Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 425/2015
PDF · 352.4 KB
No categories available
III. ÚS 425/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej
Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s. r. o., Hlavná 6, Šaľa, v mene ktorej
koná advokátka a konateľka JUDr. Renáta Fardousová, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 248/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 248/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka okrem iného uviedla: «Dňa 13.12.2013 sťažovateľka podala na Okresný
súd Bratislava I žalobu o zaplatenie 14.971,85 €, ktorá právna vec je vedená pod sp. zn. 8
C/248/2013. Súd vytýčil pojednávanie v tejto právnej veci až na deň 24.09.2015, t. j. s
odstupom jedného roku a deviatich mesiacov od podania žaloby. V uvedenom konaní počas
tejto doby nevykonal žiadne úkony smerujúce k prejednaniu predmetnej právnej veci, resp.
súd neurobil voči navrhovateľke žiadny procesný úkon, obmedzil sa len na zaslanie
vyjadrenia odporcu zo dňa 14.04.2014, ktoré bolo doručené až dňa 24.11.2014, teda až po
šiestich mesiacoch.
Vzhľadom na nečinnosť súdu, keď ani po vyše jednom roku od doručenia návrhu
na začatie konania nevytýčil termín pojednávania, a aj napriek telefonickým urgenciám
a písomnej urgencii zo dňa 16.06.2014 súd v predmetnej právnej veci naďalej zostal
nečinný sa sťažovateľka so svojou sťažnosťou zo dňa 16.04.2015 obrátila aj
na porušovateľa. Listom „Upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti vo veci vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn 8 C/248/2013“ zo dňa 20.05.2015, doručeným
dňa 29.05.2015 predseda porušovateľa uviedol, že sťažnosť v predmetnej veci je dôvodná.»
Napokon sťažovateľka poukázala aj na to, že „dĺžka súdneho konania jej spôsobuje
psychickú traumu a ujmu, ktorá sa však nedá vyčísliť“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/248/2013 porušil
právo , bytom:
a) na súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR,
b) na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd
2. , bytom: sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 15.000 € (slovom pätnásťtisíc Eur), ktoré jej je Okresný súd
Bratislava I povinný vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu...“
Okrem uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu trov
konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V
súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci
vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval
uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne
nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
V konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia
namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 4 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok
ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane
základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj
napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
Ústavný súd zo sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že sťažovateľka podaním zo
16. apríla 2015 adresovaným predsedníčke okresného súdu uplatnila sťažnosť na prieťahy
v napadnutom konaní.
V odpovedi (na sťažnosť) sp. zn. Spr. 2098/2015 z 20. mája 2015 predsedníčka
okresného súdu okrem iného uznala existenciu prieťahov v namietanom konaní, zároveň
sa za ne ospravedlnila a súčasne oznámila, že vo veci je nariadený termín pojednávania
na 24. september 2015, pričom taktiež uviedla, že vec bola zaradená „medzi sledované veci,
s režimom kontroly úkonov vo veci každé tri mesiace“.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala
sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Súčasne je potrebné poukázať aj na to, že sťažnosť na prieťahy adresovaná
orgánu štátnej správy súdov zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný
prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu
došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03,
Je nesporné, že po upozornení predsedníčky okresného súdu na prieťahy a po prijatí
príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný a priebežne v nej koná, čo
ústavnému súdu umožňuje v danom štádiu konania vysloviť záver, že okolnosti napadnutého
konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú také, že došlo k odstráneniu
nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou, resp. neefektívnou činnosťou
okresného súdu.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť, a to za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého
konania bol okresný súd nečinný alebo v ňom postupoval neefektívne.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015