Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 623/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti

Retail Value Stores, a. s., Panónska cesta 16, Bratislava, právne zastúpenej advokátom

JUDr. Michalom Matulníkom, Advokátska kancelária JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r.

o., Kýčerského 5, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo 16. marca 2015,

ako aj rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 9. júna 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. augusta

2015 osobne do podateľne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Retail Value Stores,

a. s., Panónska cesta 16, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“),

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. zo 16. marca 2015, ako aj rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. júna 2015.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že (ďalej len

„žalobca“) sa domáhal voči sťažovateľke ako žalovanej určenia, že okamžité skončenie jeho

pracovného pomeru je neplatné, že tento pracovný pomer trvá, pričom požadoval aj

zaplatenie náhrady mzdy.

Rozsudkom okresného súdu č. k. 369 zo 16. marca 2015 bolo

určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a že sťažovateľka je povinná

zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 41 183 €. Okresný súd tiež určil, že pracovný

pomer žalobcu u sťažovateľky sa skončí právoplatnosťou rozhodnutia. Žalobu v časti

o určenie, že pracovný pomer trvá, zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom okrem iného

namietala, že okresný súd od 1. februára 2015 konal s neexistujúcim subjektom na

žalovanej strane, pretože spoločnosť Retail Value Stores, a. s., s odlišným identifikačným

číslom, než aké má sťažovateľka, v čase vydania rozsudku okresného súdu de iure už

neexistovala. Právnická osoba, ktorá v zmysle rozsudku okresného súdu bola označená ako

žalovaná, v skutočnosti 1. februára 2015 zanikla z dôvodu jej splynutia s iným subjektom.

Znamená to, že sťažovateľka v rámci odvolacieho konania namietala povinnosť súdu skúmať

v priebehu celého konania, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť

účastníkom konania. Ten, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, nemôže vstupovať

do procesného vzťahu v občianskom súdnom konaní.

Rozsudkom krajského súdu č. k. z 9. júna 2015 bolo najprv

opravené záhlavie rozsudku okresného súdu č. k. 369 zo 16. marca 2015

tak, že správne označenie účastníka na žalovanej strane má znieť Retail Value Stores, a. s., 2

Panónska cesta 16, Bratislava, a s identifikačným číslom žalovanej. Ďalším výrokom bol

rozsudok okresného súdu potvrdený. Podľa názoru krajského súdu z dôkazov vyplýva, že

v priebehu konania pred okresným súdom došlo k zániku pôvodne označenej žalovanej jej

výmazom z obchodného registra k 1. februára 2015 v dôsledku splynutia so spoločnosťou

Tsar Holding N. V., na základe čoho vznikla spoločnosť žalovanej, ktorá sa stala jeho

univerzálnym právnym nástupcom. Okresný súd preto postupoval správne, keď podľa § 107

ods. 4 pokračoval v ďalšom konaní s týmto (univerzálnym)

právnym nástupcom pôvodne označeného (a už zaniknutého) subjektu. Sťažovateľka preto

podľa krajského súdu nedôvodne argumentovala nedostatkom svojej spôsobilosti byť

účastníčkou konania a povinnosťou okresného súdu z úradnej moci konanie zastaviť.

V danom prípade totiž nešlo na žalovanej strane o prípad singulárnej sukcesie, o ktorej

rozhoduje súd len na návrh. V zmysle preto krajský

súd opravil v záhlaví rozsudku okresného súdu chybu, ku ktorej došlo v jeho písomnom

vyhotovení.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu iba

zdanlivo. V skutočnosti ho de facto zmenil tak, že v rámci odvolacieho konania zamenil

účastníka konania na žalovanej strane.

Z uvedených skutočností podľa sťažovateľky vyplýva jednak, že krajský súd zmenil

rozsudok okresného súdu, ďalej proti rozsudku krajského súdu nie je prípustné odvolanie,

hoci inak proti opravnému uzneseniu podľa je

odvolanie vždy prípustné, potom sťažovateľke bola odňatá možnosť konať pred súdom, lebo

nemohla využiť právo na podanie odvolania proti opravnému uzneseniu (opravu vykonal

priamo krajský súd), tiež bola porušená zásada dvojinštančnosti občianskeho súdneho

konania a napokon rozsudok krajského súdu je protiústavný, zjavne nesprávny a arbitrárny.

