Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 412/2015
PDF · 371.8 KB
No categories available
I. ÚS 412/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2015
predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom
, zastúpených advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,
Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla
2015 doručená sťažnosť a , obaja bytom
(ďalej spolu len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011 (ďalej aj „namietané
konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa návrhom podaným
okresnému súdu 10. januára 2011 domáhajú v namietanom konaní proti Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, náhrady
nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora
v exekučnom konaní, ktorý podľa nich spočíva vo vykonaní nezákonnej dražby
nehnuteľností v ich vlastníctve. Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že okresný súd
v namietanom konaní nepostupuje efektívne a účinne, jednotlivé úkony vykonáva
s výrazným časovým odstupom, jediný relevantný úkon – pojednávanie z 29. mája 2013̶
uskutočnil až na základe ich dvoch žiadostí o nariadenie termínu pojednávania a až
po dvoch rokoch a štyroch mesiacoch od začatia konania. Sťažovatelia sa preto podaním
z 24. februára 2015 obrátili na predsedníčku okresného súdu so sťažnosťou na prieťahy
v namietanom konaní. Okresný súd podľa sťažovateľov reagoval na podanú sťažnosť tým, že
uznesením č. k. 11 C 1/2011 148 z 3. marca 2015 konanie o ich návrhu zastavil.
Proti označenému uzneseniu okresného súdu sťažovatelia chcú podať odvolanie.
3. Sťažovatelia v sťažnosti ďalej uviedli:
«S poukazom na skutkový stav veci, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
ako aj skutočnosť, že v dôsledku neprejednania kompenzačnej veci v primeranej lehote
a porušenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyvolaný
a udržiavaný stav právnej neistoty sťažovateľov o výsledok konania o odškodnení im vznikla
nemajetková ujma, keď vo veci nie je naďalej právoplatne rozhodnuté (sťažovatelia podajú
odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia svojvoľného uznesenia)...
Vec je podľa sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke jednoduchá, nezložitá.
Vec má pre sťažovateľov mimoriadny význam vzhľadom k tomu čo je v hre „at
stake“, odškodnenie za nemajetkovú ujmu , ktorá im vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s nezákonne zosnovanou dražbou ich kaštieľa súdnym exekútorom na podklade
niekoľkonásobne podhodnoteného znaleckého posudku , ich poškodenia mena a cti v radoch
spoluobčanov a podnikateľov...
Sťažovatelia k neefektívnemu a nesúrodému, nekoncentrovanému konaniu
porušovateľa ako celku neprispeli.
Stav právnej neistoty sťažovateľky o výsledok konania ako celku stále trvá a to už
viac ako 4 roky a 4 mesiac , čo v dôsledku porušenia primeranej lehoty nie je súladné
s konštantnou judikatúrou ESĽP, nie je súladné s čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru.»
4. Sťažovatelia preto žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažnosti na ďalšie
konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011
bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6
ods. 1 dohovoru, aby každému z nich priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume
4 400 €, ako aj úhradu trov konania v sume 279,66 €.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
10. Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup
orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré
označil sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná
situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné
právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú
(napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
11. Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03,
IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany
porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť v zásade
odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
12. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
totiž to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
13. Zo samotnej sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením
č. k. 11 C 1/2011 148 z 3. marca 2015 namietané konanie zastavil pre prekážku
litispendencie, pričom označené uznesenie sťažovateľom doručil 30. marca 2015. Sťažnosť
sťažovateľov namietajúca postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 1/2011
bola ústavnému súdu doručená 7. apríla 2015, resp. podaná na poštovú prepravu 1. apríla
2015, teda po tom, ako okresný súd vo veci meritórne rozhodol, aj keď zatiaľ nie
právoplatne. V čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd teda nemohol
ovplyvniť plynulosť priebehu namietaného konania a teda ani porušiť označené práva
sťažovateľov, pretože rozhodnutím o zastavení konania a jeho doručením účastníkom
konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony
na odstránenie právnej neistoty sťažovateľov v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie
úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo
potrebné vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha
okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľov skončila rozhodnutím
o zastavení konania a jeho doručením účastníkom konania pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po tom, ako
sťažovatelia 10. apríla 2015 podali proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie, bol spis
24. júna 2015 predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom opravnom
prostriedku.
14. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj
z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu práva
nečinnosťou tohto orgánu nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).
15. Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľov už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
16. Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody sťažovateľov (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto návrhoch
sťažovateľov už nerozhodoval.
17. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
sťažovatelia po prípadnom vrátení veci do štádia prvostupňového konania a v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2015