Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 558/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , a ,

, zastúpených advokátom Mgr. Richardom Karkóom,

Advokátska kancelária, Sad na Studničkách 32, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 46

ods. 2, , a , ako aj

ods. 1 a 3 písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

generálneho prokurátora Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

XVI/2 Pz 46/15/1000 a postupom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 206/10/1000 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a , o d m i e t a

pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2015 doručená sťažnosť a (ďalej

len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 1, čl. 49 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj a 3

písm. a) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)

v konaní vedenom pod sp. zn. XVI/2 Pz 46/15/1000 a postupom Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna

prokuratúra“) v konaní vedenom sp. zn. VII/2 Gv 206/10/1000. Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 18. augusta 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že proti sťažovateľom bolo

8. augusta 2012 vznesené obvinenie za obzvlášť závažný zločin podvodu

v spolupáchateľstve podľa a a . Sťažovatelia

už v sťažnosti podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia namietali inter alia, že škoda

vyčíslená vyšetrovateľom je desaťnásobne premrštená, čo znamená, že dozor nad

prípravným konaním nie je príslušná realizovať špeciálna prokuratúra. Uznesením špeciálnej

prokuratúry č. k. VII/2 Gv 206/10 87 z 11. októbra 2012 bola sťažnosť proti uzneseniu o

vznesení obvinenia zamietnutá, pretože je „na mieste sa stotožniť s argumentáciou

obvinených o stanovení výšky škody, ktorá zatiaľ nie je konečná, preto presná výška škody

bude predmetom ďalšieho dokazovania, nič to však nemení na správnosti právnej

kvalifikácie skutku a ani na vecnej príslušnosti orgánov činných v trestnom konaní“.

Následným prípisom špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 206/10 112 z 23. januára 2013

bolo sťažovateľom oznámené, že ich podnet na zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení

obvinenia postupom podľa a nasl. nie je dôvodný.

Potom, ako znaleckým posudkom bola výška škody ustálená v sume 4 468 040 €

(oproti sume 43 160 000 € uvedenej v uznesení o vznesení obvinenia), sťažovatelia

11. decembra 2014 požiadali o preskúmanie postupu vyšetrovateľa s tým, aby ich trestná

vec bola vylúčená na samostatné konanie, nad ktorým by vykonával dozor zákonný

prokurátor, teda vecne príslušný prokurátor, ktorým podľa ich názoru nie je prokurátor

špeciálnej prokuratúry.

2

Prípisom špeciálnej prokuratúry č. k. VII/2 Gv 206/10/1000 349 zo 7. apríla 2015

bolo oznámené, že hoci sťažovatelia majú byť účastní na páchaní len jedného zo skutkov

pokračujúceho trestného činu podvodu podľa a

s výškou škody 4 468 040 € pri súhrnnej škode 8 086 570 €, súhrnná výška škody je tou

rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá analogickú pôsobnosť špeciálnej prokuratúry

podľa . Pre určenie tejto pôsobnosti je rozhodujúci v tomto

ustanovení uvedený trestný čin, a nie účasť jednotlivých obvinených na ňom.

Prípisom generálneho prokurátora č. k. XVI/2 Pz 46/15/1000 5 z 23. júna 2015 boli

sťažovatelia informovaní, že sa tento stotožňuje so stanoviskom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyjadreným v inej trestnej veci (uznesenie sp. zn.

zo 4. júna 2013), podľa ktorého ak sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu

ustanovená v vzťahuje na pokračovací trestný čin, vzťahuje sa na

každý jeho čiastkový útok, ktorý je predmetom podanej obžaloby. Personálne sa teda

vzťahuje okrem páchateľa na každého spolupáchateľa alebo účastníka na ktoromkoľvek

čiastkovom útoku takého činu. To platí aj vtedy, keď pri samostatnom posúdení účasti

dotknutej osoby na prejednávanom pokračovacom trestnom čine by pôsobnosť

Špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k predmetnému skutku (čiastkovému útoku

pokračovacieho trestného činu) nebola daná. To zároveň znamená, že je daná aj pôsobnosť

špeciálnej prokuratúry vo vzťahu k sťažovateľom.

