Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 651/2015
PDF · 354.54 KB
No categories available
II. ÚS 651/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava
Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti
, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Burocim, Za Šestnástkou 17,
Spišská Nová Ves, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015, a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2015
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Burocim, Za Šestnástkou 17, Spišská
Nová Ves, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a čl. 11 a 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením
Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 S 144/2014 zo 6. mája 2015
(ďalej len „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je vlastníkom poľnohospodárskej
pôdy, ktorá je poľovným pozemkom podľa § 2 písm. o) zákona č. 274/2009 Z. z.
o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o poľovníctve“) patriacim do poľovného revíru . Vlastníci poľovných
pozemkov patriacich do tohto poľovného revíru vyjadrili v súlade s § 5 zákona
o poľovníctve na zhromaždení, ktoré sa konalo 2. mája 2013, záujem postúpiť užívanie tohto
revíru na poľovnícku organizáciu so sídlom v a na základe
rozhodnutia väčšiny vlastníkov poľovných pozemkov zvolení splnomocnenci podpísali
s touto poľovníckou organizáciou 1. januára 2014 zmluvu o postúpení užívania spoločného
poľovného revíru na budúceho užívateľa poľovnícku organizáciu (ďalej
aj „budúci užívateľ“). Štyristo vlastníkov poľovných pozemkov patriacich do poľovného
revíru sa rozhodlo uzavrieť zmluvu o užívaní poľovných pozemkov s budúcim
užívateľom aj individuálne (ďalej len „zmluva o užívaní“) v súlade s § 13 a nasl. zákona
o poľovníctve.
Zmluva o užívaní bola poľovníckou organizáciou predložená 7. januára 2014
na príslušný Pozemkový a lesný odbor Okresného úradu Spišská Nová Ves (ďalej len
„okresný úrad“) na jej zaevidovanie, ktorý vo veci 20. januára 2014 vydal oznámenie,
v ktorom informoval, že Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) koná
na základe návrhu na vyslovenie neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných
pozemkov patriacich do poľovného revíru , a preto do právoplatnosti rozhodnutia
v tejto veci nie je možné pokračovať vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní. V rovnaký deň
zároveň okresný súd vydal rozhodnutie č. OÚ SN PLO 2014/00133, ktorým poľovnícku
organizáciu poveril vykonávaním ochrany poľovníctva
a zabezpečením starostlivosti o zver v poľovnom revíri . Okresný úrad vo veci
zaevidovania zmluvy o užívaní začal konať na základe upozornenia prokurátorky Okresnej
prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pd 49/14/8810 8
z 10. júna 2014 o porušení ustanovení § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, okrem výzvy na predloženie
požadovaných listín však nevykonal žiadny relevantný procesný úkon.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bol podaný podnet na okresnú prokuratúru, ktorá
následne 5. decembra 2014 podala na krajskom súde návrh podľa § 250t Občianskeho
súdneho poriadku, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti okresnému úradu vo veci
zaevidovania zmluvy o užívaní konať a rozhodnúť. Krajský súd napadnutým uznesením
návrh zamietol a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Vo svojom odôvodnení
poukázal na to, že postup okresného úradu nebol v rozpore so zákonom, keďže
s prihliadnutím na § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve sa na proces evidencie zmluvy
nevzťahuje Správny poriadok, takže okresný úrad nemal právomoc vydať rozhodnutie
o prerušení správneho konania podľa § 29 Správneho poriadku, a preto reagoval
na vzniknutú situáciu správne oznámením z 20. januára 2014. Postup okresného úradu však
krajský súd nepovažoval za nečinnosť, a to s prihliadnutím na konanie prebiehajúce
pred okresným súdom o neplatnosti právneho úkonu, ktoré rieši predbežnú otázku,
od posúdenia ktorej závisí postup správneho orgánu vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní.
Sťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza:
„Odôvodnenie krajského súdu je zjavne protirečivé a popiera pravidlá formálnej
a právnej logiky. Ak správny orgán nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení
správneho konania v zmysle správneho poriadku, ako môže správny súd posudzovať
konanie správneho orgánu za súladné so zákonom, keď správny orgán len nahradil
rozhodnutie oznámením. Samotné označenie aktu nemôže mať vplyv na právny charakter
správneho aktu v konaní.“
Porušenie základného práva vlastniť majetok podľa ústavy a listiny a práva
na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu sťažovateľ odôvodňuje
takto:
„Sťažovateľ z dôvodu, že vlastníci dodržali zákonom upravený postup, rozhodli
o postúpení užívania na zvoleného užívateľa, zmluvu podpísali nielen zvolení
splnomocnenci ale aj štyri stovky vlastníkov poľovných pozemkov, dôvodne získal legitímne
očakávania, že štátny orgán si svoju povinnosť splní, zmluvu zaeviduje z čoho budú plynúť
majetkové nároky pre sťažovateľa ako náhrada za postúpenie užívania revíru. Krajský súd
však tieto majetkové nároky úplne vyvrátil, nakoľko v súčasnom stave užíva aj vlastníctvo
sťažovateľa iný subjekt, ktorému oprávnenie k užívaniu bolo udelené rozhodnutím
správneho orgánu o poverení na relatívne neobmedzenú dobu. Krajský súd v Košiciach
zjavným spôsobom zasiahol do legitímnych očakávaní sťažovateľa, keďže... aproboval
postup správneho orgánu, čím fakticky odsúhlasil postup tohto orgánu a teda aj užívanie
vlastníctva sťažovateľa poľovníckou organizáciou, ktorá sťažovateľovi nevypláca žiadne
náhrady. Za toto obdobie, ako aj za obdobie do budúcnosti... tak sťažovateľovi bude fakticky
obmedzené vlastnícke právo, ako aj právo na majetok, ktorý mal sťažovateľ legitímne
nadobudnúť po zaevidovaní zmluvy.“
K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1
listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľ predovšetkým uvádza:
„Odôvodnenie uznesenia nenapĺňa ani minimálne predpoklady..., nakoľko súd vôbec
nekonkretizoval spojitosť konania o platnosti právnych úkonov s konaním o evidencii
zmluvy, pri ktorej správny orgán len štatisticky posudzuje, či zmluvu podpísala
nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery poľovných
pozemkov patriacich do poľovného revíru.“
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:
„1. Práva sťažovateľa zaručené podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práv
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 ods.
1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S/144/2014 zo dňa 6. 5. 2015 porušené
boli.
2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S/144/2014 zo 6. 5. 2015 zrušuje
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd
v Košiciach povinný vyplatiť na účet ich právneho zástupcu... do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju
sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že
späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému
rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom
porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 22. septembra 2015 vzal sťažnosť
v celom rozsahu späť a požiadal o zastavenie konania. Ústavný súd po posúdení tejto
žiadosti konštatoval, že v danom prípade neexistujú dôvody na to, aby späťvzatie sťažnosti
nepripustil, a preto podľa § 54 zákona o ústavnom súde konanie o sťažnosti sťažovateľa
zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015