Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-33-2021.pdf
PDF · 103.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA, IČ: 001254524, Senatorska 18, Varšava, Poľská republika, ktorá podniká na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému A. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, M. G., o zaplatenie 1 603,08 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 397,41 eura s úrokmi z omeškania 5 % ročne od 03. 11. 2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žaloba), podaného v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 29. 10. 2020, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 1 603,08 eura a úrokov z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 427,80 eura od 10. 03. 2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 03. 08. 2017 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN013481705 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 1 500,- eur na jeho bežný účet mKonto, vedený v mBank a žalovaný sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 36 mesačných splátok vo výške 48,33 eura vždy k 17. dňu každého mesiaca s tým, že prvá splátka úveru môže byť vyššia. Keďže si žalovaný neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou o úvere riadne a včas, žalobca ho vyzval na úhradu sumy v omeškaní, a to listom zo dňa 17. 01. 2018 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia výzvy, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný čerpal celkovú sumu 1 500,- eur a nakoľko následne prišlo z jeho strany k porušeniu zmluvných podmienok, žalobca si uplatňuje nezaplatený zostatok istiny a zmluvných úrokov, ako aj úroky z omeškania. Žalovaný dlžnú sumu nezaplatil napriek zaslanej Poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 22. 10. 2020. Uplatnený nárok žalobca špecifikoval tak, že suma 1 427,80 eura predstavuje nesplatený zostatok istiny, suma 163,28 eura nesplatený zostatok príslušenstva a 12,- eur je nesplatený zostatok poplatkov.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 05. 01. 2021 platobným rozkazom sp. zn. 1Up/1877/2020, ktorým žalobe vyhovel v celom rozsahu. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému, v dôsledku čoho žalobca oznámil, že navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, došlo k zrušeniu platobného rozkazu, v dôsledku čoho bola vec dňa 17. 06. 2021 postúpená Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“) na ďalšie konanie.
3. Žalovaný si neprevzal poštovú zásielku, ktorou mu súd doručoval žalobu s prílohami, poučenie spotrebiteľa podľa § 292 CSP a uznesenie zo dňa 24. 09. 2021, č. k. 6Csp/33/2021-126, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril do 10 dní. O súdnom konaní žalovaný mal vedomosť, nakoľko bol súdom kontaktovaný na telefónnom čísle XXXX XXX XXX, ktoré súdu oznámila polícia. Napriek prísľubu si však zásielku ani dodatočne neprevzal. Nakoľko žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na adresu, evidovanú v Registri obyvateľov SR a napriek všetkým vykonaným úkonom sa nepodarilo zistiť iné miesto jeho pobytu, súd v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10. 12. 2021; v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje za doručenú žalovanému dňom 28. 12. 2021.
4. Na pojednávanie, určené vo veci na deň 01. 02. 2022 sa žalovaný neustanovil, pričom doručenie predvolania na pojednávanie žalovanému mal súd vykázané fikciou podľa § 111 ods. 3 CSP.
5. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní doplnila skutkové tvrdenia keď uviedla, že zmluvu uzatvoril žalovaný so žalobcom osobne na pobočke. Na splatenie pôžičky žalovaný zaplatil na istine 72,20 eura a na úrokoch 30,39 eura. Žalobca zosplatnil úver ku dňu 09. 03. 2018 z dôvodu výzvy zo dňa 17. 01. 2018, ktorá obsahovala aj poučenie, že ak nebudú uhradené dlžné splátky, po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty dôjde k zosplatneniu. Suma 1 745,84 eura, uvedená v zmluve o úvere ako celková suma úveru, pozostáva z poskytnutej istiny, úroku a úročeného úroku 9,9 % a poplatkov, ktoré špecifikovať nevedela. Zároveň uviedla, že v danom prípade úroková sadzba nebola dojednaná 9,9 % ročne, ale 14,9 % ročne tak, ako to vyplýva z Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere „mPôžička Plus“ podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Formulár o zmluvných podmienkach“). Uplatnený poplatok 12,- eur vyplýva zo zmluvných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy.
6. Uplatnený nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, takže súd postupoval aj v súlade s procesnými predpismi podľa § 290 a nasl. CSP. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, preto v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 CSP súd považoval za nesporné, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere a ako nesporné posúdil aj listinné dôkazy, predložené žalobcom. Pretože však žalovaný, ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či úverová zmluva neobsahovala ustanovenia, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, či táto zmluva má zákonom stanovené náležitosti a či je uplatnený nárok v súlade s hmotným právom. Úver, poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o úvere, je spotrebiteľským úverom podľa zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 31. 12. 2017. Zároveň na daný zmluvný vzťah súd aplikoval aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.
7. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný podpísal v Banskej Bystrici dňa 03. 08. 2017 Žiadosť o poskytnutie úveru mPÔŽIČKA Plus, v ktorej požadoval úver vo výške 1 500,- eur pri splatnosti 36 mesiacov po 48,- eur, splatných vždy 17. deň v mesiaci, ročnej úrokovej sadzbe 9,9 %, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 10,36 %. Dňa 03. 08. 2017 v Banskej Bystrici došlo zároveň aj k uzavretiu písomnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN013481705/2017, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, bezúčelový úver vo výške 1 500,- eur poukázaním na bežný účet dlžníka mKonto E.. Úver bol poskytnutý na obdobie 36 mesiacov, termín konečnej splatnosti 17. 08. 2020. Dojednaných bolo 36 mesačných splátok vo výške 48,33 eura, vždy k 17. dňu každého mesiaca, RPMN predstavovala 10,36 %. Celková úverová suma bola uvedená vo výške 1 745,84 eura a úrok z úveru vo výške 9,9 % ročne. Dňa 03. 08. 2017 žalovaný podpísal aj ďalšiu listinu - Formulár o zmluvných podmienkach, kde oproti zmluvným podmienkam, uvedeným v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je uvedená RPMN 10,36 % a priemerná hodnota RPMN 10,12 %. Podľa histórie
úveru došlo k otvoreniu úveru dňa 03. 08. 2017 vo výške 1 500,- eur, pričom sú zaznamenané 2 splátky, a to dňa 18. 09. 2017 vo výške 54,26 eura a dňa 17. 10. 2017 vo výške 48,33 eura (spolu 102,59 eura). Ku dňu 09. 03. 2018 je v histórii úveru uvedený zostatok na splatenie 0,00 z dôvodu „zmeny údajov o otvorení“. Listom zo dňa 17. 01. 2018 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky splátok po lehote splatnosti vo výške 106,01 eura, z čoho istina po lehote splatnosti bola 73,40 eura, nezaplatené úroky 24,61 eura a poplatky 8,- eur. Žalovaný bol vyzvaný dlžnú sumu zaplatiť, vrátane poplatku vo výške 4,- eurá, najneskôr do 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že ak nedôjde vo vyššie uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky, táto výzva je zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Výzvou zo dňa 22. 10. 2020 žalobca, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., vyzval žalovaného, aby v lehote 5 dní od doručenia zaplatil žalobcovi dlžnú sumu, ktorá prestavuje 1 427,80 eura ako nesplatený zostatok istiny, nesplatený zostatok príslušenstva 163,28 eura a nesplatený zostatok poplatkov vo výške 12,- eur, ako aj úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 1 427,80 eura od 10. 03. 2018 do zaplatenia. Žalobca nepredložil doklad o doručení (ani o odoslaní) výziev zo dňa 17. 01. 2018 a 22. 10. 2020, adresovaných žalovanému.
8. Podľa § 2 písm. g), h) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 31. 12. 2017(ďalej „ZSÚ“, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
9. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
10. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
11. Podľa § 9 ods. 6, 9 ZSÚ (6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. (9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
14. Preskúmaním súd zistil, že zmluva o úvere, od ktorej žalobca odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, je typickou formulárovou zmluvou - týka sa to žiadosi o poskytnutie úveru, ako aj samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Formulár o zmluvných podmienkach. Ako individuálne dojednané možno podľa obsahu týchto listín považovať iba osobné údaje žalovaného, ako žiadateľa, číslo žiadosti,
údaje o požadovanom a poskytnutom úvere v lehote splatnosti, ročnej úrokovej sadzbe, výške splátky a ročnej percentuálnej miere nákladov. Ostatné ustanovenia zmluvy boli nepochybne vopred pripravené žalobcom a nakoľko v konaní nebol preukázaný opak, platí v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zák., že individuálne boli dojednané vyššie označené ustanovenia, ktoré sú zvýraznené v § 1 a v § 2 zmluvy o úvere, ako aj údaje o žalovanom. Obsah ostatných ustanovení žalovaný, ako spotrebiteľ, ovplyvniť nemohol.
15. Žalobca sám spochybnil dojednanie o výške úroku z úveru, ktorá v zmluve o úvere je uvedená 9,90 % ročne a vo Formulári o zmluvných podmienkach (takisto podpísaných žalovaným) vo výške 10,36 % ročne. V závislosti od tohto súd zistil aj rozdielnu výšku RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere a Formulári o zmluvných podmienkach.
