Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 391/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

16. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátkou JUDr. Nicol Hlaváčikovou,

Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s. r. o., Garbiarska 5, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. augusta 2015 doručená sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Košice okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie ním

označených práv nečinnosťou okresného súdu v namietanom konaní.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 28. 04. 2010 som podal spolu s ďalšími žalobcami na Okresný súd žalobu

o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území

a zapísanej na liste vlastníctva č. . V danom roku nám bolo doručené

oznámenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach a zaslaný odpor protistrany.

Okresný súd následne na prvom pojednávaní dňa 18. 02. 2011 konanie prerušil

až do právoplatného skončenia dedičskej veci po jednej zo žalobkýň. Dňa 24. 06. 2011 bolo

toto uznesenie o prerušení konania zrušené. V roku 2011 Okresný súd požiadal nášho

právneho zástupcu o doručenie dvoch ďalších rovnopisov návrhu, pretože sa rozrástol

počet žalobcov o príslušných dedičov. Požadované rovnopisy boli súdu promptne doručené,

a to dňa 01. 11. 2011. V tento deň podal náš právny nástupca aj jednoduchý návrh

na zmenu petitu, ktorý odrážal výlučne spomenuté úmrtie. V roku 2012 som Okresnému

súdu oznámil, že preberám právne zastupovanie ostatných žalobcov a požiadal som

Okresný súd, aby pripustil návrh na zmenu petitu z novembra 2011. V júli 2013 som podal

návrh na zmenu odporcu, keďže medzičasom zomrela aj samotná odporkyňa. Tento návrh

bol posledným úkonom v predmetnej veci. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol o

návrhu na zmenu petitu z roku 2011, ako ani o návrhu na zmenu odporcu z roku 2013.

Okresný súd počas celého konania vykonal iba tieto úkony:

26. 05. 2010 doručil odpor žalovanej žalobcom na vyjadrenie,

03. 01. 2011 vydal predvolanie na pojednávanie vo veci,

18. 02. 2011 vydal uznesenie o prerušení konania,

24.06.2011 vydal uznesenie o zrušení uznesenia zo dňa 18. 02. 2011,

14. 10. 2011 vydal výzvu na predloženie ďalších rovnopisov žaloby...

Okresný súd svojou nečinnosťou neodstránil do dnešného dňa moju právnu

neistotu... K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím. ...

Od podania žaloby dňa 28.04.2010 uplynulo už viac ako 5 rokov, napriek tomu

vykonal Okresný súd len minimálny počet úkonov, ktoré naviac absolútne nevedú

k prejednaniu a následnému rozhodnutiu veci. Od októbra 2011 je Okresný súd absolútne

nečinným, teda viac ako 3 roky! Predmet sporu určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

– nie je právne ani faktický zložitý a patrí do štandardnej rozhodovacej praxe všeobecných

súdov. Ako účastník konania som žiadnym spôsobom, ktorý by mi mohol byť kladený

za vinu, neprispel k celkovej dĺžke konania. Naopak mám za to, že súd koná neefektívne

a liknavo.

Na tomto mieste uvádzam, že je potrebné zohľadniť celkovú dĺžku konania,

a to vrátane krátkeho prerušenia konania. V zmysle ustanovenia § 109 odsek 2

, na ktorý sa Okresný súd pri prerušení odvolal, zákon dáva

súdu možnosť, nie povinnosť konanie prerušiť. V momente úmrtia jednej zo žalobkýň nemal

Okresný súd vo veci vykonané žiadne úkony, počas dedičského konania preto mohol a mal

konať s ostatnými účastníkmi. Nelogickosť je aj v tom, že kým Okresný súd úmrtie jednej

z viacerých žalobkýň videl ako prekážku v pokračovaní konania, smrť odporkyne samotnej

nechal dodnes nepovšimnutou. Naviac, súd nevykonal žiadne vhodné opatrenia na to,

aby predišiel prerušeniu konania.“

Sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„ základné právo .. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 a

právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podlá článku 6 odsek 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice okolie

v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Košice okolie sa v konaní vedenom pod spis. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

.. priznáva finančné zadosťučinenie v sume

3.500 EUR... ktoré je Okresný súd Košice okolie povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

355,74 EUR.... ktoré je Okresný súd Košice okolie povinný vyplatiť na účet právneho

zástupcu Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej právnej

normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa

odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62

a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za

také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods.

1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1

ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené

prieťahy v konaní... V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že využil všetky právne prostriedky, ktoré mu právne

predpisy poskytujú na ochranu jeho práva. Z obsahu jeho sťažnosti vyplýva, že telefonicky

urgoval doručenie odporu u vyššieho súdneho úradníka okresného súdu. K sťažnosti

nepredložil dôkaz o využití právnych prostriedkov, ktoré sú určené na nápravu namietaného

stavu konania.

Sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu, nevyjadril sa k možnosti podať takúto sťažnosť, ako ani

k dôvodom nepodania takejto sťažnosti, ktoré by ústavný súd mohol zohľadniť

pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, pričom takéto okolnosti hodné osobitného zreteľa nezistil ústavný súd ani v celkovej

dĺžke namietaného konania, ktoré trvá 5 rokov.

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1

sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa

.

Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom krajského súdu dochádza k zbytočným prieťahom,

predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2015