Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 425/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s. r. o., Hlavná 6, Šaľa, v mene ktorej

koná advokátka a konateľka JUDr. Renáta Fardousová, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka okrem iného uviedla: «Dňa 13.12.2013 sťažovateľka podala na Okresný

súd Bratislava I žalobu o zaplatenie 14.971,85 €, ktorá právna vec je vedená pod sp. zn. 8

. Súd vytýčil pojednávanie v tejto právnej veci až na deň 24.09.2015, t. j. s

odstupom jedného roku a deviatich mesiacov od podania žaloby. V uvedenom konaní počas

tejto doby nevykonal žiadne úkony smerujúce k prejednaniu predmetnej právnej veci, resp.

súd neurobil voči navrhovateľke žiadny procesný úkon, obmedzil sa len na zaslanie

vyjadrenia odporcu zo dňa 14.04.2014, ktoré bolo doručené až dňa 24.11.2014, teda až po

šiestich mesiacoch.

Vzhľadom na nečinnosť súdu, keď ani po vyše jednom roku od doručenia návrhu

na začatie konania nevytýčil termín pojednávania, a aj napriek telefonickým urgenciám

a písomnej urgencii zo dňa 16.06.2014 súd v predmetnej právnej veci naďalej zostal

nečinný sa sťažovateľka so svojou sťažnosťou zo dňa 16.04.2015 obrátila aj

na porušovateľa. Listom „Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti vo veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn “ zo dňa 20.05.2015, doručeným

dňa 29.05.2015 predseda porušovateľa uviedol, že sťažnosť v predmetnej veci je dôvodná.»

Napokon sťažovateľka poukázala aj na to, že „dĺžka súdneho konania jej spôsobuje

psychickú traumu a ujmu, ktorá sa však nedá vyčísliť“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

právo , bytom:

a) na súdnu ochranu podľa SR,

b) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd

2. , bytom: sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 15.000 € (slovom pätnásťtisíc Eur), ktoré jej je Okresný súd

Bratislava I povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu...“

Okrem uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V

súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ).

Ústavný súd zo sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľka podaním zo

16. apríla 2015 adresovaným predsedníčke okresného súdu uplatnila sťažnosť na prieťahy

v napadnutom konaní.

V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2098/2015 z 20. mája 2015 predsedníčka

okresného súdu okrem iného uznala existenciu prieťahov v namietanom konaní, zároveň

sa za ne ospravedlnila a súčasne oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávania

na 24. september 2015, pričom taktiež uviedla, že vec bola zaradená „medzi sledované veci,

s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace“.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa

v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala

sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovaná

orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný

prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu

došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. ,

).

Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy a po prijatí

príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej koná, čo

ústavnému súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutého

konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu

nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou

okresného súdu.

Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého

konania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015