16. Preskúmaním súd zistil, že ani údaj o úrokovej sadzbe 9,9 % ročne, uvedený v zmluve o úvere, nezodpovedá ostatným zmluvným dojednaniam, t. j. celkovej sume úveru, výške a počtu splátok. Podľa kalkulačky, verejne prístupnej na internete, v prípade sumy pôžičky 1 500,- eur, celkovej sume 1 745,84 eura a dobe splácania 36 mesiacov, by predstavovala ročná úroková miera 5,19 %. Tejto úrokovej miere by potom zodpovedala RPMN 10,62 %. Aj keď súdom zistený údaj nemusí celkom zodpovedať výpočtom banky, prípadný rozdiel nemôže určite predstavovať 4,71 % ročne, preto údaj o výške úrokovej sadzby 9,90 % ročne nie je zrozumiteľný. Navyše podľa tvrdenia žalobcu na pojednávaní, úroková sadzba mala byť stanovená vo výške 14,9 % ročne - jedná sa o hodnotu, ktorá mala byť použitá pre určenie RPMN 10,36 % ročne a uvedená vo Formulári o zmluvných podmienkach. Matematickým prepočtom súd zistil aj odchýlku medzi dojednaním o výške a počte splátok a celkovej sume úveru, nakoľko v prípade 36 splátok vo výške 48,33 eura by celková suma predstavovala 1 739,88 eura. Rozdiel vo výške 5,96 eura, aj keď je minimálny, žalobca neodôvodnil. V súlade s ust. § 2 písm. i), k) ZSÚ, úroková sadzba je rozhodujúca pre určenie celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, takže pokiaľ je v zmluve uvedená nesprávna výška úrokov z úveru, je nezrozumiteľná aj celková čiastka, ktorá je podľa v ust. § 9 ods. 2, písm. k) ZSÚ základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
17. Vzhľadom na uvedené zistenie mal súd preukázané, že úver, poskytnutý žalovanému na základe písomnej zmluvy o úvere, uzavretej dňa 03. 08. 2017 vo výške 1 500,- eur, je bezúročný a bez poplatkov, preto žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi iba poskytnutú istinu 1 500,- eur. Žalovaný za účelom splatenia úveru zaplatil žalobcovi spolu sumu 102,59 eura, preto súd žalobcovi priznal rozdiel, t. j. 1 397,41 eura. V časti, pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanému vyšší zostatok istiny, pokiaľ žiadal úroky z úveru v kapitalizovanej sume 165,28 eura a poplatky vo výške 12,- eur, súd žalobe nevyhovel. Pokiaľ sa žalobca odvolával na zmluvné dojednanie (poplatok 4,- eurá za každú odoslanú listovú upomienku), ustanovenia § 4 zmluvy o úvere neboli individuálne dojednané, a preto žalobcovi nepatria tam uvedené poplatky.
18. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Y. V. R. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobca uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 10. 03. 2018 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni, uvedenom v histórii úveru ako „zmena údajov o otvorení“. Podľa tvrdenia žalobcu sa o dátum zosplatnenia úveru, ktorý však bez ďalšieho nie je, určujúci pre vznik omeškania.
22. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
23. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
24. Právo zosplatniť úver v prípade nesplácania úveru dlhšie ako 3 mesiace, obsahuje formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý žalovaný podpísal dňa 03. 08. 2017 spolu so zmluvou o úvere. Pretože žalovaný nenamietal listinné dôkazy, súd vychádzal z histórie úveru, podľa ktorej žalovaný prestal splácať úver v novembri 2017, na čo ho veriteľ upozornil listom zo dňa 17. 01. 2018. Pretože žalovaný na túto výzvu nereagoval, veriteľ využil dojednané právo úver zosplatniť. Z listinných dôkazov vyplýva, že výšku zosplatnenej sumy žalobca oznámil žalovanému až vo výzve zo dňa 22. 02. 2020. Žalobca síce nepreukázal doručenie tejto výzva žalovanému a ani neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, príp. dôkazy preukazujúce doručenie písomnosti tak, ako to upravovali všeobecné obchodné podmienky, účinné od 04. 05. 2015, v bode 3.5, súd vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný nenamietal listinné dôkazy ani ich doručenie. Potom súd vychádzal z predpokladu, že pokiaľ listina bola vyhotovená dňa 22. 10. 2020, mohla byť odovzdaná na poštovú prepravu dňa 23. 10. 2020 a doručená na tretí deň, t. j. 26. 10. 2020. Žalobca určil v tejto výzve žalovanému lehotu na plnenie 5 dní, ktorá pripadla na 31. 10. 2020. Nakoľko sa jednalo o sobotu, v súlade s ustanovením § 122 ods. 3 Obč. zák. posledným dňom lehoty na plnenie bol najbližší pracovný deň - pondelok 02. 11. 2020. Nakoľko v tejto lehote žalovaný dlh nesplnil, do omeškania sa dostal dňom 03. 11. 2020, ku ktorému bola Y. V. R. určená základná úroková sadzba 0,00 %. Pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny úroky z omeškania 5 % ročne od 03. 11. 2020 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznal úroky z omeškania za dlhšie obdobie, nárok nepreukázal, a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
25. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
26. Súd nezistil žiadne dôvody pre určenie dlhšej lehoty splatnosti, a preto zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej lehote 3 dni, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.
27. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku (istinu + kapitalizované úroky + poplatky) spolu vo výške 1 603,08 eura, takže priznaním istiny 1 397,41 eura bolo jeho nároku vyhovené v rozsahu 87 %. Po započítaní tohto úspechu žalobcu s jeho neúspechom, rovnajúcim sa 13 %, priznal súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.