Protiústavnosť, zjavná nesprávnosť a arbitrárnosť rozsudkov všeobecných súdov je

daná nesprávnym hodnotením vykonaných dôkazov v súvislosti s okolnosťami, na ktoré

sťažovateľka konkrétne a podrobne poukazuje.

Keďže sťažovateľka vyčerpala možné opravné účinné prostriedky a keďže rozsudok

krajského súdu bol sťažovateľke doručený 18. augusta 2015, treba sťažnosť považovať za

včas podanú, pričom sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto

rozhodol:

„1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa

16. marca 2015 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

9. júna 2015 bolo porušené základné právo obchodnej spoločnosti Retail Value Stores, a. s.,

na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ,

základné právo vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 , právo

na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a právo na pokojné užívanie svojho majetku podľa článku 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa

16. marca 2015 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

9. júna 2015 a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave sú povinní zaplatiť obchodnej

spoločnosti Retail Value Stores, a. s., trovy konania vo výške 341,73 Eur

vrátane DPH do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátskej kancelárie

JUDr. Michal Matulník, advokát, s. r. o.(...)“

Sťažovateľka žiada tiež vydať dočasné opatrenie, ktorým by ústavný súd odložil

vykonateľnosť rozsudkov okresného súdu a krajského súdu až do rozhodnutia vo veci samej.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. z 9. júna 2015. Naproti tomu je pravdou, že podala

proti rozsudku krajského súdu odvolanie napriek poučeniu, že odvolanie nie je prípustné,

pričom na výzvu okresného súdu spresniť, či toto podanie netreba považovať za dovolanie,

právny zástupca sťažovateľky oznámil, že ide o odvolanie proti rozsudku krajského súdu.

4

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje pre porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 , dohovoru a dodatkového protokolu proti rozsudku okresného

súdu sp. zn. zo 16. marca 2015, nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľky podľa

, dohovoru a dodatkového protokolu mal krajský súd v rámci odvolacieho konania.

Tým je zároveň v tejto časti vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež dodať, že

sťažovateľka právo podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu aj využila.

Sťažnosť vo zvyšnej časti treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti výslovne a dôrazne namieta jednak to, že formálne

potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu došlo v skutočnosti de facto k zmene rozsudku

okresného súdu, ďalej to, že v konaní vystupoval na žalovanej strane ako účastník niekto,

kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ale tiež aj to, že postupom krajského súdu jej

bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku nemožnosti podať odvolanie proti

rozsudku krajského súdu, resp. v dôsledku porušenia zásady dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania.

6

Vzhľadom na obsah argumentácie sťažovateľky je zrejmé, že mohla podať proti

rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť by vyplývala (v zmysle jej tvrdení)

primárne z ustanovenia . Odhliadnuc od

uvedeného, prichádzala do úvahy aj prípustnosť dovolania na základe ustanovenia § 237

písm. b) a f) , pričom prípustnosť dovolania podľa toho

ustanovenia sa vzťahuje aj na také prípady, v ktorých by inak dovolanie podľa § 238 ods. 1

nebolo prípustné, keďže prípustnosť dovolania podľa

sa vzťahuje na každé rozhodnutie odvolacieho súdu, teda aj na také, ktoré v zmysle § 238

nie je dovolaním napadnuteľné. Sťažovateľka však

dovolanie nepodala.

Treba tiež uviesť, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukazovala), že

dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani neprichádzal do

úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

Napokon treba dodať, že pokiaľ by bolo odvolanie sťažovateľky proti rozsudku

krajského súdu považované Najvyšším súdom Slovenskej republiky za dovolanie, aj

v takom prípade by prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti ústavným súdom pre jej

predčasnosť, keďže v súčasnosti rozhoduje o veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, čím je

vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2015