podľa rozsudkom krajského súdu

č. k. 286 z 30. decembra 2014, ktorým krajský súd zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa okrem iného aj vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, ktorá je

podľa sťažovateľky v kolízii s úpravou styku starých rodičov s maloletými deťmi podľa

rozsudku okresného súdu sp. zn. z 9. decembra 2011. Podľa sťažovateľky

realizácia napadnutého rozsudku je z tohto dôvodu čiastočne nemožná a vytvára stav

právnej neistoty.

Z výroku napadnutého rozsudku okrem iného vyplýva, že „Otec je oprávnený stýkať

sa s maloletými deťmi... každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca

do 5. dňa denne v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa

dohody rodičov.“. Krajský súd v napadnutom rozsudku zároveň uložil „matke povinnosť,

aby v prípade ak sa otec v určený čas nebude môcť s deťmi z akýchkoľvek dôvodov stretnúť,

poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia v tom istom mesiaci v rovnakom rozsahu

a čase“.

Z princípu subsidiarity ( ) limitujúceho vzťah ústavného súdu

k všeobecným súdom okrem iného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi

musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým

spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom.

Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred

ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred

všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (,

).

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že právomoc ústavného

súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, a to iba

vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov. V danej veci

mala sťažovateľka možnosť dovolávať sa ochrany svojich práv, porušenie ktorých

napadnutým rozsudkom krajského súdu namieta, v rovnakom rozsahu, ako to je vymedzené

v argumentačnej báze v jej sťažnosti ústavnému súdu, už v odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu. V namietanom prípade by bola založená právomoc ústavného súdu

na preskúmanie napadnutého rozsudku krajského súdu v rozsahu argumentácie nastolenej

v sťažnosti podľa len za predpokladu, že by námietky sťažovateľky

uplatnené v sťažnosti ústavného súdu boli v porovnateľnom rozsahu obsiahnuté v opravnom

prostriedku sťažovateľky proti prvostupňovému rozhodnutiu, a tým by sa stali predmetom

skúmania krajského súdu a vysporiadania sa s nimi. V okolnostiach daného prípadu to tak

nebolo.

V odvolaní proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 27. februára 2013

sťažovateľka vo vzťahu k okresným súdom nariadenej úprave styku otca s maloletými deťmi

uviedla, že «intervaly stanovené v rozsudku ako „v nasledujúcom období“ od 1. do 7. dňa

v mesiaci budú kolidovať s intervalmi styku detí so starými rodičmi v prvú nedeľu v mesiaci

od 17:00 hod. do 18:30 hod., ktoré už stanovil iný súd ( 6)». Sťažovateľka preto

v odvolaní navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi tak, že „Otec je oprávnený

stretávať sa s maloletými deťmi... každý druhý mesiac v bežnom roku počnúc mesiacom

február vždy od 1. do 5. dňa v mesiaci, denne od 15:30 hod. do 18:30 hod. na detských

ihriskách podľa dohody rodičov...“. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

konštatoval, že čo sa týka úpravy styku otca s maloletými deťmi, „V podstate sa stotožnil

s návrhom matky, ktorý považoval za objektívny, zrozumiteľný a za návrh zodpovedajúci tak

záujmu otca ako aj maloletých detí.“.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že argumentáciu uvedenú v sťažnosti

ústavnému súdu, do značnej miery obsažnejšiu než v odvolaní, sťažovateľka neuplatnila

v plnom rozsahu v odvolacom konaní, ale túto v uvedenom rozsahu uplatnila až v konaní

pred ústavným súdom. Sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu brojí proti

krajským súdom nariadenej úprave styku otca s maloletými deťmi v takej podobe, ktorú

v podstate sama v odvolaní navrhla a ktorej odvolací súd aj vyhovel.

Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich práv a slobôd uplatní v konaní pred

ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred

všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (,

, ).

Keďže sťažovateľka ochranu svojich práv nerealizovala v plnom rozsahu v konaní

pred všeobecnými súdmi, ale až podaním sťažnosti ústavnému súdu, ústavný súd jej sťažnosť

na predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie ( ).

Pre úplnosť ústavný súd uvádza, že ak je sťažovateľka toho názoru, že krajským

súdom nariadená úprava styku otca s maloletými deťmi v napadnutom rozsudku je v kolízii

s právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 9. decembra 2011,

ktorým bol upravený styk starých rodičov s maloletými deťmi ešte v období pred rozvodom

manželstva sťažovateľky, má možnosť iniciovať zmenu tohto rozsudku podľa § 163 ods. 2

z dôvodu zmeny pomerov.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky

v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2015