Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 309/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika

a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka na verejnom zasadnutí

22. septembra 2015 o sťažnosti , , zastúpenej

JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom

pod sp. zn. , pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré j e

jej Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume

444,66 € (slovom štyristoštyridsaťštyri eur a šesťdesiatšesť centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1,

Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. zo 16. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín

pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania

vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. (pôvodne vedenom Okresným

súdom Dolný Kubín), a to na strane navrhovateľa, kde súdne konanie bolo začaté na základe

návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaného právnou predchodkyňou

sťažovateľky 19. mája 2005.

Sťažovateľka formuluje vo svojej sťažnosti stručný chronologický prehľad úkonov

súdneho konania a zdôrazňuje, že prvé pojednávanie v označenej veci bolo vykonané až

po uplynutí šiestich rokov od podania návrhu, pričom v rokoch 2014 a 2015 nebolo

vykonané ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu žiadne pojednávanie. Sťažovateľka tiež

namieta, že okresný súd neustanovil vo veci znalca pre účely preukázania jej tvrdení.

Sťažovateľka argumentuje, že konajúce súdy do dňa podania sťažnosti ústavnému

súdu, teda v priebehu viac ako deviatich rokov, nerozhodli o podanom návrhu

a v označenom postupe vidí sťažovateľka zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka v závere sťažnosti žiada ústavný súd,

aby v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva

zaručeného a práva zaručeného dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu

konať vo veci bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky. Stanovisko okresného súdu doručené ústavnému súdu

6. augusta 2015 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania

a tiež takúto argumentáciu:

„Skutková a právna zložitosť sporu:

Jedná sa o náročnú a komplikovanú vec, z dôvodu podávania neurčitých procesných

návrhov na zmenu petitu. Navrhovateľka podala návrh na zmenu petitu spolu s pripustením

vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu dňa 27.7.2010 ( po piatich rokov

konania), ďalší návrh na zmenu petitu a vstup ďalších účastníkov do konania podala dňa

20.1.2012, následne, v poradí tretí návrh na zmenu petitu, podala dňa 19.12.2012 a štvrtý

návrh na zmenu petitu dňa 19.12.2012 s návrhom na znalecké dokazovanie znalcom

geodetom s tým, že až po vypracovaní znaleckého posudku bude upresnený petit. Ďalšie

návrhy na zmenu petitu boli podané dňa 25.1.2013 a 30.1.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že

nie je jednoznačne naformulovaný petit a navrhovateľka návrhom vykonať znalecké

dokazovanie za účelom upresnenia petitu, prenáša svoje dôkazné povinnosti na súd, čím sa

konanie značne predlžuje.

Prekážky postupu súdu podľa a násl.

Pôvodná navrhovateľka zomrela počas konania, súd pokračoval v konám s jej právnom

nástupkyňou.

Prekážky, ktoré spôsobila sťažovateľka 6x návrh na zmenu petitu žaloby bez toho, aby

došlo ku skutkovým zmenám, z toho 1x len 5 dní pred pojednávaním nariadeným na deň

25.1.2012. Týmto návrhom žiadala aj o pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania na

strane žalovanej, čo bolo dôvodom na zrušenie termínu pojednávania. Ďalej sú to zdravotné

problémy navrhovateľky, pre ktoré boli odročené pojednávania vytýčené na deň

, 14.12.2011

Prieťahy spôsobené súdom: K prieťahom vzniknutých na Okresnom súde v Dolnom

Kubíne, nie som oprávnená sa vyjadrovať. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd

Námestovo dňom 1.1.2008 došlo k prieťahom v konaní z dôvodu, že súd bol personálne

poddimenzovaný a nebolo v schopnostiach sudcu, ktorému bola vec pridelená, priebežné

konať vo všetkých pridelených veciach k 1.1.2008 v počte 212 a pri bežnom mesačnom

nápade cca 30 veci len v hlavných agendách ( s výnimkou veci D, Er, Ro, Rob). Vec bola

pridelená inému sudcovi po personálnom posilnení súdu dňa 29.6.2010, ktorý vo veci konal

priebežne do 1.2.2013. Následne obdobie je obdobím, v ktorom súd nevykonal žiaden úkon

a ktoré je možné považovať za zbytočné prieťahy.“

V liste okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej

veci.

Vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu doručenom ústavnému súdu

31. augusta 2015 sťažovateľka uviedla:

„Celý priebeh konania od podania návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný

v máji 2005 nemôžem považovať za efektívny, pričom doposiaľ nebolo vydané ani jedno

meritórne rozhodnutie a ako vyplýva zo spisu, minimálne na jednom pojednávaní sa bude

vykonávať dokazovanie listinami, ktoré zaslala Správa katastra Tvrdošín súdu dňa

28.2.2013. Už zo samotnej dĺžky konania a prihliadnutím na terajší stav veci je možné

ustáliť, že 10 ročný priebeh konania, ktorého predmetom je bežná rozhodovacia činnosť

súdov, vykazuje zjavné známky dlhodobých prieťahov a neefektívneho postupu súdu.

Tak, ako vyplýva aj zo zhrnutia priebehu a vykonaných úkonov zo strany okresného súdu, je

badať dlhé obdobia, kde súd bol nečinný. Takisto nesprávnym posúdením návrhu

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sa konanie predĺžilo o deväť mesiacov.

Posledný úkon súdu v prejednávanej veci bol urobený dňa 01.02.2013. Následne som

okresný súd vyzvala aj emailovou korešpodenciou, aby súd vo veci vytýčil pojednávanie,

keďže boli do spisu doručené listiny zo Správy katastra Tvrdošín, ktoré si vyžiadal súd.

Právne významnou skutočnosťou je aj úmrtie svedka , ktorá mala

byť vypočutá v domácom prostredí. Ak by súd bol konal efektívne a bez prieťahov, bolo by

možné tento výsluch vykonať. Z dôvodu nečinnosti súdu sa dostala navrhovateľka

do nepriaznivejšej situácie, keďže dôkaz už nikdy nebude možné vykonať. Aj týmto

odôvodňujem návrh na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú uvádzam v sťažnosti.

Okresný súd Námestovo vo svojom stanovisku uvádza ako dôvod prieťahov v konaní

to, že súd bol personálne poddimenzovaný a preto zákonný sudca priebežne nekonal.

Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. publikácia Extrémne,

opakované zbytočné prieťahy okresných súdov a orgánov činných v trestnom konaní Spr

594/2013), nedostatočne (poddimenzované) personálne obsadenie súdu a opakované zmeny

zákonného sudcu nemôžu byť účastníkovi konania na ťarchu a nezbavujú súd zodpovednosti

za prieťahy.

Pokiaľ Okresný súd Námestovo poukazuje na zmeny petitu, tu poukazujem

na skutočnosť, že súd ani o všetkých mojich návrhoch nerozhodoval. Takisto aj môj návrh

na znalecké dokazovanie je pre posúdenie sťažnosti bez právneho významu, pretože týmto

som nemohla zaviniť prieťahy v konaní. Okresný súd ani o mojom návrhu o ustanovení

znalca doposiaľ nerozhodol. Poukazujem na to, že súd si vyžiadal spätnú identifikáciu

predmetných pozemkov, a preto mohol v konaní pokračovať. Mám zato, že zmeny petitu

neboli príčinou 10 rokov trvajúceho konania a 31 mesačnú nečinnosť súdu od posledného

pojednávania.

Som toho názoru, že moja vec nevykazuje rysy výnimočnosti, a preto nemožno

akceptovať dĺžku konania viac ako 10 rokov bez vydania aspoň jedného meritórneho

rozhodnutia. Navyše, dlhodobé obdobia nečinnosti súdu sú opakované.

V závere poukazujem na to, že v tomto konaní mi bol ustanovený právny zástupca

JUDr. Mgr. Štefan Bucha až uznesením zo dňa 13.04.2011, to znamená, že od 19.05.2005

som nebola zastúpená advokátom. Ďalej poukazujem na to, že som osobou v hmotnej núdzi,

a preto nemám peniaze na geometrický plán, prípadne na znalecké dokazovanie, ktoré by aj

tak protistrana namietala z dôvodu, že znalec nebol ustanovený súdom.“

Vo vyjadrení prezentovala sťažovateľka súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v danej veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s ich stanoviskami, ako aj s obsahom súvisiaceho spisu dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, ako aj

vyjadrenia účastníkov konania a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným

zisteniam:

Právna predchodkyňa sťažovateľky podala 19. mája 2005 Okresnému súdu Dolný

Kubín návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na oslobodenie

od súdnych poplatkov. Uznesením z 31. októbra 2015 jej Okresný súd Dolný Kubín

oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, a preto uznesenie navrhovateľka napadla

odvolaním. Nadriadený súd, ktorému bolo odvolanie predložené 1. decembra 2005,

spis vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín 30. januára 2006 bez rozhodnutia pre účely

opravy výroku predmetného uznesenia. Opravné uznesenie Okresný súd Dolný Kubín vydal

1. februára 2006 a následne predložil spis s podaným odvolaním nadriadenému súdu

9. marca 2006. Tento svojím rozhodnutím z 31. mája 2006 napadnuté uznesenie zmenil tak,

že požadované oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľke priznal.

