Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 523/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., Prievozská

4B, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 26. februára 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. októbra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Mišíkom, Advokátska kancelária

Mišík, s. r. o., Prievozská 4B, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 26. februára 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka na základe exekučného

titulu, ktorým bolo uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

z 21. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. , z 25. februára 2009, podala súdnemu exekútorovi

návrh na vykonanie exekúcie, predmetom ktorej bolo vymoženie platobnej povinnosti voči

povinnej spočívajúcej v úhrade sumy 9 441,74 € s príslušenstvom. Exekučný titul bol

opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 20. mája 2009 a vykonateľnosť 25. mája 2009.

3. Po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie č. k. Ex 455/09 2 podala povinná

námietky proti exekúcii, v ktorých poukázala na to, že exekučný titul nie je právoplatný

a vykonateľný, pretože jej uznesenie krajského súdu sp. zn. ,

z 25. februára 2009 nebolo doručené. Okresný súd námietky zamietol, avšak na podnet

povinnej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) mimoriadne dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

4. Okresný súd následne napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil

a zároveň sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie

v sume 34,80 €, povinnej náhradu trov konania v sume 566 € a náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 304,60 €.

5. Na základe odvolania podaného sťažovateľkou v časti povinnosti nahradiť trovy

konania a trovy právneho zastúpenia krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu

zmenil v časti výroku o trovách tak, že sťažovateľka bola zaviazaná uhradiť povinnej

iba trovy jej právneho zástupcu v sume 304,60 €.

6. Na podnet povinnej podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie, na základe

ktorého najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský

súd následne potvrdil napadnuté rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej bola

sťažovateľke uložená povinnosť zaplatiť povinnej náhradu trov konania v sume 566 €

a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 304,60 €. Rovnako bolo sťažovateľke uložené

zaplatiť povinnej náhradu trov odvolacieho konania v sume 225,64 €.

7. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ďalej uvádza: „Okresný súd Bratislava I zaťažil

konanie spis. zn. vrátane v ňom vydaného uznesenia č. l. 69 zo dňa

26. februára 2013 takými vadami, dôsledkom ktorých bolo spôsobené závažné porušenie

práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa SR a práva

na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. zo dňa 26. februára

2013, v tretej časti výroku súd sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť povinnému náhradu

trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia, tretia časť výroku bola potvrdená

uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 30. mája 2014,

ktorým bola sťažovateľovi uložená tiež povinnosť zaplatiť povinnému náhradu trov

odvolacieho konania.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142

ods. 1 v znení neskorších právnych

predpisov (ďalej len ), v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa zásady úspechu vo veci. Zásadu

úspechu vo veci nie je možné absolutizovať. Sťažovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní

nemôže zodpovedať za pochybenie súdu, v dôsledku ktorého bola nesprávne vyznačená

doložka právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučnom titule. Za rozhodujúcu okolnosť

treba v tomto prípade považovať skutočnosť, podľa ktorej samotný Okresný súd Bratislava I

poskytol sťažovateľovi 8. júla 2009 úradnú informáciu o tom, že jeho uznesenie

č. k. zo dňa 21. apríla 2008 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave, č. k. , zo dňa 25. februára 2009 nadobudlo

právoplatnosť dňa 20. mája 2009 a vykonateľnosť dňa 25. mája 2009.

Sťažovateľ ani pri zvýšenej opatrnosti nemohol predvídať, že dôjde k zastaveniu

exekúcie, keďže taktiež nemohol predvídať, že došlo k pochybeniu zo strany súdu.“

8. V závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. februára 2013,

č. k. sa zrušuje a vec sa vracia súdu na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 340,89 €, na účet právneho zástupcu Advokátska kancelária

Mišík, s. r. o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na súdnu ochranu zaručeného a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a zrušenia jeho uznesenia v tomto konaní.

12. Pokiaľ ide o základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné slobody

vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, rozdeľuje ich ochranu medzi všeobecné

súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje

aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam

a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( a ), a to tak, že všeobecné súdy

sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných

práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4

). To znamená, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

13. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z

hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný

súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k

tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v

situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. , III. ÚS

2/05).

14. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu bol prípustný opravný prostriedok

(odvolanie), ktorý sťažovateľka ako oprávnená v exekučnom konaní aj využila a o ktorom

rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. z 30. apríla 2013. Táto skutočnosť

vylučuje právomoc ústavného súdu vo veci rozhodnúť, pretože krajský súd ako súd odvolací

mal právo a povinnosť poskytnúť ochranu sťažovateľke, ktorú svojím rozhodnutím

aj poskytol. Napriek tomu sťažovateľka zjavne nespokojná s výsledkom konania napadla

svojou sťažnosťou iba postup okresného súdu a opomenula, že všetky jej výhrady proti

postupu a rozhodnutiu okresného súdu už posudzoval krajský súd, jeho postup

a rozhodnutie však už nenapadla.

15. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc

prerokovať sťažnosť a rozhodnúť o nej, preto musel sťažnosť odmietnuť už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015