Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 524/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

, advokátska kancelária, ,

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a 2

a , podľa , a

a 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd príkazom Okresného súdu Nitra na domovú

prehliadku sp. zn. OS NR V 13 1/15 1Tp/353/15 z 21. januára 2015 a postupom súvisiacim

s jej vykonaním, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 21 ods. 1 a 2

a (ďalej len „“), podľa ,

ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práv (ďalej len „listina“) a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) príkazom na domovú prehliadku sp. zn. OS NR V 13 1/15 1

z 21. januára 2015 (ďalej len „príkaz na domovú prehliadku“) vydaným

Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) a postupom súvisiacim s jej vykonaním.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom bol vydaný príkaz

na domovú prehliadku, na základe ktorého bola 22. januára 2015 vykonaná domová

prehliadka v byte užívanom sťažovateľom.

Sťažovateľ uvádza, že nariadenie domovej prehliadky bolo odôvodnené

skutočnosťou, že sa v predmetnej nehnuteľnosti mali nachádzať veci dôležité pre trestné

konanie podrobne špecifikované vo vydanom príkaze, avšak vykonaná domová prehliadka

mala negatívny výsledok.

Sťažovateľ argumentuje, že v predmetnom príkaze na vykonanie domovej prehliadky

bol označený ako podozrivá osoba, dosiaľ mu však nebolo v dotknutom trestnom konaní

vznesené obvinenie, pričom z vydaného príkazu nevyplývajú a ani jemu nie sú známe

žiadne skutočnosti, ktoré by vysvetľovali dôvodnosť podozrenia z jeho účasti

na vyšetrovanom skutku, ako aj podozrenia z prítomnosti vecí súvisiacich s trestnou

činnosťou v ním užívanom byte.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že domová prehliadka bola vykonaná v rozpore

so zákonom, pretože jej vykonaniu nepredchádzala výzva na dobrovoľné vydanie veci.

Podľa sťažovateľa je vydaný príkaz na domovú prehliadku nedostatočne odôvodnený

a nepreskúmateľný, keďže „nijakým spôsobom bližšie nepopisuje skutočnosti a konkrétne

zistenia, pre ktoré by mala byť domová prehliadka dôvodná, opodstatnená, a teda

aj zákonná“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa sťažovateľ domnieva, že nariadenie a vykonanie

domovej prehliadky „bolo neprimeraným zásahom do jeho práva na rešpektovanie

súkromia a obydlia a spôsobilo mu zbytočný psychický stres a v značnej miere narušilo jeho

povesť“.

Sťažovateľ vníma v súvislosti s popísanými okolnosťami nariadenie a vykonanie

domovej prehliadky ako porušenie všetkých jeho označených základných práv zaručených

a listinou a práv zaručených dohovorom.

Na základe uvedeného v závere sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1,

a 2 a , podľa , a a 2

listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru príkazom na domovú prehliadku

sp. zn. OS NR V 13 1/15 1Tp/353/15 z 21. januára 2015 vydaným okresným súdom

a postupom súvisiacim s jej vykonaním a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo

návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť bez

ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti je namietaná neústavnosť, ako aj namietané porušenie práv

garantovaných dohovorom v súvislosti s nariadenou a vykonanou domovou prehliadkou

v byte užívanom sťažovateľom.

Ochrana obydlia je súčasťou širšej kategórie, ktorou je ochrana súkromia. Ochrana

súkromia je zakotvená vo viacerých ustanoveniach , naproti tomu ochrana práva

na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Ústavný súd už v minulosti viackrát judikoval,

že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách dohovoru, teda v intenciách

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“). Tak je to

aj v súvislosti s danou problematikou.

Z hľadiska metodologického pri sťažnostiach týkajúcich sa namietaného porušenia čl.

8 dohovoru po uznaní, že ide o vec spadajúcu do pôsobnosti označeného článku, ESĽP

presúva svoju pozornosť na skúmanie ospravedlniteľnosti takéhoto zásahu z pohľadu limitov

vymedzených čl. 8 dohovoru. Ako prvé nastupuje posúdenie kritéria legality (že k zásahu

došlo na základe zákona), potom legitímnosti (že k zásahu došlo pre účely niektorého zo

záujmov vymedzených čl. 8 ods. 2 dohovoru) a napokon proporcionality zásahu, teda že

zásah bol v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa nevyhnutný.

V posudzovanom prípade sťažovateľa došlo k obmedzeniu domovej slobody

na zákonnom podklade, ktorý predstavujú ustanovenia § 99 a nasledujúcich zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“), pričom toto obmedzenie sledovalo legitímny cieľ – verejný záujem na odhalení

trestnej činnosti.

Kritérium proporcionality aplikované pri posudzovaní zásahov do súkromia vyžaduje

adekvátne vyváženie dvoch navzájom si konkurujúcich záujmov, v konkrétnom prípade

sťažovateľa na jednej strane garancie domovej slobody a na druhej strane verejného záujmu

na odhalení trestnej činnosti a potrestaní páchateľov.

Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade bolo nariadenie a vykonanie domovej

prehliadky neprimeraným zásahom do práva na rešpektovanie súkromia a obydlia.

Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutej domovej prehliadky

a jej konformnosti s dohovorom bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či bol zásah

do domovej slobody sťažovateľa primeraný, teda či zodpovedal zmienenej požiadavke

proporcionality, inými slovami, či súd, ktorý k vykonaniu domovej prehliadky privolil,

náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti prípadu sťažovateľa a či bol v celom svojom

rozsahu konflikt spoločenského záujmu na náležitom vyšetrení trestnej činnosti s domovou

slobodou sťažovateľa vyriešený v duchu požiadavky spravodlivej rovnováhy.

Z obsahu vydaného príkazu na domovú prehliadku, ako aj zo súvisiaceho spisu

Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protizločineckej

jednotky, expozitúry Západ ČVS: PPZ 920/NKA PZ ZA 2014 ústavný súd zistil tieto

relevantné skutočnosti, z ktorých pri posúdení sťažnosti sťažovateľa vychádzal:

Sudca okresného súdu, ktorý vydal predmetný príkaz na domovú prehliadku v byte

užívanom sťažovateľom, potrebu jej vykonania odôvodnil vykonávaným trestným stíhaním

vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. c) a ods. 4 písm. a)

v znení neskorších predpisov, kde konštatoval, že sa

u sťažovateľa ako podozrivej osoby môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie.

V odôvodnení vydaného príkazu argumentoval takto: „Na základe zistených skutočností

z predloženého spisového materiálu vyplýva, že je dôvodné podozrenie, že v tomto byte

a v priestoroch k nemu patriacich sa nachádzajú dôkazy, ktoré súvisia s vyšetrovaním

obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktoré boli použité na spáchanie tohto zločinu,

prípadne boli získané týmto zločinom. V tomto byte sa môžu nachádzať najmä zbrane,

finančná hotovosť, tašky na poštu, kufrík na prenos tržby, plastové prepravky INTEGRA,

jednotky výpočtovej techniky, nosiče dát a iné dôležité veci.“

Podkladom pre vydanie príkazu na domovú prehliadku bol pre sudcu návrh Krajskej

prokuratúry v Nitre sp. zn. NR z 19. januára 2015 (ďalej len „návrh

prokurátora“), ktorý obsahoval podrobnejšiu argumentáciu špecifikujúcu dôvodnosť

podozrenia z účasti sťažovateľa na vyšetrovanej trestnej činnosti, ako aj splnenie zákonných

podmienok na vykonanie domovej prehliadky v zmysle .

Prokurátor v predmetnom návrhu dôvodil: „Z doposiaľ vykonaného vyšetrovania

ako aj z operatívnych zistení je zrejmé, že , ako bývalý policajt po odchode

z policajného zboru sa zamestnal v spoločnosti

, aj z toho dôvodu, aby sa dostal k interným informáciám súvisiacimi s prevozom

peňazí. Po odchode z tejto firmy tieto údaje mal ponúkať údajne iným záujmovým osobám

v Bratislave. Taktiež mal dať prísľub, že by so službukonajúcimi pracovníkmi SBS vedel

dohodnúť fingovanie a bezproblémový priebeh lúpeže transportu. V období krátko po tom,

kedy boli medializované informácie o prepadoch transportov sa mal vyjadrovať

v tom zmysle, že si dopraje exkluzívne dovolenky, aj keď mu to jeho vtedajšia finančná

situácia neumožňovala. Kontaktná osoba spoločnosti

, za účelom preverenia zamestnancov spoločnosti okrem iného k osobe

uviedla, že v období od 25. 3. 2011 do 02. 01. 2012 pracoval v ich spoločnosti

ako dispečer, pričom pracovná zmluva s ním bola skončená z dôvodu porušenia pracovnej

disciplíny. Operatívnou činnosťou bola zistená informácia, že v podvečerných hodinách

dňa 24. 09. 2014 sa mal podozrivý stretnúť s doposiaľ neustáleným

pracovníkom na čerpacej stanici .

Kontaktný pracovník uvedenej spoločnosti potvrdil, že v inkriminovanom čase sa na území

mesta nachádzala iba jedna posádka, a to podozrivý a podozrivý

. Vzhľadom k vyššie uvedenému je tu dôvodné podozrenie, že podozrivý

je členom organizovanej skupiny, ktorej členovia sa mali podieľať na spáchaní

predmetného trestného činu. Je preto dôvodné predpokladať, že môže disponovať vecami

pochádzajúcimi z trestnej činnosti, resp. vecami, ktoré by mohli preukázať jej spáchanie.“