Sťažovatelia s uvedeným vybavením ich žiadosti nesúhlasia. Sú toho názoru, že

trestné konanie je voči nim vedené nezákonne, keďže nad vyšetrovaním vykonáva dozor

v prípravnom konaní zjavne vecne nepríslušný prokurátor. Vecná príslušnosť trestného

súdu, a teda aj dozorujúceho prokurátora sa odvodzuje nie od skutku, zo spáchania ktorého

sú sťažovatelia obvinení, ale od skutku, z ktorého obvinení nie sú (sú z neho obvinené iné

osoby ako spolupáchatelia). Orgány činné v trestnom konaní tak odmietajú úplne základný

predpoklad zákonne vedeného trestného procesu, podľa ktorého obvinený má byť

vyšetrovaný podľa toho, čo mal práve on spáchať (čo je mu kladené za vinu), a nie podľa

toho, čo mal spáchať niekto iný.

Sťažovatelia podľa vlastného názoru už nemajú možnosť namietať porušenie

označených práv podľa a dohovoru inde, ako na ústavnom súde, a preto žiadajú, aby

ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo (...) a

(...) podľa , , , 50 ods. 3 SR, a ,

ods. 3 písm. a. a c. Dohovoru postupom Generálneho prokurátora SR v konaní č. XVI/2 Pz

46/15/1000 a Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR v konaní č. k. VII/2 Gv 206/10/1000

porušené bolo.

2. Ústavný súd SR nariaďuje Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, aby opätovne

rozhodol o žiadostiach o preskúmanie postupu policajta obhajcu

a zo dňa 11.12.2014 a žiadosti o vylúčenie veci na samostatné

konanie obhajcu a zo dňa 11.12.2014.

3. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť sťažovateľom

náhradu trov právneho zastúpenia na účet advokáta Mgr. Karkó Richarda(...) do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

4

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Z argumentácie sťažovateľov vyplýva, že považujú prípravné konanie za postihnuté

procesnou chybou spočívajúcou v tom, že nad postupom vyšetrovania vykonáva dozor

špeciálna prokuratúra, hoci podľa presvedčenia sťažovateľov by to mala robiť miestne

príslušná okresná prokuratúra.

Podľa obžalobu podanú na súde pre prečin

a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 8 rokov preskúma samosudca

a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí

závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že

boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že pokiaľ bude na sťažovateľov po

skončení prípravného konania podaná obžaloba, budú môcť, a to či už v rámci preskúmania

obžaloby podľa § 241, alebo v rámci predbežného prejednania obžaloby podľa § 244

, namietať, že v prípravnom konaní došlo k závažnej procesnej chybe

spočívajúcej v tom, že dozor nad vyšetrovaním nevykonávala vecne a miestne príslušná

zložka prokuratúry.

V uvedenom prípade bude úlohou príslušného všeobecného súdu predovšetkým si

ozrejmiť, či môže vôbec skúmať otázku vecnej a miestnej príslušnosti orgánov prokuratúry

pri vykonávaní dozoru nad vyšetrovaním v prípravnom konaní alebo či toto oprávnenie

prislúcha výlučne len orgánom prokuratúry, teda v konečnom dôsledku Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky.

Ak dospeje všeobecný súd k záveru, že je oprávnený skúmať otázku vecnej

a miestnej príslušnosti orgánov prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad vyšetrovaním

v prípravnom konaní, potom bude musieť posúdiť vecnú opodstatnenosť námietky

sťažovateľov, teda samotnú nastolenú spornú otázku príslušnosti špeciálnej prokuratúry.

V prípade, že dospeje k záveru o nedostatku príslušnosti špeciálnej prokuratúry v danej

veci, bude musieť ďalej posúdiť, či takéto procesné pochybenie v rámci prípravného konania

možno považovať za závažnú procesnú chybu v zmysle § 241 ods. 1 písm. f), resp. § 244

ods. 1 písm. h) . Napokon, ak dospeje k záveru, že došlo k závažnej

procesnej chybe, podanú obžalobu odmietne a vec vráti prokurátorovi.

Možno konštatovať, že sťažovatelia budú mať v prípade podania obžaloby proti nim

možnosť domáhať sa ochrany označených práv pred všeobecnými súdmi. Tým je zároveň

vylúčená právomoc ústavného súdu v danej fáze konania.

Ústavný súd považuje napokon kvôli úplnosti za potrebné ešte dodať, že ak nedôjde k

podaniu obžaloby na sťažovateľov (trestné stíhanie bude voči nim zastavené), vôbec nebude

prichádzať do úvahy ústavnoprávne relevantná námietka porušenia ich označených práv,

keďže budú v konaní vzhľadom na jeho výsledok úspešní.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

6

V Košiciach 10. septembra 2015