V roku 2008 k 1. januáru bola predmetná vec z dôvodu prechodu výkonu súdnictva

postúpená novozriadenému okresnému súdu.

Okresný súd uznesením z 2. júla 2010 vyzval právnu predchodkyňu sťažovateľky

na označenie odporcov v súlade s Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Sťažovateľka 16. augusta 2011 ospravedlnila svoju neúčasť na určenom termíne

pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a požiadala o jeho odročenie. Okresný súd toto

pojednávanie určené na 17. august 2011 z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročil

na 21. september 2011. Sťažovateľka žiadala 19. septembra 2011 o odročenie určeného

termínu pojednávania z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti. Okresný súd odročil

na základe uvedenej žiadosti termín pojednávania na neurčito.

Okresný súd 25. januára 2012 vykonal pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neúčasti

účastníkov konania odročené na neurčito (vrátane sťažovateľky, ktorá mala doručenie

predvolania riadne vykázané). Následne okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie

podkladov pre účely rozhodnutia o predloženom návrhu z 20. januára 2012, a to 2. augusta

2012.

Okresný súd žiadal 1. februára 2013 kompetentný subjekt o predloženie relevantných

podkladov. Oslovený subjekt reagoval 28. februára 2013. Od uvedeného momentu ku dňu

predloženia stanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdu

nevykonal okresný súd vo veci sťažovateľky žiaden procesný úkon.

Ústavný súd zistil, že v čase rozhodovania o sťažnosti konanie ukončené nebolo.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa (ako aj práva podľa dohovoru) ústavný súd skúma

vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a preto aj v prípade sťažovateľky preskúmal

z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej skutkovú a právnu zložitosť (1), ďalej správanie

sťažovateľky v priebehu konania (2) a napokon aj postup konajúcich súdov (3).

1. Predmetom konania v posudzovanej veci je určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti. Ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie sa síce

vyznačuje určitým stupňom skutkovej zložitosti veci, ktorá je daná predovšetkým

potrebou vykonania znaleckého dokazovania, avšak táto okolnosť nijako

neznižuje zodpovednosť konajúcich súdov za zistené nedostatky v postupe

konania (pozri bod 3) pričítateľné výlučne na vrub konajúcim súdom.

2. V rámci posúdenia druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v

súdnom konaní ústavný súd zistil určité okolnosti signalizujúce nedostatočnú aktivitu

zo strany sťažovateľky ako účastníčky konania. Išlo o pasivitu sťažovateľky v súvislosti s jej

neprítomnosťou na určených termínoch pojednávania (17. august 2011, 21. september 2011

a 25. január 2012). Aj keď išlo v niektorých prípadoch o pasivitu spôsobenú objektívnymi

skutočnosťami, treba označenú okolnosť zohľadniť jednoznačne na ťarchu sťažovateľky.

V uvedenom bode sa ústavným súd vysporiadal aj s argumentáciou okresného súdu,

ktorý sa vo svojom vyjadrení odvolával na „prekážky“ konania spôsobené sťažovateľkou

uplatňujúcou počas konania početné procesné návrhy. Podľa právneho názoru ústavného

súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými predpismi na uplatňovanie

a presadzovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,

nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy

(m. m. ).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov.

Pri vymedzení obdobia podliehajúceho posúdeniu namietanej protiústavnosti ústavný

súd vychádzal zo svojej predchádzajúcej judikatúry (napr. ), podľa ktorej

možno uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium, ktoré

predchádzalo zmene účastníka konania podľa a . Návrh na začatie konania

podala právna predchodkyňa sťažovateľky, k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii)

sťažovateľky došlo na základe univerzálnej sukcesie, ústavný súd teda nemal pochybnosť

o tom, že sťažovateľka môže uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov

aj pre štádium, ktoré predchádzalo uvedenej zmene.

