Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 412/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla

2015 doručená sťažnosť a , obaja bytom

(ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom podaným

okresnému súdu 10. januára 2011 domáhajú v namietanom konaní proti Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora

v exekučnom konaní, ktorý podľa nich spočíva vo vykonaní nezákonnej dražby

nehnuteľností v ich vlastníctve. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že okresný súd

v namietanom konaní nepostupuje efektívne a účinne, jednotlivé úkony vykonáva

s výrazným časovým odstupom, jediný relevantný úkon – pojednávanie z 29. mája 2013̶

uskutočnil až na základe ich dvoch žiadostí o nariadenie termínu pojednávania a až

po dvoch rokoch a štyroch mesiacoch od začatia konania. Sťažovatelia sa preto podaním

z 24. februára 2015 obrátili na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy

v namietanom konaní. Okresný súd podľa sťažovateľov reagoval na podanú sťažnosť tým, že

uznesením č. k. z 3. marca 2015 konanie o ich návrhu zastavil.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu sťažovatelia chcú podať odvolanie.

3. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli:

«S poukazom na skutkový stav veci, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

ako aj skutočnosť, že v dôsledku neprejednania kompenzačnej veci v primeranej lehote

a porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyvolaný

a udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok konania o odškodnení im vznikla

nemajetková ujma, keď vo veci nie je naďalej právoplatne rozhodnuté (sťažovatelia podajú

odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia svojvoľného uznesenia)...

Vec je podľa sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.

Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam vzhľadom k tomu čo je v hre „at

stake“, odškodnenie za nemajetkovú ujmu , ktorá im vznikla v priamej príčinnej súvislosti

s nezákonne zosnovanou dražbou ich kaštieľa súdnym exekútorom na podklade

niekoľkonásobne podhodnoteného znaleckého posudku , ich poškodenia mena a cti v radoch

spoluobčanov a podnikateľov...

Sťažovatelia k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu

porušovateľa ako celku neprispeli.

Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá a to už

viac ako 4 roky a 4 mesiac , čo v dôsledku porušenia primeranej lehoty nie je súladné

s konštantnou judikatúrou ESĽP, nie je súladné s čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru.»

4. Sťažovatelia preto žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie

konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v

ods. 1 dohovoru, aby každému z nich priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

4 400 €, ako aj úhradu trov konania v sume 279,66 €.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup

orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná

situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(napr. , , , ).

11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

13. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením

č. k. z 3. marca 2015 namietané konanie zastavil pre prekážku

litispendencie, pričom označené uznesenie sťažovateľom doručil 30. marca 2015. Sťažnosť

sťažovateľov namietajúca postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bola ústavnému súdu doručená 7. apríla 2015, resp. podaná na poštovú prepravu 1. apríla

2015, teda po tom, ako okresný súd vo veci meritórne rozhodol, aj keď zatiaľ nie

právoplatne. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd teda nemohol

ovplyvniť plynulosť priebehu namietaného konania a teda ani porušiť označené práva

sťažovateľov, pretože rozhodnutím o zastavení konania a jeho doručením účastníkom

konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony

na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie

úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo

potrebné vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha

okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľov skončila rozhodnutím

o zastavení konania a jeho doručením účastníkom konania pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po tom, ako

sťažovatelia 10. apríla 2015 podali proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, bol spis

24. júna 2015 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom opravnom

prostriedku.

14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj

z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu práva

nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. ).

15. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného

finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody sťažovateľov ( prvá veta ), ústavný súd o týchto návrhoch

sťažovateľov už nerozhodoval.

17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

sťažovatelia po prípadnom vrátení veci do štádia prvostupňového konania a v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2015