Judikatúra ESĽP v súvislosti so zásahmi do domovej slobody zvykne

pri posudzovaní kritéria proporcionality v prvom rade skúmať, či boli dotknutému subjektu

poskytnuté dostatočne účinné záruky proti zneužitiu domovej prehliadky v podobe súdnej

kontroly vykonanej spravidla formou predchádzajúceho súhlasu sudcu s domovou

prehliadkou. Ústavný súd je toho názoru, že dôvody, ktoré okresný súd vo vydanom príkaze

prezentoval, neboli síce úplne vágne, avšak mali skôr rámcovú podobu a bližšia špecifikácia

sa týkala iba zamerania domovej prehliadky v podobe podrobného výpočtu vecí, zaistenie

ktorých bolo cieľom nariadenej domovej prehliadky. Na druhej strane však treba povedať,

že vydaný príkaz sudcu nadväzoval na návrh prokurátora, ktorý poskytoval veľmi podrobnú

identifikáciu dôvodov zakladajúcich podľa názoru orgánov činných v trestnom konaní

u sťažovateľa dôvodné podozrenie z účasti na vyšetrovanej trestnej činnosti, na čo logicky

nadväzoval záver o možnej prítomnosti vecí súvisiacich s predmetnou trestnou činnosťou

v obydlí užívanom sťažovateľom. Návrh prokurátora je riadnou súčasťou vyšetrovacieho

spisu (do ktorého môžu v zmysle v záujme uplatnenia

ochrany práv nazrieť aj iné osoby ako strany trestného konania) a podľa názoru ústavného

súdu je tak zmienený rámcový charakter príkazu súdu dostatočne vyvážený pregnantnou

špecifikáciou dôvodnosti prehliadky obydlia sťažovateľa obsiahnutou v návrhu prokurátora.

Ďalšie z relevantných okolností, ktoré ústavný súd pri posúdení proporcionality

vykonaného zásahu zohľadnil, boli povaha vyšetrovaného trestného činu (stupeň jeho

závažnosti), pozícia sťažovateľa vo vyšetrovanom prípade, potenciálne možnosti orgánov

činných v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov, špecifikácia rozsahu nariadenej

domovej prehliadky, spôsob vykonania domovej prehliadky a v neposlednom rade aj rozsah

možných následkov vykonanej prehliadky na povesť sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že domová prehliadka u sťažovateľa bola vykonaná pre účely

objasnenia závažného trestného činu (obzvlášť závažný zločin), sťažovateľ figuroval vo

vyšetrovanej trestnej veci ako podozrivá osoba, kde sa toto podozrenie, ako už bolo

uvedené, opieralo o veľmi podrobné dôvody. Argumentáciu sťažovateľa, že vykonaná

prehliadka mala negatívny výsledok a sťažovateľovi, ako sám uvádza, nebolo dosiaľ

vznesené obvinenie, nemožno považovať za skutočnosti, ktoré samy osebe s absolútnou

istotou vylučujú opodstatnenosť vykonanej prehliadky. Podstatné pre posúdenie veci je, či

v relevantnom čase nariadenia domovej prehliadky predostrel súdny príkaz a návrh

prokurátora dostatočné argumenty osvedčujúce dôvodné podozrenie (nie absolútnu istotu)

o prítomnosti veci dôležitej pre trestné konanie v dotknutom obydlí.

Potenciálne relevantné dôkazy – veci použité na spáchanie alebo získané z trestnej

činnosti, nebolo možné zabezpečiť ináč ako ich zaistením u podozrivých osôb.

Rozsah domovej prehliadky bol príkazom súdu náležite limitovaný, keďže príkaz

obsahoval presnú identifikáciu vecí, na ktoré sa mala prehliadka sústrediť a obmedziť.

Z obsahu zápisnice o vykonanej prehliadke jasne vyplýva, že samotnému vykonaniu

prehliadky predchádzala výzva na dobrovoľné vydanie vecí v zmysle § 104 Trestného

poriadku a prehliadka bola vykonaná za účasti nezávislej osoby („osoba nezúčastnená

na veci“).

Toto je sumár faktorov, ktoré podľa názoru ústavného súdu svedčia v prospech

záveru o primeranosti vykonaného zásahu.

Oproti nim na druhej strane stojí s veľkou pravdepodobnosťou možný, negatívny

dopad vykonaného zásahu na povesť sťažovateľa v jeho okolí, čo je následok nevyhnutne

spojený s domovou prehliadkou vykonávanou v bytovom dome obývanom okrem

sťažovateľa komunitou susedov.

Početná skupina na prvom mieste uvedených faktorov však skoro jednoznačne

posúva celkové hodnotenie situácie v prospech primeranosti vykonaného zásahu.

Na základe komplexného posúdenia všetkých relevantných faktorov v okolnostiach

prípadu sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že zásah do domovej slobody sťažovateľa

bol primeraný sledovanému cieľu, a teda ústavne akceptovateľný a konformný s limitmi

vyplývajúcimi zo sťažovateľom označených článkov dohovoru, ktorých porušenie namieta.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd o odmietnutí sťažnosti sťažovateľa

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015