Ústavný súd po preskúmaní postupu konajúcich súdov v posudzovanom konaní

dospel k záveru, že závažnými nedostatkami, ktoré narušili plynulosť konania, boli obdobia

nečinnosti (v celkovom rozsahu šiestich rokov a jedenástich mesiacov), v ktorých súdy

nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná prekážka, a tiež neefektívny postup

Okresného súdu Dolný Kubín v počiatočnej etape konania.

V prvotnej fáze konania zaznamenal ústavný súd nedostatky v plynulosti postupu

Okresného súdu Dolný Kubín, konkrétne jeho nesústredenú a neefektívnu činnosť, keď mu

bolo zo strany nadriadeného súdu vrátené odvolanie proti uzneseniu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu nedostatkov jeho výroku a následne toto

uznesenie nadriadeným súdom korigované a nahradené vlastným zmeňujúcim uznesením.

Ústavný súd ďalej zaznamenal rozsiahle obdobie nečinnosti súdov kvantifikovateľné

dobou až štyroch rokov, keď súdy nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná

prekážka. Ide o obdobie od 31. mája 2006, keď bolo vydané uznesenie nadriadeného súdu

o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov pre navrhovateľku, do 2. júla 2010, keď

okresný súd vyzval navrhovateľku na poskytnutie súčinnosti.

Aj v ďalšom období konania ostal okresný súd pasívny bez existencie zákonnej

prekážky po dobu približne šiestich mesiacov, a to v úseku konania od 25. januára 2012,

keď okresný súd vykonal pojednávanie, až do 2. augusta 2012, keď vyzval sťažovateľku

na predloženie relevantných podkladov.

Obdobie extrémnej nečinnosti okresného súdu v trvaní zhruba 2 rokov a 5 mesiacov,

keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, nasledovalo

v etape konania počnúc 28. februárom 2013, keď boli okresnému súdu predložené

relevantné podklady zo strany kompetentného subjektu, a to až do momentu predloženia

stanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdu (júl 2015).

K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým

súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného

súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci

sťažovateľky poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy

justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

(). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by

vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň

obrátil.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny dopad

na súvislý priebeh posudzovaného konania, bol postup konajúcich súdov a zbytočné

prieťahy, ktorých sa dopustili jednak v dôsledku zistených období nečinnosti, ale aj

v dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného postupu.

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka žiadala ústavný súd aj

o vyslovenie porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru v predmetnom konaní pred okresným súdom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd tak dospel k záveru, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru porušené boli (bod 1 výroku

nálezu).

Ústavný súd v závere dodáva, že pri posudzovaní postupu konajúcich súdov

vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe , ktorým

sa mení a dopĺňa o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky

a o zmene v znení neskorších predpisov

a dopĺňa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva vo veci

sťažovateľky z Okresného súdu Dolný Kubín na okresný súd. Z uvedeného dôvodu

v zmysle v spojení s o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd

zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci

konal Okresný súd Dolný Kubín.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva

sťažovateľky zaručeného a práva zaručeného dohovoru, ako

aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného

súdu ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka

neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež osobnou frustráciou prameniacou z

pocitov právnej neistoty a nespravodlivosti. Vychádzajúc z týchto skutočností považovala

sťažovateľka za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 10 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku posudzovaného konania, ako aj na neodôvodnenú

nečinnosť súdov v celkovom trvaní šiestich rokov a jedenástich mesiacov, berúc do úvahy

predmet posudzovaného konania, správanie sťažovateľky vrátane skutočnosti, že do konania

vstúpila v roku 2011, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, považoval ústavný súd za

primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, tak ako to je

uvedené v bode 3 výroku nálezu.

Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala priznať náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorú vyčíslila sumou 594,68 €.

Pri určení výšky náhrady trov bolo treba vychádzať z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2014, ktorá

predstavovala sumu 839 €.

Úhradu priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2015

(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného

súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z toho

za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume 139,83, k tomu

tiež režijný paušál v sume 8,39 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania

za tri úkony právnych služieb vykonaných v roku 2015. Za tieto tri úkony právnej služby

predstavuje celková priznaná odmena vrátane režijného paušálu sumu 444,66 €.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 444,66 €

a v zostávajúcej časti jej žiadosti o náhradu trov konania nevyhovel.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na znenie toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015