Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 557/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Vlkolinským,

Advokátska kancelária, Námestie SNP 17/29, Zvolen, vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 1 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 28. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. augusta

2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

l. 46 ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. apríla 2015.

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 10. augusta 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že 7. novembra 2012 bolo

sťažovateľke doručené upovedomenie o začatí exekúcie na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne (ďalej len „oprávnená“), ktorým sa jej

uložilo zaplatiť oprávnenej 1 099,67 €. Poverený súdny exekútor lustráciou majetkových

pomerov sťažovateľky zistil, že nemá žiadny majetok. Na základe toho sťažovateľka podala

súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekučného konania, ktorý ho odstúpil

Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“). Sťažovateľka v návrhu uviedla,

že nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, či už hnuteľný, alebo nehnuteľný, nie je

výlučnou alebo podielovou spoluvlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, nie je držiteľkou

motorového vozidla a nevlastní hnuteľný majetok väčšej hodnoty. S poukazom na

ustanovenie

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov navrhla, aby súdny exekútor po

preskúmaní jej majetkových pomerov podal okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie.

Keďže súdny exekútor takýto návrh nepodal, 16. mája 2014 ho podala sťažovateľka sama

priamo okresnému súdu.

Uznesením okresného súdu č. k. zo 16. septembra 2014 bol

návrh zamietnutý s tým, že „... povinný v danom prípade navrhuje zastavenie exekúcie

z dôvodu svojej nemajetnosti. Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú

však predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie.

Ak súdny exekútor dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov

exekúcie a na základe tejto skutočnosti podá podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57

ods. 1 písm. h) exekučného poriadku, súd v prípade, že bude mať nemajetnosť povinného

preukázanú, exekúciu v zmysle uvedeného ustanovenia exekučného poriadku aj bez návrhu

zastaví...“.

Uznesením krajského súdu č. k. 280 z 28. apríla 2015 bolo

uznesenie okresného súdu potvrdené s odôvodnením, že „... ustanovenie § 57 ods. 1

exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to 2

bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Dôvodom na zastavenie exekúcie je aj

nemajetnosť povinnej podľa § 57 ods. 1 písm. h) exekučného poriadku. V tomto prípade

existencia majetku musí byť podložená šetrením súdneho exekútora. Potom tvrdenie

povinnej o tom, že nevlastní žiaden majetok, či už hnuteľný alebo nehnuteľný a má nízky

príjem, nespĺňa zákonný predpoklad na to, aby súd exekúciu podľa vyššie citovaného

ustanovenia exekučného poriadku zastavil. V danom prípade okresný súd navyše vykonal

dokazovanie nemajetnosti povinnej oboznámením sa s exekučným spisom EX 1181/2012,

pričom po preštudovaní obsahu tohto exekučného spisu okresný súd nepovažoval majetkové

pomery povinnej za dostatočne zistené. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,

že okresný súd správne rozhodol, keď návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol...“.

Uznesenie krajského súdu sa stalo podľa doložky právoplatnosti právoplatné 16. júna 2015.

Podľa názoru sťažovateľky uvedené rozhodnutia všeobecných súdov sú predčasné

a svojvoľné. Okresný súd odkázal sťažovateľku na súdneho exekútora, ktorý má zisťovať jej

nemajetnosť, pričom krajský súd neuviedol konkrétne dôvody, hoci konajúce súdy mali

jednoznačne preukázané, že súdny exekútor si svoje povinnosti vo vzťahu k zisťovaniu

majetku sťažovateľky nesplnil, resp. priebežne neplní.

Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku je podľa sťažovateľky

porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma

možnosť vnímať rozsudok ako logicky pochopiteľný celok a súčasne možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, a teda možnosť riadne konať pred

súdom. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej

strane sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia

práve zvoleným spôsobom, odníma aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať

proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky s jeho dôvodmi v rámci využitia riadnych

opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je

porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Táto vada zakladá právo podať odvolanie,

ale i možnosť odvolacieho súdu zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. f)

. Aj takouto vadou je podľa názoru sťažovateľky postihnuté

uznesenie okresného súdu, pretože je okrem iného zmätočné, nezrozumiteľné a bez takého

odôvodnenia, z ktorého by bolo možné vyvodiť, akými úvahami bol okresný súd vedený,

aké skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie smerodajné a z akého dôvodu.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.04.2015, sp. zn.

, porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.04.2015, sp. zn.

zrušuje a vec vracia Krajskému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2.500, Eur

(slovom dvetisícpäťsto Eur), ktoré mu je Krajský súd Banská Bystrica povinný zaplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd Banská Bystrica je povinný nahradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia v sume 296,44 Eur (slovom dvestodeväťdesiatšesť Eur 44/100) na účet právneho

zástupcu JUDr. Michala Vlkolinského do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti uzneseniu

krajského súdu č. k. 280 z 28. apríla 2015.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti výslovne a dôrazne namieta, že jej bola postupom

všeobecných súdov odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu nedostatku riadneho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Za uvedeného stavu bolo možné podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie,

ktorého prípustnosť by vyplývala z ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka dovolanie nepodala. Tým je

dané, že nevyužila účinný zákonný opravný prostriedok, ktorý mala k dispozícii. To zakladá

neprípustnosť sťažnosti.

Treba tiež uviesť, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že

dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto neprichádzal do úvahy

ani prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle .

Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že v danom prípade neprichádzala do

úvahy prípustnosť dovolania podľa , pretože dovolanie

z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení je

prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda i v tých prípadoch, v ktorých

dovolanie podľa nie je prípustné.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2015

6