Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 657/2015
PDF · 330.14 KB
No categories available
II. ÚS 657/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom „orgánov prípravného konania“,
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 5/2003 a postupom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To 9/2013 a takto
rozhodol:
Konanie o sťažnosti z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta
2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom „orgánov prípravného
konania“, Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 5/2003
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 4 To
9/2013.
Zo sťažnosti vyplynulo, že:
„Ústavnú sťažnosť podávam z dôvodu porušenia môjho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
konanie v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd(...), ktorého sa dopustili:
V prvom rade: Orgány prípravného konania (KÚV Bratislava)
V druhom rade: Krajský súd Bratislava
V treťom rade: Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Vyššie uvedené štátne orgány nedokázali moju trestnú vec vedenú na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 1 T 5/2003 právoplatne ukončiť ani po viac ako dvanástich rokoch
od vznesenia obvinenia voči mojej osobe.
K veci ďalej uvádzam: V danej veci mi bolo vznesené obvinenie dňa 18.12.2014 a to
pre trestný čin vraždy v štádiu prípravy a trestný čin podvodu. Obžaloba bola na moju
osobu podaná dňa 16.06.2003 a to na Krajskom súde v Bratislave kde jej bola pridelená
sp. zn. 1 T 5/2003. Prvý odsudzujúci rozsudok Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa
21.11.2005. Tento bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím dňa
04.12.2007 zrušený. Druhý rozsudok Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 22.11.2010.
Aj tento rozsudok Najvyšší súd v Bratislave zrušil a to dňa 20.09.2011. Tretí rozsudok
Krajský súd v Bratislave vyhlásil dňa 13.06.2013. Tento rozsudok som opäť napadol
odvolaním. Najvyšší súd SR do dnešného dňa, t. j. 05.08.2014 nevytýčil termín verejného
zasadnutia o mojom odvolaní, hoci ešte ostatný predseda Najvyššieho súdu SR JUDr.
Štefan Harabin mi na základe mojej žiadosti o odstránenie prieťahov v konaní prisľúbil, že
termín pojednávania bude určený do 30.06.2014. (...) Z doposiaľ uvedeného teda vyplýva,
že do dnešného dňa štátne orgány moju trestnú vec právoplatne neukončili. Pritom
zastávam názor, že ako obvinený mám právo na to, aby sa o mojom trestnom obvinení
rozhodlo v primeranej lehote. A lehotu viac ako dvanásť rokov nemožno v žiadnom prípade
považovať za primeranú. Mám za to, že táto neprimerane dlhá lehota spôsobuje stratu
dôkazov v môj prospech, respektíve oslabuje dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. Ďalej
uvádzam, že v dôsledku nečinnosti vyššie uvedených štátnych orgánov som príliš dlho
vystavovaný zásahom do mojich základných práv a slobôd a tým dlhodobo žijem v právnej
neistote. Preto navrhujem, aby Ústavný súd SR vydal nález, v ktorom:
Vysloví porušenie môjho označeného základného práva.
Prikáže označeným štátnym orgánom, aby vo veci urýchlene konali.
Súčasne žiadam o ustanovenie obhajcu, ktorý by ma pred Ústavným súdom SR
kvalifikovane zastupoval.“
2. Ústavný súd 3. septembra 2015 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
jeho podania, pričom sťažovateľ na túto výzvu reagoval listom z 22. septembra 2015,
doručeným ústavnému súdu 24. septembra 2015, v ktorom okrem iného uviedol:
„Dňa 28.10.2014 Najvyšší súd SR rozhodol v predmetnom trestnom konaní
napadnutým mojou skoršou sťažnosťou podanou na Vašom súde vo veci odstránenia
prieťahov v už medzičasom rozhodnutom konaní Najvyšším súdom SR pod sp. zn.:
4To 9/2013. Z tohto dôvodu sa sťažnosť a jej následné doplnenie na základe Vašej výzvy
stávajú bezpredmetnými a preto sťažnosť beriem späť v plnom rozsahu.“
3. Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd
konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa,
najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo
zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody
sťažovateľa.
Pretože ústavný súd nezistil dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti
späťvzatia predmetnej sťažnosti, konanie o sťažnosti zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. októbra 2015